Pracujete v spoločnosti PDCS. Čo znamená táto skratka?
Skratka pochádza z anglického Partners for Democratic Change Slovakia, čo sa zle prekladá do slovenčiny. Vznikli sme ako súčasť medzinárodnej siete organizácií zaoberajúcich sa riešením konfliktov, ale sme slovenská organizácia. Oslavujeme tento rok 30 rokov.
Aké sú vaše hlavné aktivity?
Máme tri hlavné smery činnosti. Prvý sa týka spoločenských konfliktov, kde sme sa vždy snažili ponúkať „radosť z dialógu, poznávania a zmeny“, čo je vlastne naše motto. V súčasnosti sa venujeme najmä polarizácii, a to v reálnych medziľudských kontaktoch, ako aj v online priestore. Zameriavame sa na hodnotové konflikty, ktoré zasahujú do najhlbšieho hodnotového podložia nášho bytia a sú nielen extrémne bolestivé, ale aj ľahko zneužiteľné a potenciálne nebezpečné. Všetci vidíme, ako nami dokážu pohnúť otázky rodiny, interrupcií, národnej či politickej identity, ale aj medicínskych zásahov do nášho tela či politických obmedzení našej osobnej slobody.
Druhý smer sa týka participácie občanov na rozhodovaní o veciach verejných. Aj dnes, v situácii núdzového stavu, vidíme, akí sú ľudia citliví na to, ak verejná moc rozhoduje bez nich, či ak nie sú o rozhodnutiach včas a adekvátne informovaní. Ako nastaviť účasť obyvateľov, to je celá veda, sú na to špeciálne procesy či dokonca technológie a musíme veľmi dobre vedieť, čo chceme tým zapojením dosiahnuť.
Tretím pilierom je občianske vzdelávanie. Pomáhame školám a učiteľom na rôznych stupňoch škôl učiť pútavou formou o demokratických hodnotách. Z palety tém, ktoré občianske vzdelávanie zahŕňa, sú nám opäť najbližšie kultúra demokratickej diskusie a dialógu.
Akým konkrétnym projektom sa aktuálne venujete?
Momentálne je tým najdôležitejším programom, do ktorého som zapojená, Akadémia dialógu. Je to jednosemestrálny program pre dospelých, riešime na ňom témy týkajúce sa transformácie konfliktov. Pozývam tam prednášať a trénovať najlepších odborníkov nielen zo Slovenska, ale aj zo zahraničia. Po úspešnom nultom ročníku začíname už túto jar prvý ročník. Kurz je určený ľuďom z praxe, či už je to štátny sektor, samospráva, biznis, či mimovládky.
Pandémia sa stále neskončila, ako sa v aktuálnej situácii pripravujú takéto aktivity?
Práve pre pandémiu sme celý program pripravili vo forme online stretnutí, vzdelávanie prebehne cez online platformu. Budeme sa venovať nielen polarizácii, ale aj rôznym formám konfliktov, nenávisti a trollingu na internete, násiliu v politike či v rodinách alebo aj manipuláciám. Prihlásiť sa môže ktokoľvek.
Spomeniem ešte svoju srdcovú tému, ktorou je klimatická kríza. Keďže som sociologička, zaujíma ma najmä spoločenský aspekt, teda ako na ňu ako spoločnosť (ne)reagujeme, aké zrelé či nezrelé stratégie si vytvárame, aby sme sa s ňou vyrovnali. Pripravili sme k tejto téme kurz Bez odpadu v hlave – pokojne aj v kríze, ktorý je zameraný na diskusiu a pomoc pri hľadaní individuálnych stratégií účastníkov, ako tieto skutočnosti spracovávať, meniť svoje správanie a možno aj životné priority. Je to iné ako kurz prezentovania, kde sa naučíte efektívne prezentovať. Tu sa naučíte klásť si správne otázky a zmieriť sa s neustálym hľadaním. To je pre mnohých ľudí objavné.
Darí sa vám pritiahnuť účastníkov na online aktivity?
Prvým krokom, ktorý sme urobili veľmi rýchlo, bolo poskytnutie širokej a kvalitnej palety online vzdelávaní, ktoré by sme za normálnych okolností poskytovali offline v našej tréningovej miestnosti. Ťažké bolo nastaviť online stretnutia tak, aby sme nezľavili z našich predností, ktorými vždy boli pútavosť a aktívne zapojenie účastníkov počas celého kurzu. To sa nám podarilo a spätná väzba účastníkov je, že v tomto smere patríme na Slovensku medzi špičku. Robíme online vzdelávanie, ktoré je nielen nabité obsahom, ale aj atraktívne, pútavé a zábavné. To dnes dokáže na Slovensku málokto. Robíme dokonca online konferencie či „kaviarne“, kde sa ľudia stretávajú, diskutujú a spoločne vytvárajú vlastné projekty.
Dnes je náročné pritiahnuť na vzdelávanie nových účastníkov, lebo ľudia sú väčšinou z „onlajnu“ unavení a mnohí neveria, že sa to dá inak než prostredníctvom nudných videoprednášok a suchých testov. Ak to raz zažijú, radi sa k nám vracajú, ale presvedčiť ich na začiatku je veľmi ťažké. No, nie sme profesionálni marketéri.
Ktoré témy sú v súčasnosti v rámci občianskeho vzdelávania najžiadanejšie?
Práve sme dokončili príručku pre učiteľov základných a stredných škôl s názvom Polarizácia na školách. Obsahuje odborno-populárne texty o problematike polarizácie a radikalizácie mládeže a tri vzdelávacie rolové hry pre učiteľov a vedenie škôl, vďaka ktorým si môžu precvičiť argumentáciu a zvládanie polarizačných konfliktov. Ukazuje sa, že keď sa na chvíľu vcítime do roly zradikalizovaného mladíka či premotivovanej matky, vieme lepšie pochopiť ich motivácie a dokážeme následne voliť také spôsoby komunikácie, ktoré nerozdeľujú, ale spájajú. A neznamená to ustupovať pravde ani základným hodnotám, ktoré škola reprezentuje.
Ktoré vzdelávacie aktivity by ste odporučili subjektom pôsobiacim v kultúre?
Pre Národné osvetové centrum sme realizovali Polarizáciu a spätná väzba bola výborná. Kultúra je často platformou, v ktorej dochádza ku konfliktom hodnôt, ale začínajú sa ukazovať aj ohrozenia demokratických princípov, ak sa moc či isté skupiny pokúšajú niečo zakazovať či „upravovať“. Zaujímavá je tiež téma vedenia online stretnutí, čo sa môže zísť pri organizácii kultúrnych podujatí na diaľku. V podstate všetky témy, ktoré ponúkame, sú využiteľné v oblasti kultúry. Podobne ako Polarizácia, aj Bez odpadu v hlave je kurz pre ľudí, ktorí radi rozmýšľajú o veciach komplexne a nehľadajú jednoduché návody. To pre ľudí, ktorí sa pohybujú v oblasti kultúry, určite platí.
Celý kultúrny a verejný sektor potrebuje v tejto chvíli predovšetkým upokojenie a pochopenie. Všetci sme nervózni a unavení. Potrebujeme dobré správy, malé radosti, zmysluplné činnosti a príjemný kontakt s ľuďmi, aj keď len cez obrazovku. Obdivujem umelcov, ktorí vedia aj dnes produkovať inteligentnú zábavu či láskavý humor. Všetka krása, veselá i vážna, nás môže posilniť.
Čo by ste poradili kultúrnym subjektom, ktoré potrebujú motivovať ľudí vzdelávať sa?
Veľa ľudí zažíva obavy z novej a ťažkej situácie, navyše zimné počasie je náročnejšie na zvládanie spoločenskej izolácie. V tomto čase je ideálne venovať sa osobnému rozvoju, čo môže pomôcť aj psychologicky, aj prakticky – budeme vyzbrojení do budúcnosti. Do vzdelávania sa nedá nútiť, ale možno je dobré ponúkať ho ako formu „mentálneho wellnessu“, ktorý môže ľuďom pomôcť prekonať ťažké časy.
ROZHOVOR VIEDLA: Svetlana Chomová
FOTOGRAFIE: Archív Zuzy Fialovej
Zuza Fialová je trénerka a analytička. Je odborníčka v oblasti riešenia konfliktov, ľudských práv a demokratickej transformácie. Venuje sa témam medzinárodného rozvoja, radikalizácie mládeže a prevencie konfliktov. Pracovala pre medzinárodné organizácie (OBSE, NATO) vo viac ako 20 krajinách, dva roky prežila v Afganistane. Vytvára vzdelávacie programy, pracuje na projektoch, prednáša, trénuje a publikuje.
