Moje umenie

Od kraslice po lásku

Kraslica z Bratislavy, Vajnor (FOTO: Slovakiana, muzeálny objekt v správe Etnografického múzea)

Dnes je šibačka a oblievačka súčasťou veľkonočnej zábavy, po ktorej dostanú malí šibači sladkosť alebo pár euríčiek. Tí starší sa potešia možno štamprlíku alebo dobrote nachystanej na stole. V minulosti bolo jedinou výslužkou vajíčko – no nielen také hocijaké.

Veľkonočné kraslice – zdobené vajíčka – boli mocným symbolom, ktorým dievčatá dávali mládencom najavo svoj záujem.

Zdobili sa rôznymi technikami. Niekedy ich dievčatá dokonca popísali veršíkmi, preto ich najmä na východnom Slovensku volali písanky.

„Toto vajíčko dávam, keho rada mávam,

Toto vajíčko posielam, keho v srdci nosievam.“

Dievča dalo zdobené vajíčko len jedinému vyvolenému. Ak ju ten mal rád, za pár týždňov jej postavil pri dome vlastný máj, čím bola verejne vyjadrená ich spoločná láska. Hoc sa s takýmito prejavmi lásky stretávame už len zriedka, zdobené vajíčka ostávajú obľúbenou dekoráciou – symbolom obdobia Veľkej noci.

Nie všetky kraslice však boli určené kúpačom – vyvoleným. Na strednom Slovensku kraslice pripravovali ženy pre svoje krstňatá, niekedy priložili k takémuto darčeku aj upečenú babu alebo pasku.

Symbol plodnosti, znovuzrodenia aj zmŕtvychvstania

Zdobenie vajec patrí k prastarým zvyklostiam. Archeologické nálezy v Prednej Ázii dokazujú existenciu tohto zvyku už v polovici tretieho tisícročia pred naším letopočtom. Najstaršie kraslice v slovanskom prostredí pochádzajú zo 7. storočia. Boli nájdené v hroboch, vajíčka totiž ukladali zosnulým do hrobov alebo na hroby. Predkresťanské zvyky a významnú úlohu vajíčok si osvojila aj cirkev, podľa ktorej veľkonočné vajíčka symbolizujú zmŕtvychvstanie a nanebovzatie Krista. V niektorých oblastiach sa vajíčka maľovali výlučne na červeno, čo symbolizovalo Kristovu krv.

Kraslica z Hranovnice z roku 1900. (FOTO: Slovakiana, muzeálny objekt v správe Etnografického múzea)

Kraslica, písanka alebo jednoducho veľkonočné vajíčko sa stali obradovým darom a v predkresťanskom období boli vnímané ako symbol jarného oživenia prírody, plodnosti a nového zrodenia – nielen v hospodárskom, ale i osobnom živote. Magické účinky malo zvyšovať práve farbenie, ktoré sa stalo neoddeliteľnou súčasťou a charakteristikou týchto vajíčok. Pohanské a kresťanské významy kraslíc sa neustále prelínali a navzájom doplňovali. Bolo zvykom dávať kraslice posvätiť, ale nezabúdalo sa ani na mágiu spojenú s odovzdávaním alebo obetovaním veľkonočných vajíčok.

Techniky zdobenia

Kraslice dievčatá a ženy zdobili rôznymi spôsobmi. Najjednoduchšie bolo uvariť vajíčka spolu s cibuľovými šupkami alebo nejakými rastlinkami. Neskôr sa začali kupovať rôzne farby. Najmä v južnejších oblastiach Slovenska sa do takto zafarbených vajíčok dodatočne vyškrabávali rôzne vzory. Spočiatku dievčatá pripravovali veľmi jednoducho zdobené vajíčka, neskôr sa techniky zdobenia zdokonaľovali a vznikali ornamentmi bohato zdobené kraslice.

Kraslica z Medovariec z 30. rokov 20. storočia. (FOTO: Slovakiana, muzeálny objekt v správe Etnografického múzea)

Medzi tradičné a najviac rozšírené techniky patrilo batikovanie – voskovanie. Pri tejto technike sa ornament na škrupinku naniesol voskom a potom sa vajíčko ponorilo do farby. Tam, kde bol vosk, sa farba nedostala a škrupinka teda ostala nezafarbená. Rôznym vrstvením farieb a vosku tak mohli vzniknúť rôznofarebné vyzdobené kraslice. Bežné bolo aj maľovanie vzorov farbami a medzi komplikovanejšie techniky patrilo nalepovanie kúsočkov slamy alebo rastlín a lístkov na vajíčko.

Vyskúšajte si vytvoriť jednoduché kraslice s nami

Krásne, a pritom jednoduché zdobenie nám pomôže vytvoriť sama príroda. Nepotrebujete žiadne špeciálne nástroje, ba dokonca ani veľa trpezlivosti či zručnosti. Pripravte si vyfúkané vajíčkové škrupinky, silonky (pančušky), na záhrade či lúke si odtrhnite sedmokrásku, kvietok z trnky alebo hocijaký pekný lístoček. Na škrupinku priložte kvietok alebo lístok, navlečte naň silonku a poriadne zatiahnite (pozor, nerozpučte vajíčko!). Silonku zauzlite – najlepšie na vrchu kraslice, kde sa „stratí“ zafarbenie. Na farbenie si môžete kúpiť farby – ale čo takto vyskúšať farbenie ako v minulosti? Skúste použiť rôzne prírodné materiály – šupky z cibule (tehlová), šupky z červenej cibule (tmavšia červená), černice (staroružová/fialová), červená kapusta (modrá), kurkuma (žltá).

Kraslica z Radošiny z roku 1900. (FOTO: Slovakiana, muzeálny objekt v správe Etnografického múzea)

Do hrnčeka nalejte vodu (tak, aby boli zakryté vajíčka), pridajte lyžičku octu (ten pomôže uvoľniť farby z prírodnín), pridajte zvolenú farebnú prísadu a varte. Platí pravidlo, že čím dlhšie varíte a čím viac farbiva (šupiek, listov atď.) pridáte, tým intenzívnejšie bude zafarbenie – nevarte však príliš dlho, aby sa vám kvietky nerozvarili a nezničil sa tak vzor (cca 15 min). Pre najlepší výsledok použite biele škrupinky. Obrázky tak krásne vyniknú.

Hotové kraslice zaveste na motúzik alebo farebnú stuhu, položte do košíčka na stôl alebo niekomu venujte. Kraslička darovaná z lásky nemusí ostať len v minulosti.

Inšpiráciu na vzory môžete nájsť jedným kliknutím – na portáli Slovakiana.

TEXT: Lucia Bistárová

FOTO: Slovakiana

ZDROJE:

BEDNÁRIK, R.: Zvykoslovné pramene výtvarného prejavu slovenského. Turčiansky Sv. Martin 1942.

HORVÁTHOVÁ, E.: Rok vo zvykoch nášho ľudu. Bratislava 1986.

STOLIČNÁ, R. (ed.). 2000. Slovensko. Európske kontexty ľudovej kultúry. Bratislava 2000.

Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom. Encyklopédia. Dostupné z: www.ludovakultura.sk

VÁCLAVÍK, A.: Výroční obyčeje a lidové umění. Praha 1959.