Ako ovplyvnila koronakríza oblasť neformálneho a záujmového vzdelávania?
Desaťročia deklarovaná téza o význame neformálneho učenia a učenia sa vo všeobecnosti je v čase koronakrízy konfrontovaná s extrémnou realitou. Mám tým na mysli skutočnosť, že priestor vyhradený pre formálnu edukáciu bol zo dňa na deň odrazu výrazne limitovaný.
Aktuálne, samozrejme, nemáme k dispozícii žiadne relevantné fakty o tom, ako sa uvedená skutočnosť prejavila v kvantitatívnych a kvalitatívnych parametroch neformálneho vzdelávania, špecificky v segmente edukácie dospelých.
V tomto kontexte sa akékoľvek priebežné hodnotenia pohybujú len v rovine úvah a predpokladov opierajúcich sa o elementárnu logiku, alebo ak chcete, o sedliacky rozum.
Do akej miery je oblasť záujmového vzdelávania dospelých závislá od osobného kontaktu?
Staré rímske príslovie „inter arma silent musae“, teda „keď zbrane rinčia, múzy mlčia“, možno na súčasnú situáciu aplikovať v tom zmysle, že v čase boja s koronavírusom sa výrazne – a v určitej etape až totálne – zredukoval priestor pre mnohé tradičné aktivity napĺňajúce obsah záujmového vzdelávania. Mám na mysli kultúrno-umelecké, spoločenské, zábavno-rekreačné, športové či religiózne aktivity.
Väčšina z nich bola, prirodzene, realizovaná v určitom sociálnom prostredí a možnosť sociálnej interakcie zvyšovala ich hodnotu. Uvedomujem si potenciál rôznych foriem dištančného vzdelávania, prípadne elektronicky podporovaného sebavzdelávania, ale nie som si celkom istý, či práve v takom špecifickom segmente, akým je záujmové vzdelávanie, možno týmito formami plnohodnotne naplniť jeho ciele a význam.
Ako sa zmenil voľný čas v čase pandémie?
Ide o veľkú zmenu, hoci je to, samozrejme, individuálne. Pociťujem to aj na sebe, keďže po presune k domácemu počítaču sa začali stierať rozdiely medzi časom určeným na prácu a časom pre seba.
Trochu mi to pripomína slávny obraz Salvadora Dalího Perzistencia času (pozn. red.: známejší pod názvom Tekuté hodiny). Tak ako chýbajú ľudia na obraze, aj mne chýbajú tí, s ktorými som pravidelne trávil svoj voľný čas. Inak povedané, absencia socializačnej funkcie voľného času výrazne oslabila význam jeho ostatných funkcií.
Najväčšou hodnotou voľného času je možnosť slobodnej voľby. Ak je táto možnosť objektívne či subjektívne obmedzená, hodnota voľného času klesá. S potešením dodávam, že aj vo svojom okolí registrujem ľudí, ktorí túto situáciu dokážu zvládať kreatívne.
Aké zmeny by ste privítali po odznení pandémie?
Predpokladám, že mnoho ľudí v tomto období dobrovoľne či nedobrovoľne objavilo význam neformálneho vzdelávania. S uznaním sledujem snahy pracovníkov kultúrno-osvetových zariadení udržať kontinuitu aktivít aj v obmedzenom režime.
Na základe toho očakávam, že po skončení krízy nastanú pre celý sektor zlaté časy. Ja sám patrím k ľuďom, ktorí sa už teraz tešia na to, ako budú aktívne využívať všetky relevantné a dostupné možnosti, ktoré voľný čas ponúka. Možno to bude znieť trochu staromilsky, ale okrem všetkého nového sa rovnako a možno ešte viac teším na to tradičné.
TEXT: Redakcia
FOTOGRAFIE: Pexels
Miroslav Krystoň je vysokoškolský pedagóg, vedúci Katedry andragogiky PF UMB, garant študijného odboru andragogika a dlhoročný člen výkonného výboru Asociácie inštitúcií vzdelávania dospelých. Dlhodobo sa venuje výskumu voľného času z pohľadu edukácie.
