Do kampane #We remember, ktorá je spojená s Medzinárodným dňom pamiatky obetí holokaustu, sa môže zapojiť každý. Najčastejšou formou je krátky odkaz na sociálnych sieťach či zapálená sviečka v okne.
Pripomenúť si tieto udalosti môžeme aj filmom alebo knihou. Pretože práve kultúra nám pomáha nezabudnúť na to, čo sa stalo a čo sa opäť môže stať. Pripravili sme pre vás päť filmových a päť knižných tipov, ako si uctiť tých, ktorým sa pred 77 rokmi už z táborov smrti vrátiť nepodarilo.
Filmy
Správa (Peter Bebjak, 2021)
Rok pre koncom druhej svetovej vojny sa podarilo Alfrédovi Wetzlerovi niečo jedinečné. Ušiel spolu s väzňom Rudolfom Vrbom z prísne stráženého tábora smrti Osvienčimu. Ich cieľom však nebolo len zachrániť si život, ale dostať správu o tom, čo sa v Osvienčime deje, do celého sveta. Po smrteľne nebezpečnom putovaní prišli až na Slovensko, kde vznikla správa o genocíde. Tá sa nakoniec dostala až do rúk Winstona Churchilla a Franklina D. Roosevelta a zasiahla do vývoja 2. svetovej vojny. Film natočil v roku 2021 slovenský režisér Peter Bebjak. O svojom filme povedal, že opisuje, čo sa môže stať, keď zlyhá ľudský intelekt.
Boxer a smrť (Peter Solan, 1962)
Veliteľ koncentračného tábora Kraft má šťastie. Po vojne chce pokračovať v boxerskej kariére a v tábore sa mu podarí nájsť boxera a sparingpartnera – väzňa Komínka. Silnejúci Komínek spozná slabiny Krafta, svoju silu však skrýva, aby si zachránil život. Film, nakrútený podľa rovnomennej poviedky poľského spisovateľa Józefa Hena, sa stal prvou slovenskou psychologickou drámou z prostredia koncentračného tábora. V boxerskom ringu sa odohráva zápas o holý život. Film nakrútil v roku 1962 slovenský režisér Peter Solan.
Saulov syn (Lásló Nemes, 2016)
Sú filmy, ktoré sa snažia aj ťažké témy skôr odľahčiť, a potom sú také, ako je maďarská snímka Saulov syn. Tento film, ako máloktorý iný, dokáže v divákovi vyvolať ilúziu, že sa nachádza priamo v tábore smrti. Režisér Lásló Nemes ukazuje v príbehu Saula, ktorý chce dôstojne pochovať svojho syna hoci aj v neznesiteľných podmienkach, ktoré dokazujú, čoho všetkého sú schopní ľudia. Film získal v roku 2016 Oscara za najlepší cudzojazyčný film.
Z Paríža do Paríža (Christian Duguay, 2017)
Bratia Maurice a Joseph sú chlapci vo veku desať a dvanásť rokov, bývajú v Paríži, v kruhu svojej milujúcej rodiny. Až príde deň, keď im mama musí na kabáty prišiť žlté hviezdy. Francúzsko je okupované nemeckou armádou a nacistická správa pritvrdzuje. Židom v Paríži ide o život, a tak sa otec rozhodne, že chlapci musia utiecť. Film nakrútil v roku 2017 kanadský režisér Christian Duguay.
Život je krásny (Roberto Benigni, 1997)
Guidovi a jeho manželke Dore sa narodí syn. Keď má malý Giosué päť rokov, je spolu s otcom odvlečený do koncentračného tábora. Otec (v podaní Roberta Benigniho, ktorý je aj režisérom filmu) sa však snaží ochrániť syna od hrôz, ktoré naňho čakajú. Povie mu, že všetko je len hra, na konci ktorej ho čaká veľká odmena…
Film bol v roku 1999 nominovaný na sedem Oscarov, pričom získal tri ceny v kategóriách najlepší herec (Roberto Benigni), najlepšia hudba a najlepší cudzojazyčný film.
Knihy
Sophiina voľba (William Styron, 1979)
Najznámejší román Williama Styrona je na prvý pohľad o Amerike v povojnovom období. Začínajúci spisovateľ Stingo, dvadsaťdvaročný neskúsený južan, nás zavedie do New Yorku roku 1947. V nájomnom dome v Brooklyne sa spriatelí s Nathanom, temperamentným židovským intelektuálom, a so Sophiou, krásnou a krehkou poľskou katolíčkou. Stingo je svedkom ich vášnivého a deštruktívneho vzťahu a neraz musí otrasenej Sophii robiť dôverníka.
Postupne sa dozvedá o Sophiinej minulosti, o Poľsku, koncentračnom tábore a o voľbe, ktorá zmenila celý jej život.
Román Sophiina voľba bol v roku 1982 sfilmovaný. V hlavnej úlohe sa predstavila Meryl Streepová, ktorá za svoj herecký výkon získala Oscara a Zlatý glóbus.
Bezosudovosť (Imre Kertész, 1975)
Bezosudovosť je prvý román maďarského spisovateľa Imreho Kertésza, ktorý v autobiografickom rozprávaní ukazuje, ako sa s realitou života v koncentračnom tábore vyrovnal dospievajúci chlapec. Autor nezobrazil problematiku holokaustu z tradičného morálneho či citového hľadiska, ale predstavil ju svojským jazykom mladého rozprávača. Kniha je výnimočná aj tým, že zobrazuje nielen hrôzy holokaustu, ale aj smutný osud preživších, ktorým sa podarilo vrátiť do svojich domovov.
Moruša (Iboja Wandall-Holm, 1991)
V roku 1942 utiekla ako devätnásťročná zo Slovenska do Maďarska. Prežila Auschwitz, pochod smrti do Ravensbrücku a o svojom osude napísala knihu, ktorá bola v roku 2001 v Dánsku vyhlásená za knihu roka a po opätovnom vydaní v roku 2016 si našla nových čitateľov aj na Slovensku.
Iboja Wandall-Holm, dánsko-slovenská spisovateľka, vyrástla v predvojnovom Liptovskom Mikuláši. Musela však z neho odísť a spolu so svojimi dvomi mladšími sestrami zažili „dobrodružstvá“, ktoré zažiť nikto nechce.
Moruša je dôležitým príspevkom do diskusie o tom, aká je naša minulosť a čo sa dialo v 40. rokoch nielen v Poľsku či Nemecku, ale aj na Slovensku.
Mengeleho dievča (Viola Fischerová a Veronika Homolová Tóthová, 2016)
Viola Fischerová prežila štyri koncentračné tábory, Mengeleho pokusy a nakoniec sa jej podarilo nacistom utiecť. Jej príbeh je výnimočný aj v tom, že vďaka nej chytili brutálnu dozorkyňu z Birkenau. „Bola som Mengeleho dievča. Jedna z mnohých, ktoré museli zniesť jeho pokusy. Jedna z mála tých, ktoré to prežili. A možno som jediná, ktorá ho porazila – on a jeho ľudia mi robili veci, po ktorých by som už nikdy nemala spoznať ten najväčší dar – držať v náručí vlastné dieťa. Porazila som ich dvakrát. Mám dve skvelé dcéry,“ opísala Viola Fischerová svoj život.
Knihu napísala Veronika Homolová Tóthová.
Číslo na tvojom predlaktí je modré ako tvoje oči (Eva Umlauf, 2016)
Kniha rozpráva príbeh ženy, ktorá sa v roku 1942, päť dní pred Vianocami, narodila v židovskom pracovnom tábore v Novákoch.
Áno, aj na Slovensku sme mali koncentračné tábory. Eva Umlauf ako malé dievčatko prežila Osvienčim a po vojne sa spolu s matkou a sestrou usadili v Trenčíne. Verili v lepšiu budúcnosť, no tá s komunistickým Československom neprišla.
Eva Umlauf rozpráva o svojom vysťahovaní do Nemecka, o temných zákutiach našej histórie, ale je aj príbehom o silnej vôli jednej ženy.
TEXT: Redakcia
FOTO: YouTube
