Moje umenie

Pandémia odhalila naše slabiny v boji proti domácemu násiliu

V rámci prevencie sa musíme začať venovať už deťom v škôlke, upozorňuje Mariana Kováčová, ktorá sa dlhodobo venuje téme ochrany obetí násilia.

Naša spoločnosť považuje domáce násilie za neprijateľné. Čo všetko sa však dá považovať za domáce násilie?

Najskôr by som chcela poopraviť tvrdenie, že celá spoločnosť považuje domáce násilie za neprijateľné. Z pohľadu práva je to pravda, ale z hľadiska všeobecných postojov to tak bohužiaľ nie je. Inak by sme nemuseli dennodenne riešiť následky násilia, ochraňovať obete a poskytovať im pomoc a podporu.

Našu spoločnosť ešte stále ovplyvňujú viaceré mýty. Počúvame, že násilie sa deje len v chudobných rodinách, že si ho ženy vymýšľajú, že ide len o formu hádky, že obetiam násilie neprekáža, lebo inak by násilníka opustili, alebo že obete násilníka provokujú, prípadne si o to vlastne koledovali. Existencia týchto mýtov spôsobuje, že téma domáceho násilia je ešte stále podceňovaná a zľahčovaná.

Čo teda je a čo už nie je domáce násilie?

Podľa definície Rady Európy ide o „všetky činy telesného, sexuálneho, duševného a ekonomického násilia, ktoré sa vyskytujú v rámci rodiny alebo domácej jednotky, alebo medzi bývalými, alebo súčasnými manželmi a partnermi, či už páchateľ má, alebo v minulosti mal s obeťou spoločný pobyt“.

V praxi to znamená, že k domácemu násiliu často dochádza za zatvorenými dverami, ide v ňom o uplatnenie moci jedného člena domácnosti nad ostatnými a nejde o jednorazový atak, ale o opakovaný čin. Je zásadný rozdiel medzi konfliktom a násilím. Pri konflikte je postavenie  aktérov rovnocenné, spor sa končí tým, že raz vyhráva jeden, raz druhý, prípadne dôjde ku kompromisu. Pri domácom násilí prehráva vždy ten istý – obeť.

Obete sú podporované a motivované, aby násilné konanie nahlásili a svoju situáciu riešili. Aké formy pomoci poskytuje vaše pracovisko?

V rámci Centra Slniečko sa nám počas predchádzajúcich tridsiatich rokov podarilo v Nitre a  okolí vytvoriť ucelený systém pomoci a podpory týraným a sexuálne zneužívaným deťom a  obetiam domáceho násilia.

Vybudovali sme Centrum pre deti a rodiny, ktoré sa špecializuje na týrané a sexuálne zneužívané deti, jeho súčasťou je aj Intervenčné centrum zamerané na ochranu ohrozených detí a pomoc rodinám v kríze.

Založili sme Poradňu pre obete, ktorá poskytuje bezplatné poradenstvo obetiam domáceho násilia, vybudovali sme Bezpečný ženský dom, špecializované zariadenie krízovej intervencie  pre ženy zažívajúce násilie v partnerských vzťahoch a ich deti. Pri Bezpečnom ženskom dome funguje aj krízová linka na čísle 0905 511 512.

Venujeme sa aj vzdelávaniu, naše centrum prevencie a vzdelávania EduCAN realizuje viacero vzdelávacích aktivít a taktiež sa podieľa na legislatívnych a systémových zmenách.

Rozprávali sme sa zatiaľ len o obetiach. Pracuje sa v rámci prevencie aj s násilníkmi?

Počas pomoci obetiam som sa stretla s viacerými programami pre násilné osoby. Niektoré boli realizované aj na Slovensku, ale boli vždy podporené iba formou grantov. S koncom podpory sa  skončil aj program.

V zahraničí, konkrétne v Anglicku, som osobne navštívila organizáciu, ktorá pracovala s takýmito osobami. Do programu boli zaradení muži, ktorým bol udelený trest za domáce násilie a súčasťou trestu bolo absolvovanie terapeutického programu. V  skupine boli ale aj muži, ktorí vstúpili do programu dobrovoľne.

Zaujímavé bolo, že spolupracovali aktívne s organizáciou, ktorá pracovala so ženami, obeťami domáceho násilia, a dochádzalo medzi nimi k výmene informácií. Napríklad ak žena žila s násilným mužom, ktorý navštevoval tento program, v spoločnej domácnosti, odborníci, ktorí pracovali v programe, ju informovali, čo môže očakávať v jednotlivých fázach programu od partnera. Na druhej strane, ona mohla pravdivo informovať terapeutov o účinnosti programu.

V tejto organizácii nám predstavili aj patentovanú metódu, zameranú na znižovanie agresivity, v podobe malej škatuľky prepojenej s dvoma cínovými guličkami s priemerom približne osem  centimetrov. Keď ich obe vezmete do rúk, začnú vibrovať. Tieto vibrácie majú podľa odborníkov vplyv na znižovanie agresivity.

Zrejme sa často stretávate aj s otázkami o pôvode násilia. Aká je vaša odpoveď?

Áno, tridsať rokov v tejto téme prináša aj otázky, prečo k násiliu vôbec dochádza a kde sa berie brutalita voči najbližším.

Odpovede niekedy neprichádzajú. Často sa v živote násilnej osoby, najmä v detstve, objavuje týranie, sexuálne zneužívanie, zlé zaobchádzanie, nedostatok lásky, ale aj absencia pomoci a podpory.

Neskôr v dospelom živote môže dôjsť k prenosu vzorcov správania, toho, čo má človek zažité ako dieťa. To ale neospravedlňuje násilie, ktoré pácha násilník v dospelosti. Za svoje činy nesie plnú zodpovednosť, pokiaľ nejde o závažnú psychiatrickú diagnózu, ktorá násilnú osobu zbavuje svojprávnosti.

Priniesla koronakríza eskaláciu napätia a násilia v rodinách?

Pandémia poukázala v plnej nahote na viaceré dlho pretrvávajúce problémy. Poukázala na nedokonalosti inštitútu vykázania, na nedostatok miest v zariadeniach pre obete domáceho násilia, nedostatok poradenských centier a nedostatočnú multidisciplinárnu spoluprácu.

Inštitút vykázania využíva polícia, ktorá môže násilníka vykázať z obydlia a zakáže mu priblížiť sa k obeti na 10 dní. Chýba však prepojenie na poradenstvo, podporu a sociálne služby. Násilníka nestačí vykázať, obeť potrebuje pomoc. Musíte ju chytiť za ruku a previesť cez horiaci most. Sama to nedokáže.

My sa o to v Centre Slniečko v spolupráci s políciou v Nitre snažíme, zaviazali sme sa, že do 72 hodín budeme kontaktovať obeť a ponúkneme jej pomoc. Táto spolupráca a interdisciplinárny prístup zvyšuje šance na úspešné riešenie krízovej situácie.

Zaznamenávate v tomto období zvýšený nárast požiadaviek na vašu odbornú pomoc?

V začiatkoch pandémie sme paradoxne zaznamenali pokles hovorov na našej linke, ako aj žiadostí o poradenstvo. Dôvodom bola zrejme domáca izolácia, v rámci ktorej bol s obeťami izolovaný aj násilník. V takejto situácii nemajú obete takmer žiadnu možnosť si na chvíľu vydýchnuť, uvoľniť napätie, keďže  násilník je celé dni s nimi. S uvoľňovaním opatrení sa obete násilia začali opäť ozývať.

Prevencia je najefektívnejšou formou intervencie. Vytvorili ste preventívny program Kozmo a jeho dobrodružstvá, ktorý je zameraný na deti. Čo je jeho cieľom?

Keď človek pracuje dlhodobo v takej náročnej téme, akou je násilie, veľmi túži po tom, aby dokázal takémuto konaniu zabrániť. Preto sme začali pripravovať preventívne programy. Najskôr pre vysokoškolákov a stredoškolákov, neskôr aj pre deti v základných školách.

Uskutočnili sme viaceré výskumy a tie nám ukázali, že ak chceme niečo zmeniť, tak musíme začať už u detí v predškolskom veku.

Spoločne s kreatívnym štúdiom Cukru production z Trnavy sme vytvorili preventívny program pre deti  pod názvom Kozmo a jeho dobrodružstvá. Je určený pre pedagógov a psychológov, ktorí sa často stretávajú s násilným správaním už aj u detí predškolského veku a zamýšľajú sa nielen nad tým, ako tieto situácie riešiť, ale aj ako im predchádzať. Jeho hlavným poslaním je, aby boli deti k sebe tolerantné, naučili sa prijímať inakosť, nikoho nevyčleňovali a aby vedeli rozlišovať vhodné a nevhodné správanie v kontexte násilia.

Akým spôsobom program prebieha?

Deti prostredníctvom pozitívneho hrdinu, kozmonauta Kozma, navštevujú planéty, kde sa stretávajú s rôznymi mimozemšťanmi, ktorí sa nevhodne správajú. Cez čítaný príbeh, krátke videá  a interaktívne aktivity sa deti stávajú súčasťou príbehov, rozpoznávajú nevhodné správanie a naopak, spoznávajú a upevňujú si pozitívne vzorce správania.

Ohlasy detí aj pedagógov sú veľmi pozitívne, a preto by sme radi rozšírili program do všetkých škôlok na Slovensku a možno aj do škôlok v zahraničí.

Čo by sme mali robiť, aby bolo násilia čo najmenej?

Je dôležité, aby sme vychovávali deti k tolerancii, prosociálnemu správaniu a k nenásilnému riešeniu konfliktov. Aby sme nezostali ľahostajní k násiliu, k svojmu okoliu či niečej prosbe o pomoc. Tým najlepším príkladom pre deti sme my sami. Mali by sme konať tak, aby sa svet aj naším pričinením stal lepším miestom na život.

ROZHOVOR VIEDLA: Ingrid Hupková

FOTOGRAFIE: archív Mariany Kováčovej

Mariana Kováčová vyštudovala špeciálnu pedagogiku na PdF UK v Bratislave. Pracuje ako riaditeľka neziskovej organizácie Centrum Slniečko, ktorá sa venuje týraným, sexuálne zneužívaným deťom a obetiam domáceho násilia. Podieľala sa na vzniku prvého krízového centra pre týrané, sexuálne zneužívané deti na Slovensku, poradenského centra pre obete domáceho násilia a Bezpečného ženského domu. V súčasnosti sa venuje nastaveniu účinnejšieho systému v ochrane obetí násilia, prevencii násilia, vzdelávaniu a supervízii. V roku 2014 získala ocenenie Krištáľové krídlo za filantropiu.