Divadlá v pôsobnosti NSK
Divadlo Andreja Bagara v Nitre privítalo svojich divákov už na konci mája. 29. mája uviedlo komédiu Meno. Táto klasická konverzačná komédia autorskej dvojice Matthieu Delaporte a Alexandre de La Patelliére patrí k najlepším súčasným francúzskym komédiám. Predstavenie odohralo zadarmo pre lekárov, zdravotníkov, hasičov, predavačky, policajtov a ďalších, ktorí bojovali s pandémiou v prvej línii. Komédiu Testosterón od súčasného poľského autora Andrzeja Saramonowicza odohrá 12. júna pre divákov. „Sme pripravení postupne pridávať aj ďalšie predstavenia, všetko bude závisieť od opatrení, ktoré budeme musieť dodržiavať a, samozrejme, aj od záujmu divákov,“ povedal riaditeľ DAB Jaroslav Dóczy.
Kým sa do divadla vyberiete, môžete si pozrieť jeho virtuálnu prehliadku alebo si prečítať o pripravovanej inscenácii Láska slečny Eliotovej, adaptácii románu Jane Austenovej. Inscenácia mala byť poslednou premiérou v jubilejnej 70. sezóne DAB, ale pre pandémiu ju uvedú na začiatku novej sezóny v prvej polovici septembra. Na Facebooku divadla nájdete výber rozhovorov s hercami, ktoré robila herečka Eva Pavlíková v rámci talkshow Kulturklub pre regionálnu televíziu CETV v rokoch 2006 – 2007. Na 1. júna pripravilo na svojom YouTube kanáli Online Deň detí – záznam rozprávkovej inscenácie Ferdo Mravec, čítanie rozprávok a i.
Staré divadlo Karola Spišáka v Nitre nestratilo kontakt s divákmi ani v období, keď bolo z dôvodu opatrení proti pandémii zatvorené. Od 4. mája spustilo projekt Prvé divadelné call centrum, v ktorom sa od pondelka do soboty (od 10.00 do 12.00 hod.) dospelí diváci aj deti mohli s hercami porozprávať o čomkoľvek, čo ich o divadle zaujíma. Sezónu divadlo reštartovalo 30. mája v Močenku. „My sme na toto otvorenie divadiel vlastne aj pripravení boli, keďže bábkové divadlo má obrovskú výhodu, že bábky rúška nepotrebujú,“ hovorí riaditeľ divadla Martin Kusenda. Na webe divadla nájdete informácie o divadle, jeho histórii, osobnostiach, o publikáciách o divadle, bohatý archív inscenácií i virtuálnu prehliadku divadla.
Jókaiho divadlo v Komárne vzniklo 1. októbra 1952 ako Maďarské oblastné divadlo (prvé profesionálne divadlo maďarskej menšiny na Slovensku) a už 31. januára 1953 sa konala prvá premiéra – Krst ohňom od Erna Urbána. Od roku 1. júna 1990 nesie názov Jókaiho divadlo v Komárne. Na webe divadla nájdete bohaté informácie o jeho histórii. Na YouTube kanáli divadla sú dostupné záznamy jeho predstavení. Divadlo privíta svojich divákov už v júni predstavením Scény z manželského života.
Galérie v pôsobnosti NSK
Galéria umenia Ernesta Zmetáka v Nových bola zriadená 1. januára 1979 z podnetu akademického maliara Ernesta Zmetáka, novozámockého rodáka. V roku 1980 bola v budove mestského úradu inštalovaná Stála expozícia európskeho umenia 16. – 20. storočia z daru manželov Ernesta a Danice Zmetákovcov. V roku 1986 tam vznikla druhá expozícia vďaka daru manželky Lajosa Kassáka Kláry najprv pre výstavu a potom pre Pamätnú izbu Lajosa Kassáka.
Až do roku 2003 galéria nemala vlastnú budovu, vystavovala v rôznych priestoroch. V roku 2003 získala vlastnú budovu na Björnsonovej ul., kde boli prenesené a v roku 2004 sprístupnené obe stále expozície – Stála expozícia Lajosa Kassáka a Stála expozícia európskeho umenia 16. – 20. storočia. Galéria pripravuje prezentácie umenia 20. a 21. storočia so zameraním na slovenské, maďarské a české umenie a výstavy zo zbierky manželov Zmetákovcov. V rámci projektu PERTU (vznikol v roku 1993, po prvých ročníkoch a krátkej prestávke bol obnovený v roku 1999) poskytuje priestor na konfrontáciu a dialóg slovenských a maďarských výtvarníkov. Pripravuje aj výstavy mladých výtvarníkov z regiónu. Na webe galérie nájdete okrem informácií o galérii a jej stálych expozíciách aj informácie o aktuálnej výstave Mediátor Luzsicza k storočnici tohto novozámockého výtvarníka, pripravované výstavy aj bohatý archív výstav s fotogalériami a archív katalógov k výstavám.
Nitrianska galéria bola založená 1. januára 1965. Sídli v priestoroch bývalého župného domu, ktorý je národnou kultúrnou pamiatkou. Po otvorení (14. mája) ponúka aktuálnu výstavu 4 cesty prírodou v priestoroch Galérie mladých. 21. mája spustila prvú online expozíciu galérie, ktorá približuje tvorbu Františka Studeného (výstava sa presunula na jeseň 2020) súčasným vizuálnym jazykom. (V rokoch 1982 – 1990 galéria niesla názov Galéria Františka Studeného v Nitre a v rokoch 1982 – 1988 mal v galérii stálu expozíciu.)
V júni si budete môcť pozrieť výstavu Čas sluhov (od 19. júna v Reprezentačných sálach Nitrianskej galérie), ktorá prinesie otvorený a sebakritický pohľad na zbierky galérie z obdobia 70., 80. a 90. rokov minulého storočia; výstavu Eiron (od 25. júna v Bunkri), ktorá predstaví podoby irónie v dielach umelcov mladšej a strednej generácie (Lucia Dovičáková, Erik Sikora, Martin Šútovec, Martin Kochan, Stano Masár, Miro Trubač, Cyril Blažo). Galéria ostáva naďalej aktívna v online priestore – bude pokračovať v projekte Bezgaleristi, tiež online literárne diskusie v rámci cyklu besied s moderátorom Dadom Nagyom a súčasnými slovenskými spisovateľmi 4-3-2-1, v rámci Galérie hudby online prinesie videá zo živých vystúpení či nahrávok telies a interpretov z tohtoročného cyklu.
Múzeá v pôsobnosti NSK a ďalšie múzeá
Múzeum Jána Thaina v Nových Zámkoch bolo založené v roku 1936 ako Mestské múzeum a správcom sa stal jeden zo zakladateľov múzea, stredoškolský profesor Ján Thain. Od roku 1937 sídlilo v budove hotela Zlatý lev, kde boli zriadené aj výstavné priestory. Pri bombardovaní mesta v marci 1945 bola budova poškodená, väčšina exponátov zničená, časť zachránených zbierok sa neskôr rozkradla. Činnosť múzea sa obnovila až v roku 1956. Od 70. rokov až do roku 2003 sídlilo v objekte bývalého františkánskeho kláštora.
Koncom roka 2003 získalo do správy zrekonštruovaný objekt na Ul. M. R. Štefánika 58, kde v novembri 2004 otvorilo nové výstavné a expozičné priestory. Okrem archeologickej expozície Po stopách predkov, historickej expozície Odviate časom a národopisnej expozície Z klenotnice ľudového umenia s expozíciou Zo života predkov si v múzeu môžete prezrieť aj dve expozície venované životu a dielu Antona Bernoláka a Gergelyho Czuczora. Môžete tiež navštíviť dve vysunuté expozície múzea – Dom ľudových tradícií vo Svodíne a Archeologické múzeum vo Svodíne. Na YouTube kanáli múzea si môžete pozrieť napríklad 4-dielneho videosprievodcu k výstave Babylon armád – Boje na juhozápadnom Slovensku (1944 – 1945) či komentovanú prehliadku výstavy Hrady kráľa Mateja.
Podunajské múzeum v Komárne nadväzuje na činnosť Historického a archeologického spolku Komárňanskej župy a mesta Komárna (založený v roku 1886), ktorý sa v roku 1900 premenoval na Muzeálny spolok Komárňanskej župy a mesta Komárna, a Jókaiho vzdelávacieho a muzeálneho spolku (vznikol v roku 1911 zlúčením Muzeálneho spolku so Všeobecno-vzdelávacím spolkom a Župnou knižnicou vytvoril; zrušený v roku 1947). V roku 1913 bola postavená nová účelová budova Jókaiho spolku – Kultúrny palác (dnešné sídlo múzea). V roku 1948 v nej bolo založené Okresné múzeum, o rok neskôr (1949) premenované na Podunajské múzeum. V roku 2002 sa názov zmenil na Múzeum maďarskej kultúry a Podunajska v Komárne, dnešný názov Podunajské múzeum v Komárne dostalo v roku 2008.
Pri návšteve Komárna nevynechajte prehliadku expozícií múzea – v Kultúrnom paláci expozícia Historický vývoj Komárna a okolia od praveku do roku 1849 a národopis regiónu, obrazáreň v Reprezentačnej sále, stála výstava komárňanského maliara Karola Harmosa, v Zichyho paláci expozície Komárno 1849 – 1945 a Významní rodáci Komárna: Mór Jókai a Franz Lehár, v Budove múzea a knižnice expozícia Výtvarné umenie 18. – 1. polovice 20. storočia v zbierkach Podunajského múzea, expozícia Rímske lapidárium v Bašte VI., ako aj expozícia ľudovej architektúry a bývania v Roľníckom dome v Martovciach. Predtým si môžete pozrieť videoprehliadku múzea. Online je dostupná aj fotogaléria múzea.
Ponitrianske múzeum v Nitre nadväzuje na činnosť župného múzea v Nitre, ktoré založili v roku 1896, v roku 1900 bolo slávnostne otvorené a fungovalo do roku 1951. Terajšie múzeum vzniklo v decembri 1962 a sídlilo v budove Veľkého seminára. Od roku 1990 sídli v pamiatkovej novorenesančnej budove mestskej radnice (postavená v roku 1880). Ponitrianske múzeum spravuje aj Mestské múzeum v Zlatých Moravciach a od roku 2008 i Dom ľudového bývania v Šali (dom bol postavený v roku 1831).
V roku 1993 múzeum v spolupráci s AÚ SAV v Nitre pripravilo a otvorilo expozíciu Skvosty dávnovekého Slovenska (s vyše 2 200 vzácnymi archeologickými nálezmi), zaujímavé sú aj stále výstavy Nitriansko v zrkadle dejín a Život v lesných a vodných biotopoch. Na webe múzea nájdete aj bohatý archív výstav. Mohli by vás zaujať i Nitrianske miniatúry – povesti a príbehy viažuce sa k Nitre, kvíz Poznáte svoju Nitru? – fotografie s otázkami, virtuálne prehliadky výstav Inšpirované Škandináviou a Trofeje poľovnej zveri či archeologickej expozície v pobočke – Mestskom múzeu v Zlatých Moravciach. Online je dostupná fotogaléria múzea.
Tekovské múzeum v Leviciach vzniklo zásluhou Jozefa Nécseyho, ktorý daroval mestu v roku 1927 svoju zbierku archeologických a národopisných predmetov, obrazov, kníh a rodinný archív. Na druhom poschodí mestského domu bola nainštalovaná prvá expozícia – Nécseyho izba. V ďalších rokoch sa zbierka mestského múzea postupne rozrastala o dary obyvateľov mesta a širokého okolia, škôl a inštitúcií. Počas 2. svetovej vojny došlo k značnému poškodeniu a rozkradnutiu zbierok. V roku 1946 prevzal vedenie múzea učiteľ Pavol Huljak, ktorý so žiakmi vojnou poškodenú zbierku roztriedil a opäť nainštaloval pre verejnosť. V roku 1954 sa múzeum presťahovalo do prízemných priestorov bývalého františkánskeho kláštora. Od roku 1958 sídli v tzv. Kapitánskej budove v areáli Levického hradu. V tom období už pôsobilo pod terajším názvom ako okresné vlastivedné múzeum.
V múzeu si môžete pozrieť stálu expozíciu s troma časťami (prvá je venovaná histórii hradu a lekárnictva v regióne, druhá archeologickým lokalitám v regióne a tretia spoločenskému životu v Leviciach a remeslám v regióne). V Galérii Jozefa Nécseyho (vstupná brána do stálej expozície Tekovského múzea) sa konajú výstavy profesionálnych aj amatérskych umelcov z regiónu. Odporúčame vám navštíviť aj vysunuté expozície múzea – Skalné obydlia v Brhlovciach (sprístupnená v roku 1992, traduje sa, že tunajšie skalné obydlia majú svoj pôvod v ochrane domáceho obyvateľstva pred nájazdmi Turkov v 16. a 17. storočí) a Vodný mlyn v Bohuniciach (expozícia sprístupnená v roku 1978).
Tribečské múzeum v Topoľčanoch bolo založené 1. marca 1961 ako Okresné vlastivedné múzeum v Topoľčanoch s pridelenými priestormi v mestskej radnici, kde boli zariadené depozitáre, no výstavné priestory chýbali. V roku 1963 bola otvorená Pamätná izba Rudolfa Jašíka v Partizánskom a v 1964 rekonštruovaný Rodný dom Ľ. Štúra v Uhrovci, ktorý do roku 2002 patril pod správu múzea (od roku 1996 Rodný dom Ľudovíta Štúra a Alexandra Dubčeka), v súčasnosti je v správe Trenčianskeho múzea v Trenčíne. V roku 1974 pri príležitosti 30. výročia SNP múzeum otvorilo expozíciu partizánskej výzbroje a výstroja v bunkroch na Jankovom vŕšku (pre nemožnosť zabezpečenia ochrany predmetov bola v roku 1991 zrušená). Tribečské múzeum v Topoľčanoch je regionálne vlastivedné múzeum s užšou špecializáciou na dokumentovanie chmeliarstva, sladovníctva a pivovarníctva na Slovensku. Od roku 1999 sídli v historickej budove bývalého cisársko-kráľovského okresného súdu postavenej v roku 1895, ktorá bola v roku 2014 vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku.
V októbri 2006 bola sprístupnená expozícia Príroda stredného Ponitria, ktorá dokumentuje územie ohraničené Nitrianskou pahorkatinou a pohoriami Tribeč, Považský Inovec a Strážovské vrchy, vyznačujúce sa veľkou biologickou diverzitou. Z programu výstav a podujatí si môžete vybrať v kalendáriu podujatí na rok 2020, ktoré nájdete na webe múzea.
V rámci projektu Spoznaj poklady Nitrianskeho kraja (Najvýznamnejšie archeologické a historické pamiatky v zbierkach múzeí NSK) sú online prístupné digitalizované objekty múzeí (aktuálne 9 500 zbierkových predmetov).
Diecézne múzeum v Nitre sídli v centre nádvoria Nitrianskeho hradu, v jednej z budov nitrianskeho biskupstva, ktorá bola postavená v 17. storočí. Prvá časť múzea bola otvorená 5. júla 2007 (na sviatok sv. Cyrila a Metoda). Je v ňom expozícia literárnych pamiatok viažucich sa na veľkomoravské obdobie. Súčasťou expozície je faksimile úryvku spisu O obrátení Bavorov a Korutáncov, ďalej list pápeža Jána VIII. Svätoplukovi, odpoveď tohto pápeža Metodovi, ukážky z buly Industriae tuae, ukážky z hlaholík (Kyjevské listy), cyrilík (Život Konštantína a Život Metoda), ukážka Nitrianskeho evanjeliára (známy ako Nitriansky kódex, je najstaršou knihou na Slovensku) či faksimile Zoborských listín.
Druhá časť (klenotnica) bola otvorená 5. júla 2008 v podzemí. V klenotnici je inštalovaný chrámový poklad nitrianskej Katedrály sv. Emeráma a Biskupského úradu v Nitre (kalichy, cibóriá, monštrancie, kríže, biskupské berly, kadidelnice, svietniky a i.). Sú tu vystavené aj kópie stredovekých listín dokumentujúcich dejiny nitrianskej diecézy, nitrianskej kapituly a zoborského kláštora. Online je dostupná fotogaléria múzea.
Apponyiovskú knižnicu v Oponiciach (Bibliotheca Apponiana) založil okolo roku 1770 vo Viedni gróf Anton Juraj Apponyi (1751 – 1817). Koncom 18. storočia sa v nej nachádzalo vyše 30 000 zväzkov, z toho viac ako 400 prvotlačí. Za knihovníka si gróf vybral jezuitu Augustína Michelazziho, ktorý knihy usporiadal a katalogizoval – tri z jeho rukopisných katalógov sa zachovali dodnes. V otcovom diele pokračoval po jeho smrti gróf Anton Apponyi (1782 – 1852), mecén a diplomat. Dal knižnicu previezť z Viedne do Bratislavy, kde dal pre ňu postaviť palác na Kozej ulici.
V júni 1827 v ňom bola knižnica otvorená ako prvá verejná knižnica v Uhorsku, na priečelí paláca bolo motto „LITERIS IN PATRIA AVGENDIS“ (Na zveľadenie učenosti vo vlasti) s rodovým erbom. Knižnica dostávala vzácne anglické tlače až z Londýna, kde ju poznali pod názvom Public National Library of Presburg. Keď v roku 1846 gróf nedostal každoročný príspevok z mestskej pokladnice na fungovanie knižnice, dal ju presťahovať do rodinného sídla, kaštieľa v Oponiciach, kde pre ňu dal pristavať celé krídlo. Interiér bol vybavený empírovým nábytkom z Paríža. Po smrti grófa Antona Apponyiho ju spravoval jeho syn Július, po smrti Júliusa jeho syn Ľudovít, posledným majiteľom bol Henrich Apponyi (1885 – 1935).
Po aukciách v rokoch 1818 (Viedeň), 1892 (Sotheby’s v Londýne) a 1939 (Praha) sa fond knižnice podstatne zredukoval. Po znárodnení v roku 1948 z knižnice urobili obilnú sýpku a osem rokov v nej bolo uskladnené obilie či cibuľa, orechy a chmeľ spolu s knihami. V druhej polovici 50. rokov ju zachránil františkán a politický väzeň Vševlad Jozef Gajdoš, keď ju za dva roky (1956 – 1958) očistil a skatalogizoval. V roku 1972 knihy previezli do depozitov Matice slovenskej v Martine.
Po roku 1989 Oponičania začali pátrať po knižnici. No až v rokoch 2007 – 2011 bol kaštieľ spolu s knižnicou zrekonštruovaný spoločnosťou IP Slovakia a po dohode so Slovenskou národnou knižnicou sa podpísala zmluva o znovunavrátení Apponyiovskej knižnice do kaštieľa. Interiér knižnice, ktorý podľa výkresovej dokumentácie, pohľadníc a fotografií postavilo asi 100 stolárov zo Zvolena, patrí medzi najkrajšie historické interiéry na Slovensku. Knižnica Apponyiovcov v súčasnosti obsahuje vyše 8 200 titulov vo viac ako 15 000 zväzkoch napísaných v 12 jazykoch (dominujú latinčina, francúzština, nemčina, taliančina, končiac hebrejčinou a arabčinou) a nachádza sa v nej aj okolo 6 000 zväzkov Zayovskej knižnice.
Knižnica je prístupná verejnosti v rámci prehliadky, historické knihy si môžu preštudovať odborní bádatelia na základe súhlasu SNK. Kým sa vyberiete do Oponíc na návštevu tejto unikátnej knižnice, môžete si prelistovať katalóg, v ktorom nájdete o. i. dielo Giordana Bruna z roku 1585 či Philosophiae naturalis principia mathematica od Isaaca Newtona zo začiatku 18. storočia, diela Goetheho, Schillera, Kanta či Fichteho, poéziu Michelangela či Petrarcu, dielo Pietra Arettina I quattro libri de la humanita di Christo, gréckych a rímskych klasikov, práce J. A. Komenského, Jána Jessenia (1609) a iné vzácne diela.
Soví zámoček v Želiezovciach sa nachádza v blízkosti Kaštieľa Esterházyovcov. Klasicistickú budovu (od roku 1822 nazývaná Soví zámoček, pomenovanie dostala podľa vyobrazenia sovy ako znaku múdrosti na čelnej strane zámočka) dal postaviť vtedajší majiteľ kaštieľa a okolitých statkov, gróf Ján Karol Esterházy de Galantha (1775 – 1834). Počas svojho druhého pobytu v Želiezovciach bol v zámočku ubytovaný rakúsky hudobný skladateľ Franz Schubert, učiteľ klavíra a spevu dvoch grófskych dcér. V priestoroch vtedajšej kuchyne na prízemí budovy v rokoch 1842 až 1943 pôsobil kuchár a cukrár z Viedne Franz Sacher, ktorý na pozvanie grófky Roziny Esterházy de Galantha (1784 – 1854), vdovy po Jánovi Karolovi Esterházym, pracoval aj ako šéfkuchár v blízkom kaštieli.
Do októbra 2009 bola v zámočku vysunutá expozícia Tekovského múzea v Leviciach – Pamätná izba Franza Schuberta. Po rekonštrukcii je v ňom od mája 2010 zriadené Mestské múzeum a pamätná izba Franza Schuberta. V pamätne izbe, kde žil aj komponoval sa nachádza dobové zariadenie, osobné veci, korešpondencia skladateľa i klavír, na ktorom pravdepodobne hrával, ako aj originálne predmety, ktoré používala grófska rodina. V múzeu je expozícia dokumentujúca históriu Želiezoviec a ich okolia, sú tu vystavené archeologické artefakty, vlastivedné a národopisné exponáty. Pred návštevou Sovieho zámočka si iste radi pozriete video.
Vodný mlyn v Kolárove sa nachádza na mŕtvom ramene Malého Dunaja a je súčasťou areálu s viacerými technickými pamiatkami. Je národnou kultúrnou pamiatkou. Tento posledný plávajúci mlyn a súčasne jediný lodný mlyn na Slovensku je postavený na dvoch rovnobežných člnoch a ukotvený o breh rieky. Rekonštruovaná podoba bola vyrobená v Slovenských lodeniciach v Komárne v roku 1982 podľa bývalého lodného mlyna v Radvani nad Dunajom, postaveného v roku 1920. V septembri 1992 ho ochrancovia prírody premiestnili do Kolárova. Nachádza sa v ňom Múzeum vodného mlynárstva. Zaujímavosťou je napríklad unikátny stroj na výrobu rybárskych sietí, ktorý patrí medzi prvé takéto mechanizmy na svete. Po vode sa k mlynu nedá dostať, vedie k nemu zastrešený drevený most (86 m dlhý a 2,25 m široký), ktorý je najdlhším mostom s drevenou konštrukciou v Európe. Na YouTube sú dostupné viaceré videá o mlyne.
Osvetové strediská v pôsobnosti NSK
Krajské osvetové stredisko v Nitre ponúka na svojom webe virtuálnu výstavu Záblesky tvorivosti – výber z fotografickej tvorby Petra Majláta, člena a zároveň nového predsedu Fotoklubu Nitra pri KOS v Nitre. Nájdete tu i výzvu Hľadáme staré fotografie z divadelných predstavení na pripravovanú výstavu, ktorá bude prezentovať fotografie z divadelných predstavení, ktoré sa hrali v okresoch Nitra, Šaľa a Zlaté Moravce v slovenskom i maďarskom jazyku od roku 1920 do 1999. Výstava sa bude konať v októbri a novembri v KOS v Nitre a vo vybraných kultúrnych domoch Nitrianskeho kraja pri príležitosti 190. výročia ochotníckeho divadla na Slovensku v rámci Roka slovenského divadla 2020. Môžete si tiež pozrieť fotogalériu a videogalériu z najdôležitejších podujatí organizovaných KOS alebo video približujúce 8 oblastí činnosti KOS a kalendár podujatí.
Regionálne osvetové stredisko v Komárne sa pre verejnosť znovu otvorilo 20. mája. Na jeho nájdete prehľad aktuálnych podujatí. Odporúčame vám napríklad metodickú príručku Umelecký prednes od A po Z a Umelecký prednes od A po Z 2, ktorú zostavili Eliška Sadíleková a Dominika Vargová, alebo videá spisovateľky Daniely Kapitáňovej (dostupné na YouTube kanáli, webe i Facebooku ROS), ktoré pripravovala pre Kultúrne štvrtky v rámci programu Aj s nami doma. Na webe ROS nájdete aj krátke filmy účastníkov súťaže Cineama či archív čísiel občasníka eRKO, ktorý vydáva ROS, ako aj fotogalériu a videogalériu podujatí organizovaných ROS.
Regionálneho osvetového strediska v Leviciach prináša na svojom webe informácie o pripravovaných podujatiach. Môžete si tiež pozrieť napríklad časopis KOCKY i archív jeho starších čísiel, videozostrihy z podujatí a aktivít ROS, zborníky a katalógy Dní fotografie v Leviciach, medzinárodného fotografického festivalu, ako aj fotogalériu podujatí organizovaných ROS. Na YouTube kanáli ROS sú dostupné napríklad videá z cyklu Zostaňte doma – čítania rozprávok, videofilmy, ktoré postúpili do krajského kola celoštátnej postupovej súťaže amatérskej filmovej tvorby Cineama a i., ako aj videá VISUAL ART 2020 – z okresného a regionálneho kola celoštátnej postupovej súťaže neprofesionálnej výtvarnej tvorby Výtvarné spektrum.
Na weboch Regionálneho osvetového strediska v Nových Zámkoch a Tribečského osvetového strediska v Topoľčanoch nájdete fotogalériu podujatí organizovaných ROS a foto/videogalériu podujatí organizovaných TOS. Na webe TOS je dostupný prehľad minulých ročníkov podujatia Topoľčianska hudobná jar/jeseň 2015 – 2017, doplnený v niektorých prípadoch videozáznamami z vystúpení.
Kultúrne pamiatky
Niekoľko tipov z oblasti sakrálnych pamiatok:
Rotunda sv. Juraja pri Nitrianskej Blatnici (NKP) z 9. storočia sa nachádza asi 5,5 km od obce na úpätí vrchu Marhát v pohorí Považský Inovec, 4 km od veľkomoravského hradiska Bojná I-Valy a 7 km od hradiska Ducové-Kostolec. V minulosti patrila najprv k veľkomoravskému dvorcu, neskôr k osade, ktorá zanikla v 13. storočí.
Je to predrománska rotunda s podkovovitou apsidou, dostavanou západnou vežou a južnou pustovňou. V 11. storočí bola prebudovaná v románskom slohu, v 16. storočí boli realizované renesančné úpravy. V 18. storočí bola upravená do barokovej podoby, v roku 1777 na západnej strane lode pristavali vežu a prestavali pustovňu, ktorá bola pristavaná južnej stene rotundy ešte koncom 16., resp. začiatkom 17. storočia. Stavba s veľkým rozsahom zachovaného pôvodného muriva je najstaršou stojacou rotundou na území Slovenska i strednej Európy. Priľahlá pustovňa je jediná zachovaná pamiatka tohto druhu na Slovensku, malá expozícia približuje život pustovníka pri rotunde na prelome 18. – 19. storočia. Online je dostupná fotogaléria rotundy, na YouTube nájdete video.
Kostol sv. Juraja v Kostoľanoch pod Tríbečom (NKP) z konca 9. až začiatku 10. storočia patrí medzi tri najstaršie stojace sakrálne stavby na Slovensku (spolu s Rotundou sv. Juraja pri Nitrianskej Blatnici a Kostolom sv. Margity Antiochijskej v Kopčanoch), ktoré pochádzajú z veľkomoravského obdobia. Je to predrománsky kostol s obdĺžnikovou loďou a presbytériom, s pristavanou neskorománskou loďou s emporou a vežou a novodobou západnou prístavbou. V interiéri sa zachovali unikátne predrománske nástenné maľby na južnej aj severnej stene kostola.
V prvej polovici 20. storočia sa kostol postupne dostal do havarijného stavu, a keďže hrozilo jeho zrútenie, v 2. polovici 50. rokov bol z bezpečnostných dôvodov zatvorený. Po náleze vzácnych stredovekých nástenných malieb na severnej stene v roku 1960 sa o deväť rokov neskôr (1969) dokončila jeho pamiatková obnova. Bola zbúraná baroková sakristia a nahradená novodobou prístavbou, no tá silne narušila pôvodný stredoveký ráz kostola. Opravy neboli vykonané odborne a v niektorých prípadoch kostolu skôr uškodili, preto sa musela realizovať odborná obnova. V interiéri boli v rokoch 1966 – 1969 reštaurované nástenné maľby, ktoré sú najstaršími zachovanými maľbami na Slovensku. V rokoch 2001 – 2003 bol zreštaurovaný južný románsky portál, obnovené fasády predrománskej a neskororománskej časti kostola a čiastočne upravená veža. V roku 2009 bol Kostol sv. Juraja zapísaný do zoznamu európskeho dedičstva. Online je dostupná fotogaléria kostola.
Kostol sv. Michala Archanjela v Dražovciach asi z polovice 11. až polovice 13. storočia stojí na temene výbežku Tribečského pohoria, na mieste, kde bolo slovanské hradisko. Je to románsky jednoloďový kostolík s polkruhovou apsidou na východe a s murovanou ihlancovou vežou na západe. Najstarší kostol mal obdĺžnikovú loď a podkovovitú svätyňu. Zo zničenej prvotnej stavby sa zachovali len jej základy a najnižšia časť nadzákladového muriva. Na nich bol v 12. storočí postavený nový kostol – loď bola rozšírená a pôdorys svätyne sa zmenil na polkruhový.
V 13. storočí (opäť po značnom poškodení) bola aj táto stavba obnovená približne do podoby, v akej ju poznáme dnes. Realizovala sa dostavba múrov lode a preklenutie svätyne novou konchou. Na začiatku 13. storočia bola postavená empora a veža. V rokoch 1993 – 1999 prešiel kostol pamiatkovou obnovou so zvýraznením jeho románskeho charakteru. Pri kostole sa nakrúcali scény z Vláčilovho filmu Markéta Lazarová, Uhrovho filmu Javor a Juliana, Spišákovho TV filmu Adam Šangala či rozprávky Láska na vlásku režisérky Čengel-Solčanskej. Online je dostupná fotogaléria kostolíka, na YouTube nájdete video.
Areál Zoborského kláštora
Pôvodne sa tu nachádzal najstarší písomne doložený kláštor na Slovensku – benediktínsky Kláštor sv. Hypolita, založený pravdepodobne v 9. storočí (zanikol v 15. storočí). V 11. – 13. storočí bol jedným z centier duchovného, verejnoprávneho a kultúrneho života v Uhorsku. Spájajú sa s ním dôležité pramene k našim dejinám – Zoborské listiny z roku 1111 a 1113, Maurova legenda o sv. Svoradovi a Benedikovi a Kosmasova kronika.
V roku 1471 kláštor zničili poľské vojská. V 17. storočí (v rokoch 1691 – 1695) bol na mieste stredovekého kláštora postavený nový kláštor – Kláštor sv. Jozefa, do ktorého povolali kamaldulských mníchov (odnož benediktínov). Jeho dominantou bol trojloďový Kostol sv. Jozefa s príbytkami mníchov po stranách, v popredí bola trojkrídlová hlavná budova so vstupnou bránou a zvonicou. Kamalduli tu pôsobili do roku 1782, keď cisár Jozef II. rozpustil kontemplatívne rády v monarchii. Z rozsiahleho barokového areálu kláštora sa zachovala časť hlavnej kláštornej budovy, ruiny Kostola sv. Jozefa, zvyšky príbytkov rehoľníkov a oporné múry. Od roku 2013 sa revitalizácii územia bývalého kláštora, konzervácii ruín a jeho sprístupneniu verejnosti venuje Zoborský skrášľovací spolok. Online je dostupná fotogaléria kláštora i video.
Ďalšie tipy:
V rámci seriálu Záchrana hradov na Slovensku, ktorý pripravil portál Slovakiana, nájdete informácie a videá o hrade Hrušov a Oponickom hrade. Na YouTube kanáli Slovakiana – kultúrne dedičstvo nájdete virtuálnu prehliadku hradu Červený Kameň, ktorý je zapísaný do zoznamu európskeho dedičstva. Dozaista vás zaujme aj fotogaléria, virtuálna prehliadka a video o hrade Gýmeš. Na YouTube si môžete pozrieť video o Levickom hrade aj video o kaštieli v Topoľčiankach. Pred návštevou Nitrianskeho hradu si môžete pozrieť informácie o hrade aj s fotogalériami a video na YouTube.
Pevnosť Komárno (NKP) je jedinečný fortifikačný objekt, ktorý je súčasťou najrozsiahlejšieho pevnostného systému v strednej Európe, rozkladajúceho sa na území Slovenskej republiky a Maďarska. Vyhotovením plánu komárňanskej pevnosti bol pravdepodobne poverený taliansky staviteľ Pietro Ferrabosco (od 40. rokov 16. storočia do roku 1588 pôsobil vo Viedni v cisárskych službách hlavne ako staviteľ pevností a poradca pri opevňovacích prácach v Uhorsku, Sedmohradsku, Štajersku, Gorízii, na území Slovenska v Nitre, Trnave, Trenčíne, Bratislave a Komárne), ktorý navrhol viacuhlový bastiónový systém. Najstaršou časťou je tzv. Stará pevnosť, postavená v 16. storočí (1546 – 1557; po zrútení následkom povodne znovupostavená v rokoch 1572 – 1592) na mieste stredovekého hradu. V 17. storočí bola rozšírená o tzv. Novú pevnosť (postavená v dvoch etapách – prvá trvala do roku 1663, druhá prebehla v rokoch 1663 – 1673). V druhej polovici 17. storočia predstavovala komárňanská pevnosť na svoju dobu vyspelú fortifikačnú stavbu, jednu z prvých svojho typu v strednej Európe. Po poškodení následkom dvoch silných zemetrasení (1763 a 1783) stratila vojenský charakter – boli z nej odvelené vojská.
Podnet na jej obnovenie (na začiatku 19. storočia) dali až napoleonské vojny. Realizovala sa tretia etapa výstavby Novej pevnosti a v rokoch 1827 – 1839 bola prestavaná aj Stará pevnosť. Rozšírená pevnosť sa stala najrozsiahlejším pevnostným systémom Rakúsko-Uhorska, ktorý mal slúžiť až pre dvestotisícovú armádu. V roku 1877 bola dokončená výstavba všetkých komponentov pevnostného súboru. Komárňanská pevnosť nebola nikdy dobytá – ani v období tureckých obliehaní (v 16. a 17. storočí), ani v revolučných rokoch 1848 – 1849. V roku 1970 bola vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku. V roku 2003 sa stala majetkom mesta Komárno. Postupne sa obnovuje a je otvorená aj pre verejnosť. Na webe pamiatky si môžete prečítať množstvo informácií o jej histórii a zaujímavosti o pevnosti. Určite vás zaujme bohatá galéria – rytiny, mapy a plány. O sprístupňovanie a propagáciu NKP – Pevnosť Komárno sa stará Pro Castello Comaromiensi, n. o., ktorá sa tiež finančne i odbornou garanciou podieľa na jej obnove a prezentácii.
Rímsky vojenský tábor pri obci Iža (NKP) sa nachádza 7 km východne od Komárna pri obci Iža, na brehu Dunaja. Bol súčasťou obranného hraničného systému Limes Romanus. Rimania ho postavili v 2. storočí n. l. (v roku 175) za vlády cisára Marca Aurélia v období markomanských vojen. Zanikol pri nečakanom germánskom útoku v roku 179. Drevozemný tábor bol opevnený dvoma priekopami a zemným valom s drevenou hradbou. Tvorilo ho 11 kasárenských barakov, ktoré boli rozmiestnené do ulíc vedľa seba v pravidelných 4 – 4,5 m odstupoch. Boli postavené z nepálených tehál, strechu mali pokrytú trstinou alebo rákosom. Našli sa tu napríklad dlhé jazdecké meče, hroty šípov, kostené obloženia lukov, časti vojenského výstroja, keramické nádoby, ako aj množstvo mincí s vyobrazeným cisárom Marcom Auréliom, vďaka ktorým mohli archeológovia spresniť datovanie rímskych stavieb na brehu Dunaja. Po skončení markomanských vojen postavili Rimania na tomto mieste kamenný kastel opevnený priekopami a mohutnými hradbovými múrmi s dvadsiatimi vežami. Stavby vo vnútri boli postavené z kameňa a tehál. Boli tu aj stajne, sklady a kúpele, ako aj veľké pece na pečenie chleba a viaceré studne.
Rimania pevnosť viackrát prestavali a udržali ju takmer až do konca 4. storočia, keď ju opustili. Pamiatku prvýkrát opísali 30. rokoch 18. storočia anglickí cestovatelia Jeremiah Milles a Richard Pococke a zmieňuje sa o nej aj Matej Bel. Prvé vykopávky tu robil ižiansky rodák János Tóth-Kurucz v rokoch 1906 – 1909, 1912 a 1913. Ďalšie výskumy sa uskutočnili v rokoch 1932, 1955 a 1957. Od roku 1978 sa Archeologický ústav SAV v Nitre stal garantom súčasného archeologického výskumu, pamiatkovej obnovy a prezentácie tejto pamiatky. V roku 1990 bola rímska pevnosť v Iži vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku. Od roku 1995 je areál kastelu múzeom v prírode. Nálezy z rímskeho tábora v Iži sú vystavené v stálej expozícii Podunajského múzea v Komárne, v expozícii Klenoty dávnej minulosti Slovenska na Bratislavskom hrade a v stálej expozícii Slovenského poľnohospodárskeho múzea v Nitre. Na webe Archeologického ústavu SAV v Nitre si môžete pozrieť fotogalériu kastelu, na YouTube nájdete video.
Synagógy v Nitre a Leviciach
Synagóga v Nitre bola postavená v rokoch 1908 – 1911 podľa projektu Leopolda Baumhorna v maursko-byzantskom štýle. Obnova synagógy prebiehala v rokoch 1983 – 1990, ďalšia etapa rekonštrukcie sa začala realizovať po roku 1996, v júli 2003 bola zrekonštruovaná synagóga slávnostne otvorená. Bývalá neologická synagóga sa dnes využíva ako koncertná a výstavná sieň, na divadelné predstavenia, literárne večery a iné kultúrne podujatia. Nachádza sa v nej expozícia grafík izraelského umelca Shragu Weila, rodáka z Nitry, a na poschodí stála expozícia holokaustu – Osudy slovenských Židov. Môžete si pozrieť virtuálnu prehliadku synagógy.
Synagóga v Leviciach bola postavená v roku 1883, čo dokladuje jej zakladacia listina. V máji a júni 1944 sa stala súčasťou geta, kde boli sústredení Židia pred deportáciou. Po 2. svetovej vojne slúžila svojmu účelu až do roku 1967, keď sa z nej stal sklad nábytku. V nasledujúcich rokoch sa postupne zhoršoval jej vzhľad a narúšala sa aj statika, havarijný stav pretrval až do roku 2010. Po rekonštrukcii (2010 – 2012) bola slávnostne otvorená v apríli 2012. Dnes slúži ako priestor na kultúrne podujatia – koncerty, divadelné predstavenia a výstavy. Môžete si pozrieť jej virtuálnu prehliadku.
Areál Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre a Aula maxima (NKP)
Areál patrí k najvýznamnejším realizáciám tohto druhu a súčasne k najkvalitnejším dielam povojnového modernizmu na Slovensku. Jeho architektonické kvality, použitie nových stavebných a konštrukčných technológií ho zaraďujú k jedinečným dielam európskej architektúry. Vysokoškolský komplex SPU bol postavený v rokoch 1961 – 1966 podľa projektu architekta Vladimíra Dedečka a architekta Rudolfa Miňovského – na rozsiahlom návrhu začali pracovať v roku 1955, po Miňovského smrti (v roku 1960) na ňom pracoval Vladimír Dedeček sám.
Dominantným prvkom areálu je Aula maxima šošovkovitého tvaru s priemerom 36 m, postavená na stĺpoch prízemia a zastrešená unikátnou monolitickou rebrovou klenbou z armocementových dielcov tvaru sférických trojuholníkov; je priamo osvetlená súvislým pásom okien pod vencom kopuly. Aréna s kapacitou 600 miest je unikátnym dielom architekta a tímu konštruktérov pod vedením Ľudovíta Farkaša a Karola Mesíka. Je otvorená aj pre verejnosť. V deväťpodlažnej výškovej budove sídli rektorát a teoretické katedry, v sedempodlažných pavilónoch (agronomický, zootechnický a technologický s pitevňami) sú laboratóriá.
V areáli sa nachádza aj botanická záhrada. Už v období výstavby bolo dielo pozitívne hodnotené v domácej i zahraničnej tlači a bolo zaradené aj do väčšiny súborných publikácií o slovenskej architektúre. Architekti Vladimír Dedeček a Rudolf Miňovský (in memoriam) zaň dostali Cenu Dušana Jurkoviča za rok 1965. V roku 2001 získala SPU v ankete ministerstva výstavby ocenenie Stavba storočia v kategórii občianskych stavieb. V roku 2014, ešte za života autora, bola vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku.
Nástupište 1-12 v Topoľčanoch
Multimediálny priestor pre súčasnú kultúru vznikol v roku 2011 ako projekt občianskeho združenia Nástupište 1-12 združujúceho aktivistov v oblasti kultúry. Nachádza sa v podchode autobusovej stanice. Na jeho webe nájdete informácie o koncertoch, výstavách, prezentáciách, workshopoch a iných podujatiach aj s bohatým archívom podujatí s fotogalériami, ale napríklad aj virtuálnu prehliadku aktuálnej výstavy Peter Korček: Tiché mesto.
_________________________________
Odporúčame vám tiež virtuálne prehliadky pamiatok Nitrianskeho kraja.
Na YouTube si môžete pozrieť video o turistických atraktivitách Nitrianskeho kraja (Arborétum Mlyňany, hvezdáreň v Hurbanove, Národný žrebčín v Topoľčiankach, Zubria zvernica v Topoľčiankach, Slovenské poľnohospodárske múzeum v Nitre, botanická záhrada SPU v Nitre, Mašekov mlyn v Hornom Ohaji, skalné obydlia v Brhlovciach, Vodný mlyn a múzeum vodného mlynárstva v Kolárove, Svoradova jaskyňa v Nitre, Vodný mlyn v Bohuniciach, rímsky kastel v Iži, hradisko v Bojnej) a video o hradoch a zámkoch Nitrianskeho kraja (Nitriansky hrad, zámok v Topoľčiankach, Topoľčiansky hrad, hrad Hrušov, Levický hrad, kaštiele – v Belej, Palárikove, Želiezovciach, Mojmírovciach, vo Vieske nad Žitavou, v Zlatých Moravciach, v Oponiciach, v Beladiciach-Pustom Chotári, Pevnosť Komárno).
TEXT: Katarína Vráblicová
FOTOGRAFIE: Wikimedia Commons
