Slovo dalo slovo a vzišla z toho spolupráca s festivalom Cineama, ktorý je, podobne ako Scénická žatva v oblasti divadla, Olympom amatérskeho filmu. Pavel Smejkal, filmár a odborný pracovník Národného osvetového centra pre oblasť kinematografie, ochotne pomohol s výberom toho najlepšieho, čo ostatné ročníky Cineamy ponúkli. Príďte sa presvedčiť na vlastné oči do Martina.
Obe podujatia – Scénickú žatvu ako vrcholnú prehliadku neprofesionálneho divadla aj Cineamu ako hlavnú súťažnú prehliadku neprofesionálneho filmu – organizuje Národné osvetové centrum. My divadelníci vieme, ako funguje Scénická žatva, ale ako to je so Cineamou? Ako sa človek môže stať amatérskym filmárom?
Účasť na Cineame je veľmi otvorená. Svoje diela do nej prihlasujú deti, mládež aj dospelí a dokonca seniori, ktorí s nakrúcaním začínali ešte s 8 mm filmovými kamerami. Súťaž je ako kotlík, v ktorom sa tieto generácie miešajú – každá so svojím jazykom a špecifickými témami. Ale, samozrejme, štruktúra súťažných kategórií vek zohľadňuje. Cineama má postupový charakter, filmy prechádzajú regionálnymi a krajskými kolami, výber sa postupne zužuje až po celoštátne kolo, na ktorom premietame to najlepšie, čo aktuálny ročník vydá. V čom sa divadelným súťažiam a festivalom pod záštitou NOC-ky podobáme, je dôraz na vzdelávanie a metodickú prácu s našou komunitou. Aj u nás filmári a filmárky absolvujú rozborové semináre s porotou, dávame si záležať na kvalitných tvorivých dielňach a inšpiratívnej atmosfére. Celoštátne kolo Cineamy sa čoraz viac podobá plnohodnotnému festivalu krátkych filmov, nabaľuje na seba sprievodný program, ktorým sa podujatie otvára aj širšej verejnosti.
Ty pracuješ v NOC na pozícii odborníka pre film – aká je tvoja úloha pri organizácii Cineamy?
Najnovšie sme na Cineamu a agendu okolo amatérskeho filmu dvaja – naše rady rozšírila kolegyňa Debora Pastirčáková. Pracujeme teda v príjemnom tvorivom tandeme. Vo vzťahu k Cineame je našou úlohou koordinácia a odborná supervízia. Do celoštátneho kola sa výraznejšie zapájame aj dramaturgicky. A spoločne vyvíjame aj nové projekty, ktoré s filmovou výchovou a vzdelávaním súvisia, hoci sa priamo neviažu k súťaži. Tento rok je hlavnou novinkou séria dokumentaristických workshopov My Street Films SK, na ktorých účastníkov a účastníčky prevádzame procesom vzniku krátkeho filmu od námetu až po finálny strih pod vedením výrazných filmárskych osobností. Hotové filmy budú mať slávnostnú premiéru na festivale Jeden svet.
Okrem hlavného organizátora spája Žatvu so Cineamou aj to, že sú obe jubilantky – Cineama má tento rok 30. výročie. Ako ho plánuje oslavovať? Bude to pompézne, prídu filmové hviezdy, natiahnete červený koberec? Čo všetko príprava zahŕňa?
Celoštátne kolo bude skutočne mimoriadne, pozývame naň množstvo osobností, ktoré s fenoménom amatérskeho filmového hnutia súvisia autorsky alebo odborne. Jubileum je príležitosťou obrátiť sa do histórie. Treba zdôrazniť, že 30. výročie Cineamy sa viaže k značke, pod ktorou súťaž existuje od rozdelenia Československa. No tradícia obdobných kinoamatérskych súťaží siaha až do začiatku šesťdesiatych rokov. Aj preto je hlavný program venovaný najstaršej žijúcej generácii autoriek a autorov, ktoré a ktorí začínali v ére kamier na tzv. úzky film. Pod názvom Osmičkári premiérovo uvedieme retrospektívu nanovo digitalizovaných diel z ich domácich archívov. Tento program je prvým výstupom širšieho projektu, ktorého súčasťou je aj oral history výskum a veríme, že sa mu ešte nejaký čas budeme môcť venovať. Nachádzame sa totiž vo fáze, ktorú vystihuje anglický idióm „barely scratching the surface“. O čo dlhšie sa téme venujeme, o to viac nových vrstiev na odkrytie objavujeme.
Práci s filmovou surovinou budú venované aj tvorivé dielne. Český experimentálny filmár Martin Ježek, ktorý aj v súčasnosti programovo pracuje výlučne s klasickým filmovým materiálom, prevedie záujemcov a záujemkyne technologickým procesom od nakrúcania na Super8 formát cez vyvolanie až po premietnutie filmov. Na druhej tvorivej dielni pod vedením výtvarníčok a animátoriek Lenky Šturmankinovej a Moniky Budaiovej si filmový pás, v tomto prípade 16 mm formátu, ohmatáme iným spôsobom – zásahmi ako kreslenie, kolorovanie, škrabanie alebo perforovanie do nájdeného materiálu typu inštruktážnych alebo populárno-vedeckých školských filmov. Výsledné kolektívne dielo vznikne zlepením takto pretvorených fragmentov do jedného celku.
Programová selekcia zo Cineamy ako súčasť Scénickej žatvy – to je pomerne čerstvá novinka, plánovaná ešte v pandemickom roku 2020, pilotne zavedená v roku 2021. Prečo k prienikom došlo až teraz? Alebo sa k partnerstvu schyľovalo už skôr?
Ozveny Cineamy mali byť súčasťou programu Scénickej žatvy už v minulosti, tento rok sme však dostali priestor na premietnutie ocenených filmov až z troch ročníkov súťaže. Pre Cineamu je to určite prestížna pôda na predstavenie svojich laureátov a laureátok. Ale to spojenie je celkom prirodzené. Nakoniec, časť z hraných filmov v našej súťaži sa s ochotníckou divadelnou scénou prekrýva – práve v týchto vodách často hľadajú obsadenie pre svoje projekty aj neprofesionálni filmári a filmárky.
Výber z výberu filmov Cineamy pre Scénickú žatvu si robil ty. Aké boli tvoje kritériá a na aké snímky sa môžeme tešiť? Ktorý film je tvojím favoritom?
Použil som program, ktorý každoročne zostavujem pre bratislavský festival neprofesionálneho umenia TVOR.BA. A pokiaľ ide o favoritov, tými sú pre mňa zvyčajne detské filmy. V nich nachádzam najviac rýdzosti a originality, ešte bez napodobňovania filmárskych vzorov – čo je úplne legitímna stratégia, ale človek sa niekedy pristihne, že vidí stokrát videné. Ak chcete vidieť niečo, čo ste ešte nevideli a možno ani netušili, že vidieť môžete, filmy detských autorov a autoriek takýto zážitok ponúkajú. Pred dvoma rokmi získal hlavnú cenu celoštátnej Cineamy štrnásťročný Jakub Mereš so svojím art brut animákom Nepozvaní hostia. Je to apokalyptický film o invázii hmyzu do našich miest ako odpovedi na necitlivé ľudské zásahy do ich prirodzeného biotopu. Okrem toho, že je ten film nádherný, rezonuje so mnou aj na osobnej úrovni a každý, kto v Bratislave zažil letné premnoženie komárov, mi isto bude rozumieť.
Natočiť film profesionálne je pomerne nákladná záležitosť, náročná na ľudské aj finančné zdroje. Ako to je s neprofesionálnym filmom? Majú filmári nejakú podporu v tomto smere?
Amatérsky film poháňa vášeň, zanietenie a kamarátstvo – nie grantíky. A je to tak správne, hoci niektorým ambicióznejším projektom sa darí nachádzať si súkromných donorov. Našu úlohu vidím v inej ako finančnej podpore. Máme inšpirovať, motivovať, vzdelávať a napokon vytvárať priestor na verejné prezentovanie filmov, ktoré vznikajú mimo štruktúr profesionálneho filmového priemyslu. O čom však uvažujeme, je technická podpora formou výhodného prenájmu základnej filmárskej a zvukovej techniky. Lenže ani to nepôjde bez toho, aby sme vyšpekulovali, ako niečo také financovať a udržateľne prevádzkovať.
Ty sleduješ amatérsky film dlhodobo, dá sa hovoriť o nejakých trendoch ostatných rokov? V akej kondícii je dnes táto oblasť neprofesionálnej tvorby?
Vývoj amatérskeho filmu je úzko spojený so striedaním technológií. Prechod z filmovej suroviny na video a neskôr z analógového videa na digitálny záznam zakaždým priniesol zlom. Vyžadoval si investície do vybavenia a tiež čas na osvojenie si nových postupov práce. Žijeme v dobe, keď je filmová technika dostupnejšia ako kedykoľvek predtým a kameru dnes všetci nosíme vo vrecku alebo v kabelke. No nie každý v sebe nájde to volanie použiť tento nástroj na rozprávanie skutočných príbehov – nielen príbehov na Instagrame. Nová doba prináša nové žánre. Decká do súťaže prihlasujú aj svoje vlogy alebo krátke skeče inšpirované TikTokom. Snažíme sa pred týmito novými fenoménmi neuzatvárať, ale pracovať s audiovizuálnou gramotnosťou najmladšej generácie a popri tom jej otvárať nové obzory. Obávam sa, že naše školstvo na tomto poli príliš nestíha.
Pandemické roky si vybrali svoju daň aj na Cineame. Je cítiť, že pedagogické vedenie detí na diaľku nie je rovnako efektívne, svoju činnosť utlmili niektoré produktívne kluby a krúžky. A aj niektorým zavedeným autorom a autorkám akoby chýbala chuť. Film, snáď s výnimkou animákov alebo denníkových dokumentov, nie je možné robiť v domácej izolácii. Nakrúcanie si vyžaduje ľudský kontakt. Všetci sme trochu zmľandraveli a dúfam, že to čo najrýchlejšie rozchodíme. Čo však ostane, je pamäťová stopa v podobe množstva filmov, ktoré túto zvláštnu skúsenosť s pandémiou tvorivo spracúvajú. Aj v tom tkvie jeden z významov amatérskeho filmu a veľmi zreteľne to vidíme, keď sa teraz preberáme 8 mm kotúčmi z dôb minulých. Takéto filmy o dobe svojho vzniku podávajú svojské, často nefiltrované subjektívne svedectvo, ktoré sa s plynutím času zhodnocuje.
TEXT: Martina Mašlárová
FOTO: Jakub Jančo
Scénická žatva sa koná v dňoch 30. 8. – 4. 9. 2022 v Martine.
