Keď sa v októbri minulého roka ozval v Sotheby’s posledný úder aukčného kladivka, šťastný kupec Banksyho graffity „Dievča s červeným balónom“ ešte netušil, že sa stane pravdepodobne najkratším vlastníkom umeleckého diela v dejinách výtvarného umenia. V tom istom momente, ako zaň zaplatil viac ako milión libier, sa totiž spustila ukrytá skartovačka a pred šokovanými zrakmi účastníkov aukcie sa obraz začal zosúvať a vychádzať v prúžkoch zo spodného rámu.
A čo na to nový majiteľ obrazu? Ten bol spokojný, keďže podľa niektorých komentárov sa cena zničeného diela paradoxne okamžite strojnásobila. Z „obyčajného obrazu“ sa totiž stala jedinečná idea, zážitok, presahujúci pôvodnú výpoveď diela.
Staré a nové umenie
Video z aukcie si pozreli milióny ľudí na celom svete. Zničenie Banksyho „klasického diela“ a jeho nahradenie niečím novým, netradičným a nečakaným je v podstate metaforou toho, čo sa udialo v umení v dvadsiatom storočí. Maľovanie krajiniek, portrétov a zátiší bolo v priebehu niekoľkých desaťročí postupne nahradzované víziami impresionistov, expresionistov, surrealistov a ďalších umelcov, ktorí vydláždili cestu konceptuálnemu umeniu, inštaláciám, land-artu, akčnému umeniu, site-specific artu, street artu, či video artu.
Na scéne sa tak zjavili umelci, ktorí namiesto maľovania „krásnych“ obrazov radšej zafarbili plátno čiernou farbou, vystavili v galérii pisoár alebo sa osobne posadili do stredu galérie na stoličku a každému návštevníkovi galérie venovali pár minút, počas ktorých sa na neho uprene pozerali.
Zaujímavé je, že tieto nové umelecké smery už vlastne nie sú ničím novým, keďže sa začali rozvíjať už pred mnohými desaťročiami, avšak medzi bežnými ľuďmi voči nim prevláda zväčša nedôvera a stretávajú sa s nepochopením. Plagáty s Manetovými a Klimtovými dielami, ktoré boli kedysi tiež šokujúce a odmietané, si dnes na stenu zavesí už prakticky ktokoľvek, zatiaľ čo tvorcovia konceptuálnych diel ešte stále bojujú s tým, že im občas upratovačky v galérií omylom „upracú“ ich dielo.
Šanca pre slovenských umelcov
Michelangela, van Gogha a Picassa pozná každý, zatiaľ čo s vymenovaním troch súčasných umelcov by malo mnoho ľudí problém.
Nie je to však len problém divákov, bežných konzumentov umenia, ale prejavuje sa to napríklad aj pri rôznych amatérskych, neprofesionálnych tvorcoch. Zjednodušene povedané, na Karlovom moste uvidíte umelcov kresliacich karikatúry turistov a predávajúcich jednoduché maľby starej Prahy, ťažko by ste tam narazili na niekoho, kto by sa okoloidúcim snažil predať žraloka v akváriu naloženého vo formaldehyde (dielo Damiena Hirsta predné v roku 2005 za štyri milióny dolárov).
Potvrdzuje to aj Daniela Klimantová z Národného osvetového centra, ktoré každoročne organizuje súťaž pre amatérskych umelcov Výtvarné spektrum. Podľa nej je záujem o súčasné formy umenia nízky, a zároveň priznáva, že je ťažké odhadnúť, koľko takýchto umelcov na Slovensku vôbec máme.
Aj z tohto dôvodu a bola do aktuálneho ročníka súťaže Výtvarné spektrum začlenená špeciálna kategória s názvom Intermédiá. Študenti a neprofesionálni umelci tak majú jedinečnú možnosť prezentovať diela, ktoré nespadajú do klasických kategórií ako sú kresba, maľba, grafika, plastika, či úžitkové umenie. Ktovie či sa dočkáme aj nejakých naložených žralokov alebo samoničiacich sa obrazov.
Autor: Redakcia
