Moje umenie

Kultúrne tipy z Trnavského samosprávneho kraja

Galéria Jána Koniarika v Trnave (Zdroj: Wikipedia)

Virtuálne prehliadky múzeí a galérií, videá o zámkoch a kaštieľoch, či 3D pohľady na mestské pamiatky. Kultúru v Trnavskom kraji si môžete užiť aj zo svojej obývačky.

Bývate v širšom okolí Trnavy? Máme pre vás skvelé kultúrne tipy. Nechajte sa inšpirovať a potešte sa v znovuotvorených múzeách a galériách. Ak ste zďaleka alebo vaša obľúbená inštitúcia zostáva zatvorená, môžete si vybrať z bohatej online ponuky.

Regionálne múzeá v pôsobnosti TTSK a ďalšie múzeá

Vlastivedné múzeum v Galante

Vlastivedné múzeum v Galante bolo založené v roku 1969. Pôvodne sídlilo v renesančnom kaštieli, neskôr v neogotickom kaštieli a od 1990 je jeho sídlom budova bývalej banky na Hlavnej ulici z roku 1905.

Múzeum je špecializované na mlynárstvo a vodné kolové mlyny na dolnom toku Váhu a Malom Dunaji. Na webe múzea nájdete informácie o jeho stálych expozíciách – Mestská bytová kultúra, Sakrálne pamiatky, Tradičná ľudová kultúra galantského regiónu, Lekáreň, Výtvarní umelci regiónu, Mlyny a mlynárske remeslo, Archeologická lokalita Gáň-Brakoň, i vysunutých expozíciách – Dom ľudového bývania Matúškovo, Vodný kolový mlyn Jelka, Vodný kolový mlyn Tomášikovo, Renesančný kaštieľ Galanta, Dom ľudového bývania Veľké Úľany, Mestské múzeum v Seredi, Múzeum Veľká Mača, expozícia v Dome ľudového bývania v Šali a expozícia v Dome ľudového bývania v Žihárci.

Online sú dostupné aj digitalizované objekty múzea. Vzhľadom na zrušenie akcie Na bicykli za históriou vodných mlynov ponúka múzeum na svojom Facebooku pre individuálnych záujemcov zaujímavý tip – 57 km dlhú trasu cyklookruhu. K vodným mlynom Malého Dunaja (Dunajská Streda – Malé Dvorníky – Dunajský Klátov – Jahodná – Tomášikovo – Trstice –Topoľníky – Dunajská Streda) spolu s mapou.

Vlastivedné múzeum v Hlohovci

Múzeum sídli vo františkánskom kláštore, ktorý dal v roku 1492 postaviť zemepán Vavrinec Ujlaky. Po roku 1990 sa františkáni do časti objektu kláštora vrátili. Na webe múzea nájdete informácie o expozíciách historického nábytku, ženského ľudového odevu, archeologickej expozícii, expozícii Františkáni na Slovensku, prírodovednej expozícii Stavovce okolia Hlohovca, expozícii Porcelán, kamenina a sklo v ľudovom prostredí, o Refektári (bývalá kláštorná jedáleň) a expozícii historického portrétu a grafík či o vyhliadkovej veži na Kostole svätého Michala Archanjela, veľmi bohatý archív výstav, ale aj zaujímavé články. Na Facebooku i YouTube kanáli múzea je dostupné video o múzeu  či séria videí Literárne potulky Hlohovcom.

Západoslovenské múzeum v Trnave

Múzeum vzniklo v roku 1954. Sídli v budove bývalého klariského kláštora. Kláštorný komplex patril reholi až do roku 1782, keď ju cisár Jozef II. spolu s ďalšími rádmi v Uhorsku zrušil. Tvorí ho kláštor s dvomi nádvoriami a Kostol Nanebovzatia Panny Márie. Dnes múzeum spravuje štyri budovy v historickom mestskom jadre, tri z nich národnými kultúrnymi pamiatkami.

Múzeum na svojom webe ponúka informácie o svojej histórii, o kláštore a o Dome hudby Mikuláša Schneidera-Trnavského, Múzeu knižnej kultúry a Knižnici a študovni múzea, o svojich expozíciách – archeologickej expozícii, expozícii Dotkni sa hliny, kampanologickej expozícii, expozíciách Klarisky v Trnave, Krása zašlých čias, Ľudová úžitková hrnčina, Ľudový textil trnavského regiónu, Oratórium, Osobnosti športu TTSK, Príroda Malých Karpát, Sakrálne pamiatky a Štefan Cyril Parrák – pocta kráľovi zberateľov. Nájdete tam aj bohatý archív výstav, podujatí a edičnej činnosti – publikácie, zborníky, múzejné noviny, katalógy výstav a expozícií. Na svojom Facebooku ponúkalo počas karantény od 20. marca piatkové čítania – zaujímavosti z Trnavy.

Záhorské múzeum v Skalici

Múzeum v Skalici vzniklo v roku 1905, keď bol otvorený tzv. Katolícky dom (aj Spolkový dom alebo Roľnícky dom) s troma miestnosťami na poschodí vyhradenými pre múzeum, ktorý projektoval architekt Dušan Jurkovič a autorom návrhov mozaikovej výzdoby na štíte budovy bol český maliar Mikoláš Aleš. Zakladateľom múzea bol MUDr. Pavel Blaho. Od konca roku 1989 múzeum sídli v zrenovovaných historických priestoroch tzv. Mittákovského domu na Námestí slobody s výstavnými priestormi na prízemí. V septembri 2005 (pri storočnici múzea) bola v obnovených priestoroch Spolkového domu otvorená nová stála expozícia Záhorského múzea a v časti sa nachádza aj Galéria Júliusa Koreszku.

Na webe múzea sú dostupné informácie o histórii múzea, o jeho stálych expozíciách i vysunutých expozíciách – Družstevné múzeum Samuela Jurkoviča v Sobotišti, Expozícia dejín obce Prietrž, Múzeum v Kopčanoch, Rotunda sv. Juraja v Skalici, Pamätná izba Jozefa Miloslava Hurbana v Hlbokom, Habánsky dom vo Veľkých Levároch, Rodný dom Jána Hollého v Borskom Mikuláši, o jeho zbierkovom fonde – archeologickej, historickej, numizmatickej a etnologickej zbierke i zbierke z dejín hudobnej kultúry i edičnej činnosti. Nájdete tam aj veľmi bohatý archív výstav a podujatí. Online je dostupné aj video o  múzeu, virtuálna prehliadka, fotogaléria múzea i digitalizované objekty múzea.

Žitnoostrovské múzeum v Dunajskej Strede

Múzeum vzniklo v roku 1964. Sídli v tzv. Žltom kaštieli, ktorý dal v 18. storočí postaviť varadínsky biskup Miklós Kondé v barokovom slohu a v 19. storočí bol klasicisticky prestavaný. Nachádza sa v ňom stála expozícia s historickou a národopisnou časťou i archeologickou a paleontologickou časťou, ktoré sú rozdelené na 13 tematických celkov.

K múzeu patria aj vysunuté expozície vo Vlastivednom dome v Šamoríne (3 tematické celky) a Vodnom mlyne v Dunajskom Klátove (1 tematický celok – vodné mlynárstvo), ktorý je jedinou chránenou technickou pamiatkou v okrese Dunajská Streda.

Na webe múzea sú dostupné informácie o múzeu – Žltom kaštieli, Vlastivednom dome v Šamoríne a Vodnom mlyne v Dunajskom Klátove, o jeho zbierkovom fonde. Na Facebooku múzea nájdete video o rodine Kondé, video o výstavách v múzeu v roku 2019, video o histórii Žltého kaštieľa. V online priestore nájdete aj fotogalériu múzea a digitalizované objekty múzea.

Balneologické múzeum Imricha Wintera v Piešťanoch

Múzeum vzniklo v roku 1931 zásluhou Piešťanskej muzeálnej spoločnosti, rodiny Winterovcov, nájomcov kúpeľov, a Václava Vlka, správcu kúpeľov. Je umiestnené v Kúpeľnej dvorane (tzv. Kursalon), postavenej v roku 1893, v ktorej sú inštalované expozície balneohistórie, minerálnych vôd Slovenska, národopisu a archeológie. Jeho súčasťou je aj Vila Dr. Lisku a Pamätná izba básnika Ivana Kraska. Na webe múzea nájdete informácie o histórii múzea s fotogalériou, o expozíciách v Kúpeľnej dvorane, vo Vile Dr. Lisku i v Pamätnej izbe básnika Ivana Kraska, o zbierkach múzea, archív vydaných publikácií, ako aj fotografie reštaurovaných artefaktov zo zbierok múzea.

Na svojom webe múzeum ponúka múzejno-vzdelávací projekt a alternatívneho sprievodcu expozíciou Život pri rieke – rieka Váh a voda v živote človeka, ktorý je určený pre žiakov 2. stupňa základných škôl a žiakov stredných škôl a pre rodiny s deťmi (ako alternatívny sprievodca k výstave). Projekt tvorí 15 tematických pracovných listov na samostatnú prácu (20 minút) alebo na rodinné vypracovanie počas návštevy múzea. Online je dostupná fotogaléria múzea i digitalizované objekty múzea.

Múzeum holokaustu v Seredi

Prvé múzeum holokaustu na Slovensku bolo otvorené 26. januára 2016. Je súčasťou Slovenského národného múzea – Múzea židovskej kultúry. Vzniklo v priestoroch bývalého pracovného a koncentračného tábora v Seredi. V rokoch 1941 až 1945 táborom prešlo približne 16 000 Židov, ktorí boli deportovaní do nacistických koncentračných a vyhladzovacích táborov a väčšina z nich bola zavraždená.

Expozície múzea sú umiestnené v jednotlivých barakoch. V jednom je expozícia približujúca riešenie židovskej otázky na Slovensku v rokoch 1938 – 1945. V ďalšom je expozícia venovaná zavraždeným Židom zo Slovenska, ktorá mapuje hlavné koncentračné a vyhladzovacie tábory nachádzajúce sa na nacistami okupovanom území Poľska, na území tretej ríše a okupovaných častí Európy. Posledná časť tejto expozície je venovaná záchrancom Židov, ktorým bolo udelené vyznamenanie Spravodlivý medzi národmi. V múzeu sú vystavené dobové dokumenty (výňatky z protižidovských zákonov a nariadení, novinové články, propagandistické plagáty a letáky), fotografie, predmety súvisiace s prenasledovaním Židov na Slovensku a návštevníci si môžu pozrieť aj audiovizuálne nahrávky výpovedí preživších. Jedným z vystavených artefaktov je dobytčí vagón, v ktorom transportovali Židov do koncentračného tábora Osvienčim.

Múzeum holokaustu v Seredi slúži aj ako vzdelávacie stredisko, ktoré sa venuje problematike rasizmu, antisemitizmu a xenofóbie a ponúka odborné prednášky, semináre pre školy či diskusie s preživšími, a tiež ako pamätník všetkým zavraždeným Židom zo Slovenska. Online je dostupná aj fotogaléria múzearozhovor s riaditeľom múzea Martinom Korčokom.

Regionálne galérie v pôsobnosti TTSK

Galéria Jána Koniarka v Trnave

Galéria bola založená v roku 1976. Dlho nemala vlastné výstavné priestory a výstavy realizovala v rôznych kultúrnych zariadeniach v okrese a prenajatých priestoroch v Západoslovenskom múzeu v Trnave. K vytvoreniu jej vlastných expozičných priestorov došlo až začiatkom 90. rokov 20. storočia. Od roku 1992 je jej sídlom Kopplova vila – prvá výstava v nej sa uskutočnila v roku 1994. V roku 1994 bola otvorená Synagóga – Centrum súčasného umenia a v roku 2002 stála expozícia sochárskej tvorby Jána Koniarka v novom krídle Kopplovej vily.

GJK sa zameriava na prezentáciu umenia 20. a 21. storočia. Na webe galérie nájdete informácie o histórii galérie a histórii budov galérie – Synagóga – Centrum súčasného umenia a Kopplova vila, o zbierkach a autoroch zastúpených v GJK i bohatý archív výstav a archív aktivít galérie. Taktiež nájdete informácie o najbližších výstavách od júna 2020. Na svojom Facebooku galéria predstavuje diela z kolekcie 100 najlepších diel v zbierkach Galérie Jána Koniarka v Trnave. Online je dostupná fotogaléria z expozícií i digitalizované diela zo zbierok galérie.

Záhorská galéria Jána Mudrocha v Senici

Táto regionálna galéria vznikla v roku 1984. Sídli v priestoroch neskorobarokového kaštieľa dostavaného pravdepodobne v roku 1760, ktorý projektoval viedenský architekt F. A. Hillebrandt. Od svojich začiatkov sa zameriavala na slovenské vizuálne umenie 20. storočia, neskôr i 21. storočia s dominanciou regionálneho výstavného programu.

Na webe galéria ponúka informácie o svojej histórii, o stálej exteriérovej expozícii a stálej interiérovej expozícii Galéria Júliusa Korezsku, ktorá sa nachádza v priestoroch Záhorského múzea v Skalici. V online priestore je dostupná fotogaléria i digitalizované objekty zo zbierok galérie.

Divadlo Jána Palárika v Trnave

Divadlo Jána Palárika je jediným profesionálnym divadlom v Trnavskom kraji. Vzniklo v roku 1974 ako profesionálne činoherné Divadlo pre deti a mládež, ktoré bolo v roku 1990 premenované na Trnavské divadlo. Od roku 2001 nesie terajší názov (premenované pri príležitosti 170. výročia slávnostného otvorenia divadla).

Sídli v budove, ktorú dalo v roku 1831 postaviť mesto Trnava, o čom svedčí aj latinský nápis na priečelí Isthanc aedem Thaliae po suit senatus ac popolus Tirnaviensis (Tento dom Tálie postavil senát a obyvateľstvo Trnavy). Považuje sa za najstaršiu zachovanú budovu tohto druhu na Slovensku. Na webe divadla nájdete stručné informácie o DJP a jeho histórii, magazín Divadlo, ktorý DJP vydáva ako štvrťročník.

Dôležité sú informácie o online programe divadla Sme s Vami, ktoré ponúka od pondelka do nedele svojom Facebooku – tvorivé a kreatívne dielne, záznamy predstavení z archívu, sériu príbehov Doma je prča (herci Silvia Soldanová a Braňo Mosný), večerné chvíľky poézie (herci Vladimír Jedľovský a Tatiana Kulíšková), úlohy z pracovných listov, relaxačné cvičenia a čítanie rozprávok Čítam, či tu s kníhkupectvom Martinus, ktoré natočila Mestská televízia Trnava. Bohatý program je dostupný aj YouTube kanáli divadla.

DISK, Trnava (Divadelný súbor Kopánka)

Popredný amatérsky divadelný súbor svoju činnosť začal v novembri roku 1955 na Kopánke v Trnave. Jeho domovskou scénou je Divadelné štúdio DISK Trnava v Kultúrnom dome na Kopánke v Trnave (najmenšie divadlo na Slovensku s kapacitou 34 sediacich divákov). Dlhé roky pracuje pod vedením Blaha Uhlára, významnej osobnosti alternatívneho divadla na Slovensku.

DISK je štvornásobným nositeľom ceny Tvorivý čin roka, ktorá sa udeľovala na Scénickej žatve v Martine. Na svojom webe ponúka bohaté informácie o histórii súboru, videoupútavky na svoje inscenácie, i publikácie vydané pri okrúhlych výročiach súboru v pdf formáte.

Regionálne osvetové strediská

Galantské osvetové stredisko prináša na svojom webe virtuálne výstavy diel členov Klubu výtvarníkov Galantská paleta Jána Kollároviča, Evy Králikovej-Tóthovej, Márie Liškovej, virtuálnu výstavu diel akademického maliara Petra Augustoviča, virtuálnu prehliadku výstavy Galantská paleta 2020 a ponúka bohatý archív a fotogalériu ďalších podujatí.

Katarína Králiková – Tóthová: Osamelý (Zdroj: Galantské osvetové stredisko)

Na webe Trnavského osvetového strediska nájdete napríklad fotogalériu výstavy diel autorov trnavského regiónu Reminiscencie Trnavskej palety 2020 i archív rôznych podujatí.

Záhorské osvetové stredisko v Senici na svojom webe ponúka bohatý archív podujatí (2014 – 2020). Počas karantény vyhlásilo literárnu súťaž Čo je pre mňa najcennejšie, určenú pre deti a mládež (10 – 15 rokov a 16 – 25 rokov) v kategóriách poézia a próza. Najlepšie práce budú ocenené vecnými cenami a výsledky súťaže i ocenené práce budú zverejnené na internetovej stránke vyhlasovateľa súťaže. Na YouTube kanáli nájdete záznamy niektorých súťažných prehliadok (Senické zrkadielko Anky Gamanovej, Senická divadelná, Ve Skalici na rínečku).

Na webe Žitnoostrovského osvetového strediska v Dunajskej Strede sú dostupné materiály k environmentálnemu projektu Studňa Európy – zachráň živú vodu, fotogaléria z minulých ročníkov prehliadky rómskych talentov z okresu Medzinárodný deň Rómov i bohatý archív podujatí, ale aj propozície súťaže XII. Podunajské písmená 2020 v literárnej tvorbe detí a mládeže z okresu Dunajská Streda v slovenskom jazyku.

Kultúrne pamiatky

Kostol sv. Margity Antiochijskej, Kopčany

Jeden z najstarších zachovaných kostolov na Slovensku patrí medzi najhodnotnejšie sakrálne pamiatky na Slovensku. Prvá zmienka o ňom je z roku 1392. Je významnou pamiatkou (po)veľkomoravskej architektúry. Predrománsky jednoloďový kostolík s nepravidelným obdĺžnikovým presbytériom bol postavený v 9. alebo 10. storočí neďaleko mikulčického hradiska.

Od 11. do 17. storočia prešiel viacerými stavebnými úpravami. V polovici 13. storočia bol kostol upravený v gotickom štýle a interiér bol vyzdobený freskami. V druhej polovici 15. storočia bol kostolík opevnený a obohnaný priekopou (po roku 1471 bola zasypaná) a počas bojov Mateja Korvína s Jiřím z Poděbrad fungoval ako pevnosť. V druhej polovici 16. storočia bol pôvodný vstup na západnej strane lode nahradený väčším gotickým portálom a po zamurovaní východného okna apsidy bola novovzniknutá celistvá plocha vyzdobená nástennou maľbou zachytávajúcou pravdepodobne sv. Margitu. V 17. storočí prešli úpravami okná, okno na južnej strane lode bolo nahradené veľkým barokovým okenným otvorom v tvare polkruhu. Posledné stavebné úpravy sa realizovali v roku 1926.

Prvý archeologický výskum sa uskutočnil v roku 1964. Od 90. rokov 20. storočia sa uskutočňovali odborné výskumy – archeologický, umelecko-historický, architektonicko-historický, reštaurátorský. V roku 2004 boli pri archeologickom prieskume odkryté hroby s veľkomoravskými šperkami, potvrdzujúcimi datovanie kostolíka. V roku 1995 bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. Pamiatková obnova sa začala v roku 1999. Online je dostupná fotogaléria kostolíka.

Kláštor Katarínka, Dechtice

Zrúcanina františkánskeho kostola a kláštora sv. Kataríny Alexandrijskej sa nachádza v malokarpatských lesoch neďaleko obcí Dechtice a Naháč. Kláštor sv. Kataríny bol založený v roku 1618 (zakladaciu listinu vydal majiteľ panstva, gróf Krištof Erdődy) na mieste gotickej kaplnky s cintorínom. Podľa legendy sa tu zjavovala sv. Katarína mladému grófovi Jánovi Apponyimu, ktorý tu žil ako pustovník v jaskyni blízko kaplnky.

Prví mnísi žili v kláštore už nasledujúci rok po založení (1619). Kláštor sa stal významným pútnickým miestom v rámci Ostrihomskej arcidiecézy. Počas stavovských povstaní a tureckých vpádov v 17. storočí bol niekoľkokrát poškodený. V júli 1786 bol spolu s ďalšími kláštormi zrušený dekrétom cisára Jozefa II., cenné predmety a bohatý inventár preniesli do okolitých farských kostolov, no mnohé z nich sa navždy stratili. Istý čas (1788 – 1792) tu žili vojenskí invalidi. V roku 1797 objekty odkúpil gróf Jozef Erdődy, ale nepodarilo sa mu ich zachrániť pred skazou.

Od roku 1995 mladí ľudia v rámci dobrovoľníckej činnosti v letných mesiacoch pracujú na záchrane pamiatky. Projekt organizuje občianske združenie Katarínka v spolupráci so Združením kresťanských spoločenstiev mládeže a ďalšími partnermi (Pamiatkový úrad Trnava, Obecný úrad Dechtice, podnik Lesy SR – o. z. Smolenice, Vlastivedné múzeum v Hlohovci, Západoslovenské múzeum v Trnave, Rehoľa menších bratov františkánov). Jeho cieľom je záchrana ruín pred zrútením a zakonzervovanie múrov, komplexný archeologický, historický, pamiatkový aj geofyzikálny výskum a vyčistenie a udržiavanie areálu kláštora i okolitej prírodnej rezervácie Katarína.

Na webe nájdete podrobné informácie o histórii kláštora, o projekte i bohatú fotogalériu kláštora.

Kaštieľ v Dolnej Krupej

Kaštieľ Brunsvikovcov v Dolnej Krupej bol postavený v rokoch 1749 – 1756 v barokovom slohu, v prvej polovici poslednej dekády 18. storočia a v rokoch 1813 – 1822 ho gróf Jozef Brunsvik dal prebudovať v klasicistickom štýle. Patrí k najkrajším pamiatkam vidieckej klasicistickej architektúry na Slovensku.

V rozľahlom anglickom parku z prvej tretiny 19. storočia (pôvodne s vodným systémom troch jazier) sa nachádzajú vzácne dreviny. V kaštieľskom divadle v parku, ktoré dal okolo roku 1800 postaviť Jozef Brunsvik (zbúrané v roku 1937), sa hrávali predstavenia a organizovali koncerty, na ktorých sa zúčastňovalo panstvo. Jozef Brunsvik tiež doplnil interiéry kaštieľa bohatou kolekciou obrazov, gobelínmi, a vybudoval knižnicu s vyše 5 000 zväzkami. V roku 1813 sa sobášom s Jozefovou dcérou Henrietou priženil do Dolnej Krupej Herman Chotek. Ich vnučka Mária Henrieta Choteková, posledná príslušníčka rodiny, tu vybudovala najväčšie rozárium v strednej Európe (s viac než 6 000 koreňmi ruží a neskôr kompletnou zbierkou severokrajných ruží). Na jej počesť sa v kaštieli každoročne koná Slávnosť ruží.

Od roku je kaštieľ s areálom v správe Slovenského národného múzea – Hudobného múzea. V kaštieli sa nachádza stála expozícia venovaná životu rodiny Brunsvikovcov a Chotekovcov a pamätná izba Albrechtovcov. V záhradnom pavilóne v parku je expozícia venovaná životu a dielu Ludwiga van Beethovena, ktorý navštevoval kaštieľ v rokoch 1800 až 1806 a počas svojho pobytu tu údajne skomponoval Sonátu mesačného svitu. Online je dostupné video o kaštieli i fotogaléria kaštieľa.

Smolenický zámok

Smolenický zámok bol vybudovaný na začiatku 20. storočia na ruinách starého hradu z 15. storočia, ktorý bol sídlom smolenického panstva a slúžil na ochranu pohraničných malokarpatských priesmykov a Českej cesty. Od roku 1777 patril do vlastníctva Pálffyovcov, ktorí ho neskôr romanticky prestavali podľa vzoru stredofrancúzskych zámkov.

Terajší zámok začal budovať na začiatku 20. storočia gróf Jozef Pálffy st., ktorý ho dal postaviť vo vlastnej réžii podľa návrhu architekta Jozefa Huberta. Už v roku 1887 sa začala úprava starých bášt a stavba kaplnky v južnej bašte. V roku 1911 sa začala výstavba hlavnej zámockej budovy, ktorá sa skladá z dvoch krídel. Na stavbe pracovali majstri z Talianska, Nemecka, Rakúska i Maďarska pod vedením Pavla Reitera z Bavorska. Do začiatku 1. svetovej vojny boli zhruba hotové len vonkajšie práce. V provizórnych miestnostiach na prízemí bol uložený archív Pálffyovcov a knižnica až do roku 1945, keď pri bojoch boli mnohé predmety a knihy značne poškodené a odcudzené, ako aj veľká zbierka keramiky (v roku 1921 prevezená na Červený Kameň).

Po oslobodení v roku 1945 bol zámok zoštátnený a stal sa letným sídlom SNR. Po vojne bol dostavaný a zariadený. Prvá etapa dostavby zámku sa skončila v roku 1950. Dobudovaný zámok bol odovzdaný Slovenskej akadémii vied v deň jej vzniku 26. júna 1953 a stal sa Domovom vedeckých pracovníkov SAV. Druhá etapa dostavby zámku sa realizovala v rokoch 1955 – 1957.

Dominantou zámku je mohutná veža s vyhliadkovou terasou. Prináleží k nemu rozľahlý anglický park s množstvom vzácnych drevín. V súčasnosti je zámok sídlom Kongresového centra SAV (počas celého roka sa v ňom konajú vedecké konferencie a sympóziá) a čiastočne je sprístupnený aj pre verejnosť. Na webe Smoleníc nájdete bohaté informácie o zámku aj s fotogalériou interiéru, nádvoria a anglického parku i video o zámku. Online je dostupné video o zámku aj virtuálna prehliadka – výhľad z veže Smolenického zámku.

Pamiatky a história Trnavy

Na webe mesta Trnavy odporúčame navštíviť sekciu Pamiatky a história, kde nájdete množstvo informácií o pamiatkach mesta aj s fotografiami, o histórii mesta, o významných osobnostiach spojených s Trnavou, legendy a povesti, okruhy mestom a okolím i 3D pohľady na centrálnu mestskú zónu.

TEXT: Katarína Vráblicová

FOTOGRAFIE: Galantské osvetové stredisko, Wikipedia

 

Instagram

Instagram has returned empty data. Please authorize your Instagram account in the plugin settings .