Ako vydavateľ a kníhtlačiar sa Gašpar Fejérpataky-Belopotocký zaslúžil o šírenie slovenského slova medzi prostým ľudom, založil prvú slovenskú verejnú knižnicu a ako nadšený ochotník stál pri kolíske slovenského divadla.
Gašpar Féjerpataky-Belopotocký sa narodil na samom začiatku roku 1794 v dnes už zaniknutej obci Paludza. Vyučil sa za knihára a vydal sa na vandrovku, na ktorej získal mnoho cenných životných skúseností, rozšíril si vedomostný i kultúrny obzor a vo veľkých mestách, ako o tom píše vo Vlastnom životopise, objavil svoju veľkú životnú lásku – divadlo.
„Dňa 6. októbra 1811 som bol v Levoči po prvý raz v nemeckom divadle. Keďže som predtým nikdy niečo také nevidel, veľmi som sa kochal na predstavení nemeckej veselohry Die beiden Lischen. V Košiciach som sa stretával aj so známymi Maďarmi, ktorí chodili do školy v Kežmarku. Chodieval som tu aj do nemeckého divadla a nachádzal som v tom osobitnú záľubu a zábavu; čo-kde bolo v Košiciach pamätné, všetko som ponavštevoval a poobzeral.“
Očarila ho i Viedeň, ktorá bola vtedy jedným z najvýznamnejších európskych kultúrnych centier. Stal sa aj svedkom historickej udalosti – v čase jeho pobytu sa začínal Viedenský kongres a Gašpar Fejérpataky-Belopotocký na vlastné oči videl Talleyranda, ale aj Napoleonovho syna Orlíka. Obdivoval umelecké pamiatky, no najviac ho fascinovalo divadlo.
„Bol som na predstavení vo všetkých piatich divadlách: v hradnom, v c. k. rezidencii, U Korutánskej brány, U rieky Viedne, na predmestiach Leopoldova a Josefova. Na predmestiach sa mi najviac páčili jednoduché predstavenia.“
Ambiciózny mladý muž
Gašpar Fejérpataky-Belopotocký sa ako 21-ročný mládenec, plný zážitkov a životných skúseností, vrátil z potuliek domov. Skúsenosti, ktoré získal počas vandrovky, neskôr zúročil v buditeľskej a osvetovej práci. Spoznal, akú veľkú cenu má vzdelanie a kultúrna vyspelosť národa, preto sa osvetovou prácou snažil zvyšovať úroveň obyčajných ľudí.
V rodnej Paludzi pozorne sledoval slovenskú a českú literatúru a pod vplyvom Palkovičovej myšlienky, aby sa aj prostí ľudia pokúsili o vlastnú tvorbu, poslal do jeho Týdeníka a Kalendára niekoľko básní s ľúbostnou a buditeľskou tematikou.
V roku 1821 sa presťahoval do Liptovského Mikuláša, ktorý bol vtedy sídlom liptovskej šľachtickej stoličnej správy, a sústredil sa na spoločenský život stolice. Aj naďalej sa venoval kníhviazačstvu, ale otvoril si aj samostatné kníhkupectvo.
Fejérpataky-Belopotocký chodieval predávať svoje knihy aj na mestské a dedinské jarmoky. Neponúkal len zábavnú literatúru, ale aj hospodársko-osvetové príručky o ovocinárstve, chove a liečení dobytka alebo o nových formách poľnohospodárskej výroby. Rozširoval aj národné povedomie dvíhajúcu literatúru i knihy s politickou tematikou namierené proti maďarskému a nemeckému nacionalizmu.
Zoznámil sa s významnými osobnosťami slovenského kultúrneho života – bibliofilom Matúšom Blahom, ale najmä s Jánom Chalupkom a Jánom Kollárom, s ktorým si od roku 1824 systematicky dopisoval a ktorý mu venoval znelku v slávnej Slávy dcére.
Bibliotéka a divadlo
Buditeľskú činnosť Gašpara Fejérpatakyho-Belopotockého veľmi ovplyvnili Kollárove myšlienky o všeslovanskej vzájomnosti. V duchu týchto ideí rozširoval diela slovanských autorov medzi pospolitým ľudom. A nielen to.
„Dňa 1. novembra 1829 som založil slovenskú bibliotéku na požičiavanie kníh. Nakúpil som do nej československých kníh asi za päťsto zlatých. Pripájal som k nim vysvetlenie nejasných slov a požičiaval som knihy každému, kto chcel čítať, až do roku 1843, keď mi prišiel od kráľovskej rady zákaz verejne vypožičiavať z bibliotéky knihy, len ak si vykonám výsadu na to od kráľovskej rady. V tomto roku 1843 založená bola i knižnica tunajšej nedeľnej školy, ba rozmnožila sa aj seniorálna knižnica. A keď sa pokračovalo v tom, čo ja som započal, dával som zo svojej knižnice knihy aj iným knižniciam.“
V roku 1830 začal vydávať Nowý i starý wlastenský kalendář, ktorý mal od roku 1842 prílohu Slovenský pozorník. Fejérpataky- -Belopotocký v ňom prinášal správy o udalostiach v Európe, popularizoval najnovšie vedecké poznatky. Uverejňoval aj básne i žartovné príbehy zo života písané v ľudovej reči. V kalendári publikovali mnohí významní slovenskí básnici – nájdeme v ňom verše Janka Kráľa, Sama Chalupku, Ľudovíta Štúra, vychádzali tam hry Jána Chalupku a Samo Tomášik v Slovenskom pozorníku uverejnil hymnickú báseň Na Slovany.
Gašpar Fejérpataky-Belopotocký bol v Liptovskom Mikuláši iniciátorom prelomovej udalosti. Založil Diwadlo slowanské swätomikulášske, prvý sústavnejšie pôsobiaci divadelný súbor na Slovensku, ktorý uviedol vo vrbickom hostinci hru Jána Chalupku Kocúrkovo. O tejto udalosti vo Vlastnom životopise napísal:
„V auguste roku 1830 som zriadil v Mikuláši slovenské divadlo, v ktorom som 22. augusta po prvý raz vystúpil najprv ako jeho riaditeľ a neskôr som aj hral. Toto divadlo som viedol a udržiaval až do roku 1843. Za ten čas sa pod mojím vedením predstavilo asi tridsaťtri česko-slovenských hier. Najpríhodnejšie miesto pre toto divadlo sa nachádzalo v kláštore, v kaplnke, kde sa viac rokov účinkovalo. Ale roku 1832 i tu nám maďarskí herci urobili prekážky natoľko, že som mal pre nich pohoršenie aj v manželstve. Pretože liptovská komora dala pripraviť kaplnku pre seba, muselo sa naše divadlo odtiaľ odpratať 3. júla 1845.“
S rozpakmi prijal slovenčinu
Napriek všetkým ťažkostiam a úkladom dokázal jeho súbor za pätnásť rokov naštudovať tridsaťtri hier a odohrať asi päťdesiat predstavení. Kmeňovým autorom súboru bol Ján Chalupka. Mikulášski ochotníci odohrali okrem spomínaného Kocúrkova aj ďalšie jeho hry Všetko naopak, Trasorítka, Starúš plesnivec a Trinásta hodina. Takmer všetky Chalupkove hry mali premiéru na svätomikulášskom javisku a niektoré z nich Fejérpataky-Belopotocký vydal knižne.
Divadlo inscenovalo i hry českých autorov: Štěpánkovu Žltú zimnicu, Klicperov Divotvorný klobúk, Tylovho Nalezenca, ale aj hry vtedy módneho nemeckého dramatika Augusta Kotzebueho Traja otcovia naraz a Zmätok nad zmätok, ba aj komédie Carla Goldoniho Trufaldýn a Jeana Baptista Poquelina Molièra Bezděčný lékař. Aktivita súboru posmelila v činnosti divadelných nadšencov v ďalších mestách a obciach – napríklad Slovákov v Pešti, vo Zvolene, v Brezne, v Martine, v Banskej Štiavnici alebo v Sobotišti.
Štyridsiate roky 19. storočia boli v znamení bojov o nový spisovný jazyk. Aj keď Fejérpataky-Belopotocký prijal štúrovčinu s rozpakmi, nikdy nebol jej takým zarytým odporcom ako Ján Kollár. Po určitom váhaní sa zúčastnil aj na zakladajúcom valnom zhromaždení spolku Tatrín. Dva roky bol jeho pokladníkom a v roku 1845 poskytol vysokú sumu 4-tisíc zlatých na kauciu, aby mohol Ľudovít Štúr vydávať Slovenské národné noviny. Z nie dostatočne objasnených dôvodov však v roku 1846 z Tatrína odišiel.
Revolučné udalosti roku 1848 prijal Fejérpataky-Belopotocký jednoznačne kladne, 28. marca 1848 sa zúčastnil na zhromaždení v Liptovskom Mikuláši a rozširoval Hurbanovu proklamáciu Braťja Slováci. Pre pokročilý vek a zlý zdravotný stav nezasiahol aktívnejšie do revolučných udalostí a bojov. Napriek tomu, keď maďarské vojská prišli do Mikuláša, bol medzi zatknutými slovenskými vlastencami, ktorí vyvíjali aktívnu činnosť v národnom hnutí.
Gašpara Fejérpatakyho-Belopotockého dokonca chceli maďarskí husári obesiť. Napokon ako zajatec sa po strastiplnej ceste dostal až do rumunského Aradu, kde ho niekoľko dní pred porážkou maďarských vojsk pri Villágosi oslobodili Rusi. Domov sa vrátil ako vyčerpaný a zlomený človek.
Na jeho pamiatku
Po revolúcii Gašpar Fejérpataky- -Belopotocký krátko pôsobil ako bezvýznamný stoličný úradník, potom sa znova snažil obnoviť svoju kníhtlačiarsku a vydavateľskú činnosť. Bezúspešne. V roku 1854 sa vzdal vydávania kalendára a stiahol sa z verejného národného života.
Gašpar Fejérpataky-Belopotocký, nadšený ochotník a zanietený šíriteľ slovenského slova, zomrel 18. mája 1874 vo veku 80 rokov. Na jeho počesť v roku 1954 pri príležitosti 160. výročia narodenia a 80. výročia jeho úmrtia vznikla celoslovenská prehliadka ochotníckych divadiel Belopotockého Mikuláš.
TEXT: Ján Bábik
FOTOGRAFIE: Collavino – Henrich Mišovic, Divadlo Andreja Bagara v Nitre
