Naša spoločnosť považuje domáce násilie za neprijateľné. Čo všetko sa však dá považovať za domáce násilie?
Najskôr by som chcela poopraviť tvrdenie, že celá spoločnosť považuje domáce násilie za neprijateľné. Z pohľadu práva je to pravda, ale z hľadiska všeobecných postojov to tak bohužiaľ nie je. Inak by sme nemuseli dennodenne riešiť následky násilia, ochraňovať obete a poskytovať im pomoc a podporu.
Našu spoločnosť ešte stále ovplyvňujú viaceré mýty. Počúvame, že násilie sa deje len v chudobných rodinách, že si ho ženy vymýšľajú, že ide len o formu hádky, že obetiam násilie neprekáža, lebo inak by násilníka opustili, alebo že obete násilníka provokujú, prípadne si o to vlastne koledovali. Existencia týchto mýtov spôsobuje, že téma domáceho násilia je ešte stále podceňovaná a zľahčovaná.
Čo teda je a čo už nie je domáce násilie?
Podľa definície Rady Európy ide o „všetky činy telesného, sexuálneho, duševného a ekonomického násilia, ktoré sa vyskytujú v rámci rodiny alebo domácej jednotky, alebo medzi bývalými, alebo súčasnými manželmi a partnermi, či už páchateľ má, alebo v minulosti mal s obeťou spoločný pobyt“.
V praxi to znamená, že k domácemu násiliu často dochádza za zatvorenými dverami, ide v ňom o uplatnenie moci jedného člena domácnosti nad ostatnými a nejde o jednorazový atak, ale o opakovaný čin. Je zásadný rozdiel medzi konfliktom a násilím. Pri konflikte je postavenie aktérov rovnocenné, spor sa končí tým, že raz vyhráva jeden, raz druhý, prípadne dôjde ku kompromisu. Pri domácom násilí prehráva vždy ten istý – obeť.
Obete sú podporované a motivované, aby násilné konanie nahlásili a svoju situáciu riešili. Aké formy pomoci poskytuje vaše pracovisko?
V rámci Centra Slniečko sa nám počas predchádzajúcich tridsiatich rokov podarilo v Nitre a okolí vytvoriť ucelený systém pomoci a podpory týraným a sexuálne zneužívaným deťom a obetiam domáceho násilia.
Vybudovali sme Centrum pre deti a rodiny, ktoré sa špecializuje na týrané a sexuálne zneužívané deti, jeho súčasťou je aj Intervenčné centrum zamerané na ochranu ohrozených detí a pomoc rodinám v kríze.
Založili sme Poradňu pre obete, ktorá poskytuje bezplatné poradenstvo obetiam domáceho násilia, vybudovali sme Bezpečný ženský dom, špecializované zariadenie krízovej intervencie pre ženy zažívajúce násilie v partnerských vzťahoch a ich deti. Pri Bezpečnom ženskom dome funguje aj krízová linka na čísle 0905 511 512.
Venujeme sa aj vzdelávaniu, naše centrum prevencie a vzdelávania EduCAN realizuje viacero vzdelávacích aktivít a taktiež sa podieľa na legislatívnych a systémových zmenách.
Rozprávali sme sa zatiaľ len o obetiach. Pracuje sa v rámci prevencie aj s násilníkmi?
Počas pomoci obetiam som sa stretla s viacerými programami pre násilné osoby. Niektoré boli realizované aj na Slovensku, ale boli vždy podporené iba formou grantov. S koncom podpory sa skončil aj program.
V zahraničí, konkrétne v Anglicku, som osobne navštívila organizáciu, ktorá pracovala s takýmito osobami. Do programu boli zaradení muži, ktorým bol udelený trest za domáce násilie a súčasťou trestu bolo absolvovanie terapeutického programu. V skupine boli ale aj muži, ktorí vstúpili do programu dobrovoľne.
Zaujímavé bolo, že spolupracovali aktívne s organizáciou, ktorá pracovala so ženami, obeťami domáceho násilia, a dochádzalo medzi nimi k výmene informácií. Napríklad ak žena žila s násilným mužom, ktorý navštevoval tento program, v spoločnej domácnosti, odborníci, ktorí pracovali v programe, ju informovali, čo môže očakávať v jednotlivých fázach programu od partnera. Na druhej strane, ona mohla pravdivo informovať terapeutov o účinnosti programu.
V tejto organizácii nám predstavili aj patentovanú metódu, zameranú na znižovanie agresivity, v podobe malej škatuľky prepojenej s dvoma cínovými guličkami s priemerom približne osem centimetrov. Keď ich obe vezmete do rúk, začnú vibrovať. Tieto vibrácie majú podľa odborníkov vplyv na znižovanie agresivity.
Zrejme sa často stretávate aj s otázkami o pôvode násilia. Aká je vaša odpoveď?
Áno, tridsať rokov v tejto téme prináša aj otázky, prečo k násiliu vôbec dochádza a kde sa berie brutalita voči najbližším.
Odpovede niekedy neprichádzajú. Často sa v živote násilnej osoby, najmä v detstve, objavuje týranie, sexuálne zneužívanie, zlé zaobchádzanie, nedostatok lásky, ale aj absencia pomoci a podpory.
Neskôr v dospelom živote môže dôjsť k prenosu vzorcov správania, toho, čo má človek zažité ako dieťa. To ale neospravedlňuje násilie, ktoré pácha násilník v dospelosti. Za svoje činy nesie plnú zodpovednosť, pokiaľ nejde o závažnú psychiatrickú diagnózu, ktorá násilnú osobu zbavuje svojprávnosti.
Priniesla koronakríza eskaláciu napätia a násilia v rodinách?
Pandémia poukázala v plnej nahote na viaceré dlho pretrvávajúce problémy. Poukázala na nedokonalosti inštitútu vykázania, na nedostatok miest v zariadeniach pre obete domáceho násilia, nedostatok poradenských centier a nedostatočnú multidisciplinárnu spoluprácu.
Inštitút vykázania využíva polícia, ktorá môže násilníka vykázať z obydlia a zakáže mu priblížiť sa k obeti na 10 dní. Chýba však prepojenie na poradenstvo, podporu a sociálne služby. Násilníka nestačí vykázať, obeť potrebuje pomoc. Musíte ju chytiť za ruku a previesť cez horiaci most. Sama to nedokáže.
My sa o to v Centre Slniečko v spolupráci s políciou v Nitre snažíme, zaviazali sme sa, že do 72 hodín budeme kontaktovať obeť a ponúkneme jej pomoc. Táto spolupráca a interdisciplinárny prístup zvyšuje šance na úspešné riešenie krízovej situácie.
Zaznamenávate v tomto období zvýšený nárast požiadaviek na vašu odbornú pomoc?
V začiatkoch pandémie sme paradoxne zaznamenali pokles hovorov na našej linke, ako aj žiadostí o poradenstvo. Dôvodom bola zrejme domáca izolácia, v rámci ktorej bol s obeťami izolovaný aj násilník. V takejto situácii nemajú obete takmer žiadnu možnosť si na chvíľu vydýchnuť, uvoľniť napätie, keďže násilník je celé dni s nimi. S uvoľňovaním opatrení sa obete násilia začali opäť ozývať.
Prevencia je najefektívnejšou formou intervencie. Vytvorili ste preventívny program Kozmo a jeho dobrodružstvá, ktorý je zameraný na deti. Čo je jeho cieľom?
Keď človek pracuje dlhodobo v takej náročnej téme, akou je násilie, veľmi túži po tom, aby dokázal takémuto konaniu zabrániť. Preto sme začali pripravovať preventívne programy. Najskôr pre vysokoškolákov a stredoškolákov, neskôr aj pre deti v základných školách.
Uskutočnili sme viaceré výskumy a tie nám ukázali, že ak chceme niečo zmeniť, tak musíme začať už u detí v predškolskom veku.
Spoločne s kreatívnym štúdiom Cukru production z Trnavy sme vytvorili preventívny program pre deti pod názvom Kozmo a jeho dobrodružstvá. Je určený pre pedagógov a psychológov, ktorí sa často stretávajú s násilným správaním už aj u detí predškolského veku a zamýšľajú sa nielen nad tým, ako tieto situácie riešiť, ale aj ako im predchádzať. Jeho hlavným poslaním je, aby boli deti k sebe tolerantné, naučili sa prijímať inakosť, nikoho nevyčleňovali a aby vedeli rozlišovať vhodné a nevhodné správanie v kontexte násilia.
Akým spôsobom program prebieha?
Deti prostredníctvom pozitívneho hrdinu, kozmonauta Kozma, navštevujú planéty, kde sa stretávajú s rôznymi mimozemšťanmi, ktorí sa nevhodne správajú. Cez čítaný príbeh, krátke videá a interaktívne aktivity sa deti stávajú súčasťou príbehov, rozpoznávajú nevhodné správanie a naopak, spoznávajú a upevňujú si pozitívne vzorce správania.
Ohlasy detí aj pedagógov sú veľmi pozitívne, a preto by sme radi rozšírili program do všetkých škôlok na Slovensku a možno aj do škôlok v zahraničí.
Čo by sme mali robiť, aby bolo násilia čo najmenej?
Je dôležité, aby sme vychovávali deti k tolerancii, prosociálnemu správaniu a k nenásilnému riešeniu konfliktov. Aby sme nezostali ľahostajní k násiliu, k svojmu okoliu či niečej prosbe o pomoc. Tým najlepším príkladom pre deti sme my sami. Mali by sme konať tak, aby sa svet aj naším pričinením stal lepším miestom na život.
ROZHOVOR VIEDLA: Ingrid Hupková
FOTOGRAFIE: archív Mariany Kováčovej
Mariana Kováčová vyštudovala špeciálnu pedagogiku na PdF UK v Bratislave. Pracuje ako riaditeľka neziskovej organizácie Centrum Slniečko, ktorá sa venuje týraným, sexuálne zneužívaným deťom a obetiam domáceho násilia. Podieľala sa na vzniku prvého krízového centra pre týrané, sexuálne zneužívané deti na Slovensku, poradenského centra pre obete domáceho násilia a Bezpečného ženského domu. V súčasnosti sa venuje nastaveniu účinnejšieho systému v ochrane obetí násilia, prevencii násilia, vzdelávaniu a supervízii. V roku 2014 získala ocenenie Krištáľové krídlo za filantropiu.
