S akým okruhom problémov vás najčastejšie kontaktujú dospelí klienti?
Väčšinou ide o rodinné a partnerské ťažkosti. Riešime výchovu detí, partnerstvo a otázky, ktoré sú s tým spojené. Často je to tak, že ten prvý problém je len zástupný. V poslednom čase som zaznamenala nárast problémov spojených s vyčerpaním, preťažením a syndrómom vyhorenia. A je jedno, o akú profesionálnu oblasť ide, dokonca ani vek nie je kľúčový, dnes sú preťažení aj gymnazisti. Doba nás tlačí k výkonom.
Odborníci na sociálnu patológiu a duševné zdravie sa zhodujú, že medzi najzraniteľnejšie skupiny patria deti a mladí ľudia. Odzrkadľuje sa to aj vo vašej psychologickej ambulancii?
Vyplýva to zo samotnej podstaty špecifík vývinovej psychológie detí a mladých ľudí. Dieťa nemá také zdroje na zvládanie stresu, ako napríklad dospelý človek. Ak je pre dieťa náročné fungovať medzi rovesníkmi, zvládať nároky školy a zároveň nemá podporu v rodine, stáva sa obzvlášť krehkým a zraniteľným. Platí to aj opačne. Ak nemá zdravé zázemie, všetky obyčajné nároky súvisiace s dospievaním budú pre neho vyčerpávajúce.
Aké formy odbornej pomoci ponúkate?
Okrem krátkodobého poradenstva, keď stačí prebrať svoju situáciu s odborníkom a nastaviť s ním nejaké zmeny, ponúkam aj dlhodobú psychoterapeutickú liečbu, v rámci ktorej sa stretávame raz, dvakrát týždenne a celý proces trvá dlhšie. Aktuálne poskytujem aj online konzultácie.
Aká je vaša úloha v tomto procese?
Je to vždy limitované konkrétnym problémom a typom terapie. Úlohou terapeuta je poskytnúť klientovi bezpečný priestor, aby mohol skúmať seba a svoje vnútorné konflikty. Cieľom je naučiť sa im porozumieť a získať schopnosť oddeľovať to, čo sa dá zmeniť, od toho, čo musí prijať alebo od seba odhodiť.
Klient si v úvode definuje vlastný cieľ a očakávania od terapie. Terapeut klienta na tejto ceste sprevádza a používa pri tom svoje vedomosti a osobnostné kvality.
Zaznamenali ste v súvislosti s pandémiou zmeny, ktoré sa dotýkajú duševného zdravia ľudí?
Zmeny, ktoré pozorujeme, spočívajú v narušení obvyklej rutiny celej rodiny. Dostáva zabrať naša tendencia mať všetko pod kontrolou. Mnohé rodiny majú momentálne nižší príjem, rodičia sú doma, musia sa učiť s deťmi a to nie je nič jednoduché. Psychicky nevyrovnaná osobnosť nemusí túto situáciu zvládnuť. Nevie sa účinne prispôsobiť, pod tlakom u nej dochádza k emočným výbuchom a konfliktom.
Zvyšuje sa aj napätie v rodinách?
Odvšadiaľ sa na nás valia informácie o nebezpečenstve, ktoré nám hrozí kvôli vírusu. Nikde nie sme úplne v bezpečí. Keď sme v ohrození, tak sme nastavení na boj alebo útek, to je náš niekoľko tisíc rokov formovaný zvládací mechanizmus. Lenže niet kam ujsť a boj s vírusom na nás kladie rôzne obmedzenia a nároky. Okrem naozaj agresívnych stretov v rodinách sa môžeme v týchto dňoch stretnúť aj s partnerskými krízami, ľudovo povedané – s „ponorkami“.
S čím sa v týchto týždňoch najčastejšie stretávate vo svojej práci?
Pozorujem veľký nárast úzkostných stavov. Napríklad senzitívnejšie deti, ktoré neboli chránené pred valiacim sa informačným tokom o koronavíruse, sú preťažené hrozbou všadeprítomného nebezpečenstva. Obzvlášť ťažké to majú deti zdravotníkov. Ich rodičia sa v rámci psychohygieny rozprávajú o práci s partnerom, telefonujú rodičom, priateľom a deti zažívajú pocit permanentného ohrozenia svojho rodiča.
Stretávam sa často s tým, že zdravotníci na jednej strane fungujú stopercentne v práci, ale súčasne majú v súkromí zhoršený spánok, nemajú chuť do jedla, sú napätí, nervózni a preťažení.
Klinická psychologička a psychoterapeutka Mgr. Lenka Lipanová pôsobí ako znalkyňa v odbore psychológia, v odvetví klinickej psychológie detí, aj dospelých. S problematikou duševného zdravia detí, mládeže, dospelých i seniorov sa stretáva aj vo svojej každodennej praxi.
TEXT: Ingrid Hupková
FOTOGRAFIE: Pexels
