Katarína Kubinová, ochotnícke divadlo PlanA:
Minulý rok sme mali veľa plánov. Chceli sme sa prvýkrát zúčastniť na súťaži Belopotockého Mikuláš, prvýkrát sme chceli hosťovať na Morave a prvýkrát sme skúšali autorskú hru pre deti. Rok 2020 sa mal niesť v znamení slova PRVÝKRÁT.
Aj keď sme museli dať väčšine nápadov červenú, jedno „prvýkrát“ sme predsa len stihli. V lete sa nám podarilo naskúšať rozprávku Zlaté srdce a odpremiérovať ju v posledný možný deň pred začiatkom platnosti jesenných obmedzení. Opäť sa zavreli brány divadiel, nastal lockdown a rozprávky je koniec. Pomyselné kráľovstvo zostáva naďalej zakliate.
Ale… Začiatkom októbra sme pre najmenších divákov hrali príbeh so šťastným koncom a veríme, že to nebude inak ani v skutočnosti, že čoskoro budeme mať opäť na tvári namiesto rúška namaľované zajačie fúziky a rozprávka divadla PlanA bude pokračovať na javisku aj mimo neho.
Dubnické divadlo:
V novembri 2019 sme uviedli vo veľkom štýle premiéru komédie Hotel na (z)bláznenie. Naše divadlo oslavovalo 10 rokov. Ešte vo februári 2020 sme úspešne odohrali reprízu na domácej pôde a plánovali sme s touto hrou vyraziť do sveta. Rozbehol sa kolotoč zháňania spolupráce, kde by sme sa mohli ukázať, zjednávanie termínov a následne ich rušenie, vždy podľa aktuálnych opatrení. Dokopy sme ju stihli po repríze odohrať ešte päťkrát.
Korona priniesla do nášho súboru baby boom, a tak sa jedna z postáv musela mimoriadne rýchlo pripraviť na súťažné predstavenie. Hoci sme získali priamy postup, zostal nám len dobrý pocit. Keďže sa stretávame v kultúrnom dome, rešpektujeme všetky opatrenia. Keď je zatvorený, neskúšame. Zostávajú nám len telefonáty, esemesky či sociálne siete, aby sme o sebe vedeli. Osobný kontakt, zábavu na skúškach, adrenalín pred predstavením a záverečný potlesk však nič nenahradí. Keďže sme len ochotníci, finančne to jednotlivých členov, našťastie, neovplyvňuje. Každý si nakladá s voľným časom podľa svojho uváženia, lenže čo s takým slobodno-neslobodným voľným časom?! Všetci veríme, že rok 2021 bude lepší a kultúrnejší!
Eva Benčíková, DDS Kamarát pri MO Živeny v Martine:
Stručne? Trikrát sme pre obmedzenia preložili premiéru autorskej hry Čáry-máry, ktorá je o tom, ako čarodejnice, lúpežníci a lesné víly zachraňujú planétu Zem. Napokon sa to podarilo až na 1. augusta na Dni Živeny. Zostáva v našom repertoári, takže derniéra jej nehrozí.
Aspoň máme niečo pripravené na tento rok, na regionálne kolo Dieťa v divadle, na otvorenie Noci galérií a múzeí či na Brnkání – nesúťažnú medzinárodnú prehliadku DDS v Brne.
Stretávame sa online, pripravujeme novú autorskú hru pracovne nazvanú APKA o šikanovaní medzi tínedžermi. Návrhy scénok a monológov pripravujú naše Pyrane (deti od 12 do 15 rokov).
Starší (mládež od 16 do 25 rokov) prišli o premiéru autorskej hry Bláznivý olovrant i o súťaž Turčianske divadelné dni.
Čo nás pandémia naučila? Azda trpezlivosti, poniektorých aj väčšej sebadisciplíne a všetkých spoločne utvrdila v poznaní, že sme všetci na jednej lodi a že výsledok našej tvorby závisí od každého z nás.
Počas online stretnutí naozaj veľmi vidieť, aký dosah to má na našu prácu, ak sa niekto zabudne pripojiť. Osobné stretnutia nám veľmi, veľmi chýbajú!
Pozdravujeme všetkých ochotných divadelníkov po celom Slovensku! Keď sa chce, cesta sa nájde. A my všetci predsa chceme. Však?!
František Šatan, predseda OZ Alžbetínske naivné divadlo Bratislava:
Minulý rok bol pre nás veľmi smutný. Keďže sme špecifické divadlo, zložené iba z dôchodcov a našou prioritnou cieľovou diváckou skupinou sú dôchodcovia v sociálnych zariadeniach, celý minulý rok bol v podstate vygumovaný. Boli zrušené dve plánované premiéry, neuskutočnila sa naša účasť na súťažnom festivale ani na pravidelných festivaloch, kde sme mali dohodnutú účasť.
A najhoršie je, že sme nemohli uskutočniť druhý ročník plánovaného festivalu ochotníckych divadiel SENIOR BRATISLAVENSIS, orientovaný na seniorských divákov. Predpokladala sa účasť viacerých mimobratislavských súborov. Ťažko získané dva granty z MČ Ružinov a z Nadácie Bratislava musíme vrátiť v plnej výške.
Je veľký predpoklad, že tieto opatrenia spôsobia zánik divadla.
Anna Pataky, ZŠ s MŠ M. Hella Štiavnické Bane:
Minulý rok sme pripravovali s (prevažne) ôsmačkami zo súboru Sovíčatá inscenáciu detského recitačného kolektívu, s ktorou sme sa prihlásili do súťaže Hviezdoslavov Kubín.
Predlohou bola kniha Lois Lowryovej Spočítaj hviezdy. Je to krehký príbeh z Dánska z čias druhej svetovej vojny o priateľstve a odvahe kamarátok z jedného domu, ktoré pomohli zachrániť život židovskému dievčatku.
Tesne pred prvým kolom súťaže sa zatvorili školy a my sme nestihli ani len premiéru. A čo bolo najsmutnejšie, netušili sme, kedy sa znova stretneme. Presne ako hlavné hrdinky v našej inscenácii.
Do toho dievčatá z médií počúvali správy o tom, ako si rôzne krajiny pripomínajú 75. výročie konca druhej svetovej vojny. Vnímali to, pretože sme sa o druhej svetovej vojne veľmi veľa rozprávali, aby sa dokázali vcítiť do pocitov hlavných hrdiniek a aby čiastočne pochopili aj historicko-politické súvislosti, ktoré z dejepisu ešte nevedeli. Niekedy koncom leta som sa dozvedela, že by mohli prebehnúť odložené kolá súťaže.
Začali sme prakticky odznova, takmer po pol roku. Ale bohatší o prežité odlúčenie, bohatší o pochopenie témy. Nebolo potrebné vysvetľovať, aké to je, keď sa nesmieš priblížiť k svojim najdrahším, k svojej rodine, aby si neohrozil ich život. Deti to mali zažité so starými rodičmi, ktorých počas prvej vlny nemohli objať ani navštíviť, aby ich neohrozili. Čo cítia kamarátky, keď netušia, kedy sa stretnú? To vedeli absolútne spoľahlivo z vlastných skúseností. Možno aj preto sa nám septembrová odložená premiéra veľmi vydarila a dievčatá mali možnosť zahrať si aj pred porotou v krajskom kole súťaže, kde skončili na krásnom druhom mieste. Mohlo by sa zdať, že toto je príbeh so šťastným koncom.
Lenže… Moje šikovné dievčatá sú v tomto školskom roku deviatačky. Majú poslednú šancu zúčastniť sa na súťaži. Ale… opäť sme doma a krúžková činnosť je zakázaná. Zostáva nám už len dúfať, že aj tento príbeh bude mať šťastný koniec.
Viac o tom, aký rok mali slovenskí ochotníci, sa dočítate v prvej časti výpovedí ochotníkov alebo aj v najnovšom čísle časopisu JAVISKO.
