Kráčate po turistickom chodníku, ktorý vedie hustým lesom, keď vtom z húštiny vyjde postava zahalená v hnedej mníšskej tunike s kapucňou zahaľujúcou tvár. Prejde chodníkom na druhú stranu lesa a stratí sa medzi stromami. Vyjdete na lúku a tam vás ožiari slnko odrážajúce sa od brnení dvoch rytierov. Z diaľky sa približujú elf, čarodejnica a obrovský muž s dlhou červenou bradou, ktorý drží gigantické kladivo. Stojíte na mieste a neviete sa rozhodnúť, či ste dostali úpal, sníva sa vám alebo ste súčasťou scény nejakého fantasy filmu. V skutočnosti je tu ešte jedna možnosť – ocitli ste sa uprostred LARPu.
Skoro ako v divadle
LARP (live action role-playing game) je označenie špecifického druhu hier hraných naživo. Ide v podstate o akési interaktívne divadlo bez divákov, v ktorom hráči nemajú texty. Pre LARP je príznačná prepojenosť s literárnymi žánrami, ako sú fantasy, sci-fi či postapo, hranie v exteriéri a historizujúce či tematické kostýmy.
Skúste si predstaviť, že ste prvý človek na Marse a zakladáte na ňom nový ľudský rod. Bavilo by vás to? Nie? Tak si predstavte, že ste prileteli na Mars ako vedec a hľadáte život. Alebo môžete byť prevádzkovateľom prvého baru na červenej planéte. A ak vás vôbec nenadchýna predstava Marsu, môžete ostať na Zemi a stať sa detektívom z 19. storočia, bylinkárkou v temnom stredoveku alebo príšerou z vymysleného sveta.
Podstatou LARPu je jednoducho prijatie a hranie konkrétnej roly. Je to niečo podobné ako u hercov v divadle či vo filme, nikto však nemá predpísaný žiadny scenár, ktorý musí dodržiavať, a je na každom, akú taktiku si zvolí na dosiahnutie svojich cieľov.
Na čo je to vlastne dobré?
Prvé LARPové hry vznikli v USA v 70. rokoch minulého storočia, k nám výraznejšie prenikli na konci 90. rokov. Prvá LARPová hra sa však na Slovensku uskutočnila už v deväťdesiatom roku na festivale Dobrofanth v Košiciach.
Podľa divadelného kritika Mateja Moška sa LARPové hry zrodili zo stolových rolových hier. „Prerod nastal, keď sa od stola z rozprávania vopred definovaného príbehu o tom, ako postavy budú konať, preniesol dej do terénu: vôbec prvou bola hra Hobbitie vojny v USA.“ Podľa Moška sa divadlo tradične hráva pred divákmi, cieľom LARPovej hry je predovšetkým zábava hráčov.
LARP však má aj ďalší rozmer, dáva totiž účastníkom možnosť vyskúšať si niečo, čo v bežnom živote len tak nezažijú. Hráči si zlepšujú komunikačné schopnosti, cibria si fantáziu a majú možnosť si vyskúšať, ako by sa cítili v úlohe bojovníka, mníšky, kráľovnej či kapitána vesmírnej lode.
LARPov už dnes jestvuje veľké množstvo. Niektoré reagujú na súčasnosť, iné majú dej zasadený do historického prostredia, sveta fantasy, počítačovej hry alebo knihy. Často prebiehajú na lúkach a v lesoch, tie zo súčasného sveta sa môžu odohrávať aj v uliciach mesta alebo v hoteloch. Na najmenších LARPoch sa stretne 4-8 hráčov, niektoré však rátajú aj so 100 a viac účastníkmi. Rozdielna je taktiež dĺžka hry, tie najkratšie sa skončia po pár hodinách, niektoré však môžu trvať aj týždeň.
Hlavným cieľom všetkých je stále zábava. Popri nej sa však každý naučí niečo nové a získa zručnosti, ktoré by možno vo svojom bežnom živote nikdy nezískal.
