Moje umenie

Na Hviezdoslavovom Kubíne uvidíme, ako nás zmenila pandémia

Zdroj: Archív Renaty Jurčovej

„Umenie je schopné prežiť všetko,“ hovorí Renata Jurčová, organizátorka súťaže Hviezdoslavov Kubín.

Kedy si sa prvýkrát dostala do kontaktu s Hviezdoslavovým Kubínom?

Patrí ku mne už od čias, keď som chodila na základnú školu. Spočiatku som ho brala vlažne, ale čím dlhšie som recitovala, tým sa môj vzťah k nemu viac a viac prehlboval.

Ako recitátorka som sa dvakrát umiestnila na druhom mieste na celoštátnom kole. Ako pedagogička som pripravovala každý rok mnoho recitátorov, niekoľkým sa podarilo prebojovať do celoštátneho kola a umiestniť sa na popredných miestach.

S divadlami poézie a detskými recitačnými kolektívmi som sa pravidelne zúčastňovala na celoštátnom kole. V divadle poézie sme vyhrali trikrát a v detských recitačných kolektívoch dvakrát hlavnú cenu.

Ako sa pandémia dotkla aktuálneho ročníka Hviezdoslavovho Kubína?

Museli sme sa predovšetkým rozhodnúť, či sa súťaž vôbec uskutoční. Odhodlanie neprerušiť kontinuitu Hviezdoslavovho Kubína, ktorý má už šesťdesiatsedem rokov, bolo nakoniec silnejšie ako obavy z online priestoru.

Začiatky neboli jednoduché, niektoré okresné kolá prebehli online, niektoré naživo. Tak, ako im dovoľovala aktuálna situácia. Ešte len uvidíme, či sa pandémia znova dotkne či už krajských kôl, alebo celoštátneho kola. Už teraz však môžem povedať, že účasť na jednotlivých kolách je nižšia. Prihlásili sa tí, ktorí napriek prekážkam tvorili, čítali a recitovali. Dúfam, že bude možné sa s nimi osobne stretnúť na celoštátnom kole v Dolnom Kubíne a zažiť ich vystúpenia naživo.

Zároveň verím, že umenie je schopné prežiť aj časy izolácie, veď koniec koncov, prežilo vojny, mor, španielsku chrípku a rôzne zákazy. Takže ak by to nebolo možné naživo, stretneme sa v online priestore.

Celoštátne kolo teda prebehne tak ako po iné roky alebo bude v niečom odlišné?

Bude určite odlišné. Pre pandémiu sa posunuli všetky termíny, a tak aj celoštátne kolo bude v októbri, nie v júni. Kedysi býval Hviezdoslavov Kubín práve v tomto mesiaci, takže zhodou okolností sa k tomu opäť vrátime. Počítame s tým, že sa všetci stretneme v Dolnom Kubíne, ale zároveň musíme mať pripravenú online verziu. Hviezdoslavov Kubín bude odlišný určite aj z obsahovej stránky. V úryvkoch recitátorov sa odzrkadľujú aktuálne spoločenské témy, z textov vybratých recitátormi budeme môcť prečítať aj to, ako sme sa zmenili „vďaka“ pandémii.

Súťaž má nový a veľmi súčasný vizuál. Kto ho vytvoril?

Autorkou vizuálnej identity Hviezdoslavovho Kubína je Laura Morovská, ktorá bola vybratá spomedzi študentov z ateliéru Identita na Katedre vizuálnej komunikácie VŠVU. Jej návrh mal najbližšie k tomu, o čom je podstata Hviezdoslavovho Kubína. Prepája obraz a slovo, a čo je dôležité, opiera sa o tvorbu zaujímavých autorov. Slovo tak dostáva dostatočný priestor a upriamuje na seba pozornosť. Jej prvý návrh sme odložili na ďalší rok, pretože v ňom používa báseň Jána Smreka. Na tento rok, keď si pripomíname sté výročie úmrtia barda slovenskej poézie Pavla Országha Hviezdoslava, pripravila nový vizuálny koncept, ktorého základom bola Hviezdoslavova báseň Hľadám sa, hľadám zo zbierky Stesky. Báseň je z obdobia, ktoré bolo pre Hviezdoslava veľmi náročné, kládol si v ňom veľa otázok a často sa dostával do rozporu s vonkajším svetom. Je krásnou metaforou na postavenie umenia a kultúry v spoločnosti, poukazuje na potrebu hľadania Hviezdoslava, ale aj umeleckého slova.

Hviezdoslavov Kubín ako najstaršie a najprestížnejšie podujatie v umeleckom prednese na Slovensku, ktoré poznajú rodičia a všetky deti na základných školách, chce zanechať odkaz: čítaj a hľadaj v slovách obraz.

Plánuješ aj ďalšie zmeny alebo sa budeš skôr snažiť nadviazať na to, ako súťaž fungovala doteraz?

Hviezdoslavov Kubín má úžasnú históriu, tento rok bude oslavovať šesťdesiatsedem rokov, a preto už má svoje ustálené procesy a zabehané chodníčky. To je na jednej strane dobré, pretože v sebe obsahuje historickú pamäť, ale treba vnímať aj vlastné vnútorné poryvy a prispôsobovať sa životu a tvorbe aktívnych prispievateľov a tvorcov. Je preto dôležité, aby aj tí, čo prednes hodnotia, sa dokázali vzdelávať a otvárať svoje myslenie smerom k tvorcom.

Súťaž doteraz fungovala na vysokej umeleckej a organizačnej úrovni a veľmi si vážim každého človeka, ktorý sa podieľal na príprave tohto podujatia. Aj Hviezdoslavov Kubín sa však potrebuje meniť, verím, že svieži vietor prinesú noví ľudia, ktorých som do súťaže priviedla.

Mojím cieľom je vybudovať recitátorskú komunitu okolo Hviezdoslavovho Kubína, ktorá by sa pravidelne stretávala a nabaľovala na seba ďalších ľudí. Chcela by som aj experimentovať s réžiou celoslovenského kola jednotlivých súťaží. Taktiež by som chcela, aby sa hodnotenia recitátorov alebo divadiel poézie či detských recitačných kolektívov diali skôr v kruhu ako za katedrou a aby to bolo viac o tvorivom a podnetnom rozhovore ako o hodnotení.

Jednou z noviniek, ktoré si zaviedla, sú aj online recitátorské kruhy. O čo ide?

Online priestor sa v čase pandémie ukázal ako dobrý prostriedok na to, ako sa rýchlejšie a pravidelnejšie stretávať s ľuďmi, ktorí žijú po celom Slovensku. Online recitátorské kruhy Slovné spojenia sú projektom, vďaka ktorému je možné na pravidelnej báze pracovať s ľuďmi so záujmom o prednes. Ak to bude možné, od nového školského roka by som sa chcela začať osobne stretávať s bratislavskými recitátormi.

Ak by sa ťa rodičia talentovaného dieťaťa opýtali, prečo by sa ich syn či dcéra mali venovať prednesu, čo by si im povedala?

Umelecký prednes neznamen len to, ako vnímať text, ale dokáže priviesť človeka k tomu, aby sa začal zaoberať svojím vnútorným svetom, postojmi, názormi a pocitmi a aby s nimi vedel pracovať pri interpretácii textu. Pomáha všestrannému vývoju ľudskej osobnosti a otvára človeku nové obzory. Preto je dôležité, aby sa mu venovali talentované deti, ale aj dospelí. Nielen tí, ktorí sa tomu neskôr budú venovať profesionálne, ale čo najviac ľudí so záujmom o umenie.

Okrem umeleckej roviny môže prednes poskytnúť človeku praktický úžitok. Vychováva celostnú osobnosť, ktorá dokáže mať vlastný názor a patrične sa zaň postaviť. Žiada si to odvahu postaviť sa pred publikum a otvoriť pred ním svoje vnútro, pracovať so svojím najintímnejším prostriedkom – hlasom. Všetci, ktorí sa v umeleckom prednese zdokonaľujú, sa učia, ako komunikovať s väčším množstvom ľudí. Tieto nástroje predsa potrebujú nielen herci, ale aj ľudia pracujúci v médiách, riaditelia veľkých firiem, rečníci a mnoho ďalších profesií.

TEXT: Matej Vanoch

FOTO: Archív Renaty Jurčovej