Aká bola tvoja cesta k vzdelávaniu dospelých?
V roku 1991 som ukončila štúdium v odbore výchova a vzdelávanie dospelých a trochu aj vďaka náhode som sa o rok neskôr stala tajomníčkou Univerzity tretieho veku na UK v Bratislave, ktorú otvorili len dva roky predtým. Organizácia vzdelávania seniorov sa stala mojou dlhoročnou prácou a zároveň aj koníčkom. Dnes sa venujem projektovému vzdelávaniu a realizácii európskych projektov Erasmus+ so zameraním na seniorov.
Čím je špecifické vzdelávanie seniorov?
Seniori sú špecifickou skupinou, majú bohaté vedomosti a skúsenosti, ktoré chcú ďalej odovzdávať. Radi komunikujú, vymieňajú si informácie a po prednáškach vstupujú do diskusií v pléne. Pedagógovia často hovoria, že sa od seniorov veľa naučia, musia sa však pripravovať na hodiny naozaj precízne, pretože ich študenti sú vzdelaní v mnohých oblastiach, a tak učiteľ nikdy presne nevie, kto pred ním práve sedí.
Seniori sú dochvíľni a zvyčajne chodia na prednášky oveľa skôr, aby nemeškali. Neradi vymeškávajú plánované prednášky a niektorí sa vyberú do školy aj počas choroby, v čase vychádzky. Vzdelávanie má aj silný socializačný aspekt, uspokojuje potrebu komunikácie, socializácie, ako aj sebarealizácie vo vyššom veku. V mnohých aspektoch pôsobí vzdelávanie vo vyššom veku ako prevencia proti sociálnej izolácii a depresii.
Aké sú tvoje skúsenosti zo vzdelávacích aktivít so seniormi?
Vzdelávacie aktivity pre seniorov sa počas mojej práce postupne rozširovali a dopĺňali na základe aktuálnych potrieb. Od pôvodných klasických prednášok sme sa dostali k odborným exkurziám v rámci Slovenska v odboroch ako astronómia, etnológia, záhradníctvo a neskôr k exkurziám v zahraničí zameraným na dejiny umenia, archeológiu či architektúru. Tak ako sa rozvíjal turizmus, tak sa intenzívne rozvíjal aj záujem o cestovanie u našich seniorských študentov. Prešli sme spolu takmer celú Európu.
Nemalý záujem prejavujú seniori o telovýchovné aktivity a udržiavanie fyzickej kondície, čo nás podnietilo otvoriť odbory, ako sú joga alebo zdravotné cvičenia pre seniorov. Na UK v Bratislave máme pre seniorov v ponuke už 40 študijných odborov, štúdium v jednom odbore trvá tri roky.
Majú seniori záujem aj o nové oblasti a témy, ako sú napríklad informačné technológie?
Áno, majú, ponuku sme rozšírili o krátkodobé kurzy zamerané na rozvoj digitálnych zručností. Veľakrát nám témy navrhujú samotní seniori, zaujíma ich napríklad digitálna fotografia, ale aj sociálne siete, internet, smartfóny.
A čo kultúra a seniori?
Bohužiaľ, a to mi je ľúto, veľmi sme sa nedostali k praktickému zapojeniu našich seniorských študentov do kultúrnych aktivít. Mám na mysli napríklad prácu v ateliéri, hru na hudobných nástrojoch, spevácke aktivity či malé javiskové formy. V zahraničí som videla vystúpenia speváckych zborov seniorov, seniori hrajú vo vlastných orchestroch, bežné je vyučovanie hry na klavíri, tanec i spev. U nás chýbajú potrebné priestory i vybavenie.
Ako môžu kultúrno-osvetové zariadenia pomôcť seniorom pri aktívnom starnutí?
V tejto oblasti môžu zohrať významnú úlohu. Mnoho seniorov mi rozpráva o tom, ako radi chodia do týchto zariadení, aby sa umelecky vyžili, naučili sa nové techniky, využili svoje nadanie či realizovali svoje sny, na ktoré v minulosti nemali čas, možnosti alebo príležitosť.
Je tu potenciál aj na vzájomnú spoluprácu s univerzitami, kde by sa našlo mnoho seniorov, ktorí by sa k týmto aktivitám pridali, len im chýbajú informácie. Seniori často jednoducho nemali čas uspokojovať svoje záujmy počas aktívneho pracovného života.
Čo by si odporučila kultúrno-osvetovým zariadeniam pri príprave podujatí pre starších?
Bolo by vhodné rozvinúť spoluprácu s univerzitami, napríklad vytvoriť praktické odbory pre seniorov a našich študentov, aby sme vyvážili ponuku teoretických odborov aj odbormi praktickými. Seniori napríklad veľmi radi spievajú, tancujú a maľujú. Na univerzitách nám však veľakrát chýbajú vhodné miestnosti, kde by sme tieto aktivity realizovali.
Nadežda Hrapková je projektovou manažérkou Centra ďalšieho vzdelávania na Univerzite Komenského v Bratislave, kde od roku 1992 riadila vzdelávanie seniorov na Univerzite tretieho veku (UTV) a dnes koordinuje projekty ďalšieho vzdelávania starších dospelých s rôznym zameraním. Za dvadsaťosem rokov prispela k rozvoju programov UTV nielen doma, ale aj v zahraničí. Ako prezidentka Asociácie UTV na Slovensku (2003 – 2015) i ako prezidentka EFOS (Európska federácia starších študentov na univerzitách) a od roku 2000 ako členka exekutívy AIUTA (Svetová asociácia UTV) vystupovala a je stále aktívna na mnohých konferenciách a projektových stretnutiach doma a v zahraničí. Mnoho rokov koordinuje európske projekty zamerané na vzdelávanie dospelých s cieľovou skupinou seniorov. Je členkou Komisie pre starnutie pri OSN vo Viedni.
TEXT: Svetlana Chomová
FOTOGRAFIE: Archív Nadeždy Hrapkovej