Svetlo odrazené od objektov vďaka (v súčasnosti digitálnej) technológii vytvára fotografický obraz. Je jedno, či sa pozeráme na poslednú fotku, ktorú sme odfotili, reportážny záber v novinách alebo astrofotografiu hviezdnej oblohy. Všetky takéto obrazy sú záznamom minulosti v rozmedzí niekoľkých sekúnd až po svetelné roky.
Fotografie v tomto výbere nemajú na prvý pohľad nič spoločné.
Žánrovú pestrosť zväzuje snáď len to, že takmer všetky snímky pochádzajú z regiónu strednej Európy, ktorý nám je kultúrne blízky. Práve vďaka tomu môžeme pri prezeraní „cudzích“ fotografií cestovať aj vo svojich vlastných spomienkach. Prchavé momenty striedajú fotografie miest, ktoré sa pred našimi očami len pomaly strácajú. Predmety s osobnou sentimentálnou hodnotou zasa tie zdanlivo banálne.
Fotografia na obálke katalógu zobrazuje kamennú vežu. Tá je najstarším typom značenia v prírode, ktorý slúži na orientáciu v teréne s malým množstvom vegetácie. Mohli by sme aj ostatné fotografie vnímať ako istý spôsob „značenia“ alebo zastavenia v momente, ku ktorému by sme sa mohli my alebo niekto iný neskôr vrátiť?
Moja náklonnosť k fotografickému obrazu pravdepodobne súvisí s tým, ako zdanlivo stabilizujú okolitý svet. Všetko okolo nás sa čoraz rýchlejšie mení a mizne, až na to, čo je odfotené. Na snímku sa môžeme pozerať opakovane a zvyčajne tiež dlhšie ako na scénu, ktorá je na nej zachytená.
Z jedného miesta (pohodlia vlastnej izby) nám imaginárna mobilita pomáha odhaliť súvislosti, ktoré sme doteraz nevideli, napriek tomu, že sme ich súčasťou. Fotografia nám pomáha vidieť nielen to, kde sme boli, ale aj to, kde sa nachádzame.
Pozrite si katalóg odporúčanej témy AMFO 2022 – PAMÄŤ:
TEXT: Mgr. art. Dominika Jackuliaková, kurátorka výstavy
