Dlhodobo sa venuješ vzdelávaniu dospelých, najmä tvorbe vzdelávacích programov pre súkromný, ale i verejný sektor. Ako si sa dostal k tejto téme?
Dá sa povedať, že celý môj profesijný život sa točí okolo vzdelávania dospelých. Vyštudoval som odbor vzdelávanie dospelých, potom som dlhé roky učil na katedre andragogiky a nakoniec v tomto odbore aj podnikám. Svoju pozíciu dnes označujem ako learning designer, to znamená, že všetko to, čo viem o vzdelávaní dospelých, používam pri dizajnovaní vzdelávania a špecializujem sa na vzdelávacie technológie. V súčasnosti pracujem hlavne pre veľké globálne spoločnosti na rôznych online vzdelávacích projektoch.
Online vzdelávaniu a IT nástrojom vo vzdelávaní si sa venoval oveľa skôr, ako nás zasiahla pandémia. Čo považuješ za najdôležitejšie pri online vzdelávaní?
Asi viacerých prekvapím, ale dnes už nie je taká dôležitá samotná technológia, pretože máme k dispozícii množstvo veľmi dobrých aplikácií a sofvéru. Nie je dôležité, aké technológie používame, ale ako ich používame. Pandémia len akcelerovala procesy, ktoré už vo vzdelávanie prebiehali, mám na mysli hlavne digitalizáciu vzdelávania. Na druhej strane sa obávam, že mnohé vzdelávania boli preklopené do online podoby veľmi nešťastným spôsobom a to môže ľudí nadlho odradiť od tejto formy. Za kľúčové teda považujem rešpektovať, že online prostredie má svoje špecifiká a vzdelávací obsah sa tomu musí prispôsobiť. Inými slovami, ak máme preklopiť dvojdňový prezenčný kurz do online podoby, neznamená to, že to musí aj online prebiehať dva dni.
Čo by si na základe svojich skúseností odporučil pre rozvoj vzdelávania v oblasti kultúry?
Rozdelil by som to na vzdelávanie určené pre širokú verejnosť a vzdelávanie zamerané na ľudí, ktorí v kultúre pracujú.
Pri vzdelávaní, ktoré je určené pre verejnosť, by som odporúčal viac invencie. Kde inde ako v kultúre by sa malo kreatívne pristupovať k takej výzve, ako je vzdelávanie. Nie je pritom potrebné vynachádzať koleso, príkladov, ako to robiť, je vo svete naozaj dosť. Sledujem napríklad profil holandského národného múzea na TikToku, kde nielen prezentujú diela, ale aj ponúkajú hlbší pohľad na umenie a umeleckú tvorbu. Určitým riešením je hľadanie nových foriem.
Čo sa týka vzdelávania pre ľudí z kultúry, mojou zásadou je, že vzdelávanie má ponúkať riešenia na existujúce problémy cieľovej skupiny. Ak sa splní táto základná podmienka, vzdelávanie má zmysel a ľudia to náležite ocenia. Preto by som odporúčal zamerať sa na reálne problémy a pripraviť na to adekvátne vzdelávacie programy. Treba však vziať do úvahy, že v kultúre sú mnohé problémy inštitucionálneho charakteru a tie sa nedajú riešiť vzdelávaním, ale systémovými zmenami.
Ako môžu technológie pomôcť manažérom vzdelávania a lektorom?
V každej činnosti, ktorá súvisí so vzdelávaním, sú technológie nápomocné. Od propagácie cez prípravu, organizáciu, realizáciu až po follow-up. Dnes máme naozaj super nástroje na všetko možné a podľa mňa ich vhodným používaním šetríme čas, zvyšujeme efektivitu a v konečnom dôsledku aj kvalitu vzdelávania. Ak sa však na to pozrieme všeobecne, najväčší benefit vidím v rastúcej dostupnosti vzdelávania, prakticky nie je téma, na ktorú by sme nenašli nejaký online kurz alebo nejaký online vzdelávací obsah.
Čo by si z oblasti biznisu preniesol do vzdelávania vo verejnej správe a do oblasti kultúry? A naopak, čím by mohla oblasť kultúry pomôcť pri rozvoji firiem, obchodu a veľkých spoločností?
Biznis je super v efektívnosti a rýchlosti realizácie vzdelávania. Projekty, ktoré by vo verejnej správe trvali roky, sa tam realizujú za mesiac, dva. Ide o spôsob, akým sa veci riadia. Na druhej strane sledujem, že v globálnom biznise je kultúra často braná do úvahy pri marketingu alebo brandingu. Vo vzdelávaní sa stretávam s tým, že sa modifikujú európske vzdelávacie programy na použitie v zámorí a opačne. Dôvodom je odlišný kultúrny kontext. Vzťah biznisu a kultúry je zvláštny, ale máme aj pozitívny príklad, ktorým je kreatívny priemysel. V ňom sa fascinujúcim spôsobom prepája biznis, kultúra a umenie.
Ako si predstavuješ moderné vzdelávanie v budúcnosti?
V modernom vzdelávaní ide hlavne o dostupnosť. Každý by mal mať možnosť vzdelávať sa, ideálne počas celého života. To bude možné zabezpečiť práve technológiami. Momentálne som však pri tejto otázke v rozpakoch, pretože podobnú ideu sme mali aj pri začiatkoch internetu a dnes vidíme, k čomu to môže viesť. Som však optimistom, verím, že technológie nám budú vzdelávanie uľahčovať a ostane nám viac času na premýšľanie.
Ako sa ty sám vzdelávaš a čo ťa motivuje?
Vzdelávanie považujem sa súčasť msvojej práce. Ak chcem byť v obraze, iná cesta jednoducho nie je. Stále pracujem na svojej angličtine, ako inak, online a učím sa hrať na basgitare. Je to zábavné a navyše mi to pripomenulo, aké je to učiť sa niečo úplne nové. Odporúčam to každému, kto sa venuje vzdelávaniu, mnohé veci som si vďaka tomu pripomenul a myslím na ne, keď tvorím vzdelávanie pre iných. S motiváciou nemám žiadny problém, zaujíma ma veľa vecí, mám obrovské množstvo ťažko použiteľných znalostí, napríklad z kultúry severoamerických Irokézov, ale nepomôžem si. Keby som nemusel pracovať, tak by som sa chcel učiť na plný úväzok!
Braňo Frk je learning designer v spoločnosti Õppus. Venuje sa dizajnu inovatívnych vzdelávacích programov, kurzov a aplikácií, facilituje workshopy, vystupuje na konferenciách a rád premýšľa o budúcnosti. Jeho špecializáciou sú vzdelávacie technológie a dizajnové postupy. Má za sebou dlhoročnú akademickú, lektorskú a andragogickú prax.
TEXT: Svetlana Chomová
FOTOGRAFIE: Archív Braňa Frka
