Ruina pôvodne poľovníckeho, neskôr strážneho hradu sa týči na západnom výbežku pohoria Tríbeč nad obcou Oponice. I keď bol postavený už na prelome 13. – 14. storočia, jeho využitie trvalo len necelé štyri storočia, kým nezačal chátrať následkom požiaru.
Začiatkom 14. storočia vlastnil hrad magister Čák a neskôr až do svojej smrti jeho brat Matúš Čák. Následne sa dostal do správy kastelánov, kým sa v roku 1395 stal jediným vlastníkom hradu Peter zo Stráží, zakladateľ rodu Apponyiovcov, ktorý sa pričinil o zveľadenie hradného panstva aj samotného hradu. Rozmach hospodárstva na panstve pokračoval aj za Petrových synov Tomáša a Mikuláša.
V čele hradu, oproti prístupovej šiji, dominovala zhruba 12 metrov vysoká valcová veža, za ňou sa nachádzalo miniatúrne jadro nepravidelného pôdorysu, ktoré vymedzovala obvodová hradba, a k vonkajšiemu opevneniu hradu patrila okružná priekopa, ktorá sa čiastočne zachovala na JV a SZ strane.
V priebehu 15. storočia si členovia rodu Apponyiovcov postavili v obci pod hradom svoje sídla – kúrie, pretože sa nedokázali dohodnúť na užívaní spoločných častí hradu. To spôsobilo jeho nedostatočné stráženie a následné nájazdy lúpežných skupín. Najväčšia lúpežná akcia sa podarila šľachtičnej Anne Ludanickej z Ludaníc, počas nej ukradli všetky cennosti Apponyiovcov uschované v truhliciach na hrade.
Zlý stav poškodeného hradu a vzrastajúce turecké nebezpečenstvo viedli v roku 1542 Benedikta Apponyiho k rozhodnutiu hrad obnoviť. Rozsiahla prestavba pôvodne gotického hradu takmer úplne nahradila staršie stredoveké konštrukcie zväčša obytnými reprezentačnými budovami s výzdobou v štýle neskorej renesancie a pribudlo nové murované opevnenie s baštou trištvrtekruhového pôdorysu (tzv. Tereš). Systém obrany tvorili tiež predsunuté terasy a ešte jedna priekopa s polkruhovým rondelom uprostred. Najvyššia, pôvodne vysunutá veža z malého hradného areálu sa podobne ako ani zvyšok hradného areálu nezachovala.
Podľa použitých architektonických prvkov prestavbu časovo zaraďujeme približne do začiatku 17. storočia, keď bol spolumajiteľom hradu Pavol Apponyi, jedna z najvýznamnejších osobností rodu. Takto opevnený hrad ochránil majiteľov pred Turkami, no tureckému plieneniu sa nevyhlo jeho podhradie.
V roku 1645 už zanedbávaný a neudržiavaný hrad poškodil požiar a začal chátrať. Status ruiny nadobudol až potom, čo ho pravdepodobne vyhodili do povetria Turci alebo úplne zničili počas Rákócziho povstania.
Povesť: Na mieste, kde bol neskôr postavený Oponický hrad, rád oddychoval Svätopluk. Z toho dôvodu tu údajne zanechal veľký poklad, ktorý však bude možné vykopať až vtedy, keď ho slovanský národ bude najviac potrebovať.
Záchrana Oponického hradu
Obnove hradu sa od roku 2001 venuje OZ Apponiana pod vedením Petra Satora.
Prvé 3 roky jeho záchrany spočívali v odstránení náletových drevín a stromov, ktoré vytvárali súvislý les s neidentifikovateľnými torzami múrov. Následne sa začali murárske práce v spolupráci so Združením na záchranu hradu Lietava. Hlavnou myšlienkou OZ je zachovanie autenticity hradu s plnením jeho pôvodnej funkcie. V hradnom areáli návštevník nenájde žiadne kaviarne či ubytovne, ale naučí sa tam dobovým remeslám a zažije život na hrade z čias minulých.
Aktivity združenia boli až do roku 2010 zamerané na záchranu najzachovalejšej časti hradu, delovej bašty – Tereš, s cieľom vytvoriť zastrešené zázemie a skladové priestory. Obnova najstaršej časti hradu, útočištnej veže, sa začala o 2 roky neskôr. Po archeologickom výskume bol obnovený jej plášť do výšky 8 metrov spolu s priľahlou obvodovou hradbou a oporným pilierom.
OZ používa pri obnove hradných múrov metódu emplekton. Pri nej sa na oboch stranách postavia hladko zarovnané čelné steny a zvyšok je domurovaný kameňom a maltou. Týmto postupom nedochádza k hromadeniu nepoužitého kameňa z pôvodnej stavby hradu a je možné použiť skaly rôznej veľkosti a tvaru.
Prístup
Oponický hrad leží JV od obce Oponice, ktorá sa nachádza medzi Nitrou a Topoľčanmi. K hradu vedie cesta z obce popri Apponyiovskom kaštieli smerom k lesnému parkovisku, kde sa začína zelená turistická značka. Odtiaľ je to zhruba 50-minútová trasa s miernym stúpaním.
Okolité pamiatky: kaštieľ Apponyiovcov v Oponiciach s historickou knižnicou, kláštor a kaštieľ v Horných Lefantovciach, hrad Gýmeš, Čierny hrad, Zoborský kláštor
Autorka textu: Linda Suchá
Viac o slovenských hradoch a kultúrnom dedičstve nájdete na YouTube kanáli Slovakiany.
