„Krásne ako náhodné stretnutie šijacieho stroja a dáždnika na operačnom stole.“
Comte de Lautréamont
S náhodou je potrené počítať, lebo sa objaví vždy, keď by sme to najmenej čakali… Ale náhoda nemusí byť vždy len blbá náhoda. Môže byť aj novým začiatkom, ak si ju všimne výnimočný človek, ktorý ju experimentovaním a svojím talentom začne rozvíjať.
Náhody a experimenty vo vývoji umenia zohrávali veľkú rolu. Spájajú sa s hnutím dadaistov, surrealistov, akčnou maľbou, land artom, happeningom, či interaktívnym umením, ktoré ráta s jedinečnou reakciou publika. Poďme teda spoločne hľadať odpoveď na otázku: môže alebo nemôže byť náhoda spolutvorcom umeleckého diela?
Wassily Kandinsky, náhoda a príbeh zrodu abstrakcie
Vedeli ste, že Wassily Kandinsky – známy ruský maliar, grafik, pedagóg a teoretik, raz v noci prišiel domov a objavil vo svojom ateliéri výnimočný obraz? Ten zvláštny obraz, ktorý ponúkal nové možnosti, bol jeho vlastným dielom náhodne opretým o stenu dole hlavou.
Nevieme presne, ktorý obraz to bol, ale ja som si pre experiment vybrala ako názornú ukážku maľbu Impresia VI (Nedeľa) z roku 1911, kedy tvoril autor v expresionistickom štýle.
Kontúrami zvýraznené tvary postáv nám zviditeľňujú a definujú ich pohlavie. Vpravo pán v nohaviciach a vľavo dáma s osím driekom v dlhých šatách – obraz s titulom Impresia (dojem) a podtitulom Nedeľa zachytáva pocity z nedeľnej „promenády“. Skrze zhody-náhod si však Kandinsky uvedomil, že obraz môže mať výraz a vyžarovanie aj bez toho, aby zobrazoval postavy a predmety zrozumiteľne.
Keď otočíme obraz dole hlavou, figúry muža a ženy v klobúkoch sa nám zrazu stratia a prestávame ich vnímať.
Uvedomíme si, že vnímame a cítime len kompozíciu, výraz a energiu farieb, plochy, gestá, ťahy štetcom, kontrast… Wassily Kandinsky sa na realitu vďaka náhode začal pozerať z inej strany, ako bolo zaužívané, a tak sa dejiny umenia navždy zmenili…
Keďže pred 100 a viac rokmi neboli televízory ani internet, „korzovanie“, (prechádzky na čerstvom vzduchu) bolo populárnou oddychovou aktivitou, ale aj jedným z obľúbených motívov vo výtvarnom umení 19. a 20. storočia 🙂
Pokusy s uhlom pohľadu
Teraz si spolu vyskúšame taký malý experiment, zmeníme uhol pohľadu otočením dvoch vybratých figuratívnych prác, ktoré boli ocenené na celoslovenskom kole súťaže Výtvarné spektrum 2020.
Po otočení obrazu prestávajú byť fragmenty textov čitateľné. Slová, ktoré po prečítaní v každom z nás vyvolávali určitú emóciu (asociáciu) zrazu miznú a z písmen sa stávajú prvky kompozície.
Vyabstrahované figúry prestávajú byť zrozumiteľné a do popredia vystupujú farebné plochy čistých základných farieb. Aj keď farebné plochy nie sú svojou rozlohou veľmi veľké, stávajú sa opticky dominantnými. Po otočení vystúpi do popredia silná energia chaosu a surová kresba, ktorá je slobodomyseľná a rebelantská, vymyká sa zaužívaným princípom a konvenciám.
Pozrime sa na obraz Marianny Ambrušovej z druhej strany. Všimnite si, ako sa výraz (výrez) žánrového reštauračného výjavu razom zmení. Už nie je tak viditeľný chlapík namaľovaný v zlatom reze vkladajúci si sústo rukou rovno do úst. Po otočení obrazu chlapík mizne a stáva sa nenápadným.
Zrazu na obraze dominuje svetlá plocha stola, ktorá nám možno začne pripomínať strop miestnosti. Naraz sa väčšia pozornosť sústreďuje na kompozíciu vytvorenú z voľne položeného príboru na čistej ploche svetlého obrusu, ktorá svojou dôležitosťou nahradila chlapíka.
Môžete vyskúšať otočiť aj iné obrazy a skúmať, čo sa s obrazmi po otočení deje, čo z nich zrazu vyžaruje, čo sa z nich stratí, aký majú výraz, čo vlastne z iného uhla pohľadu na obraze dominuje… Je to farba? Plocha? Tvar? Ako na nás tieto výtvarné vyjadrovacie prostriedky pôsobia?
TEXT: Eva Čarnoká
