Ako dlho sa venujete kronikárskej činnosti?
Vedeniu kroniky sa venujem od roku 2008, keď som začala písať kroniku mesta Martin.
Ako ste sa dostali k práci kronikárky?
Stalo sa to viac-menej náhodou. V tom čase som pracovala ako vedúca veľkého odboru na Mestskom úrade v Martine, pod ktorý spadala aj kultúra vrátane vedenia mestskej kroniky. Pani kronikárka sa rozhodla, že po desiatich rokoch vedenia kroniky mesta by rada skončila, a bolo potrebné nájsť nového kronikára. Tak som navrhla vedeniu mesta, že by som to skúsila – a oni súhlasili. A tak to skúšam už štrnásty rok.
Ako vyzerá práca kronikárky?
Ako kronikárka pracujem na dohodu popri hlavnom pracovnom pomere. Takže písanie mám rozdelené na etapy tak, aby mohla byť kronika hotová do konca októbra nasledujúceho roka, pretože v novembri ju odovzdávam primátorovi mesta Martin. V praxi to znamená, že už od začiatku roka si dávam dohromady podklady k ročnému zápisu, pripravujem si výstrižky z tlače, posielam žiadosť o poskytnutie údajov jednotlivým subjektom. Začiatkom leta postupne začínam so samotným písaním kroniky, kompletizujem informácie, ktoré v kronike plánujem použiť či už v texte, alebo len ako prílohu. Kroniku píšem po víkendoch, prípadne počas dovolenky. Samotný koncept kroniky prechádza jazykovou korektúrou a grafickou úpravou a následne ju mesto Martin vytlačí a dá zviazať do tvrdej väzby. Po tom, ako je kronika napísaná, je potrebné ešte skompletizovať sprievodnú dokumentáciu, ktorú tvorí niekoľko príloh.
Čo z prítomnosti uchovávate v kronike?
Kroniku píšem už roky podľa štandardného obsahu tak, aby v nej bolo zachytené celé dianie v meste. Začínam štandardne demografiou a štatistikami, pokračujem verejným životom, samosprávou a jej činnosťou a štátnou správou. Ďalej pokračujem hospodárskym životom, školstvom, kultúrou, sociálnou oblasťou, zdravotníctvom, zmienka je aj o cirkevných organizáciách. Na záver sa venujem športu, životnému prostrediu a mimoriadnym udalostiam. Každý zápis je špecifický. V prípade volebného roka, samozrejme, opisujem aj voľby a ich výsledky v meste. Posledné dva roky má svoju samostatnú kapitolu aj pandémia Covid-19.
Aké zdroje informácií používate pri tvorbe kroniky?
Pri tvorbe kroniky je veľmi dôležité vychádzať len z dôveryhodných zdrojov. Preto najradšej čerpám z výročných správ a správ o činnosti organizácií, pretože sú tam fakty a tie sú relevantné. Žiadne domnienky a hypotézy sa v kronike nachádzať nemôžu. Čo sa týka médií, či už printových, alebo elektronických, tak tam je vždy potrebné selektovať informácie. Toto som sa už po tých rokoch naučila.
Ste verná tradíciám a zapisujete všetko do veľkej knihy alebo kroniku pripravujete elektronicky?
Pri meste veľkosti Martina si neviem predstaviť písať kroniku ručne. Každý ročný zápis predstavuje približne 230 strán. Preto píšem elektronicky.
Čím sa inšpirujete?
Ako som už uviedla, čerpám vždy z faktov, informácie selektujem objektívne na základe vlastných poznatkov. K písaniu kroniky ma inšpiruje aj to, že môžem zosumarizovať predchádzajúci rok do jednej publikácie a mám z toho dobrý pocit.
Aké sú úskalia tejto práce?
Zachovať si odstup, objektivitu a profesionalitu. Pri písaní kroniky sa musíte vždy odosobniť a zdokumentovať len fakty, či sa vám to páči, alebo nie. Kronikárska práca má v každej obci svoje špecifiká, svoje úskalia. Ja mám to šťastie, že som sa ešte doposiaľ nestretla s negatívnymi reakciami na vedenie kroniky zo strany mesta, prípadne verejnosti.
Myslíte, že v budúcnosti budú historici či zvedavá verejnosť čítať dnešné kronikárske zápisy?
V dnešnej dobe si to neviem predstaviť, pretože sme presýtení informáciami a máme k nim v zásade neobmedzený prístup. Ťažko povedať, čo nám prinesie budúcnosť. Scenárov na apokalyptické filmy je neúrekom.
Čím bola pre vás práca na kronike podnetná a obohacujúca?
Ako som už spomínala, práca na kronike ma obohacuje nielen vedomostne, ale aj duševne. Spolu s ročným zápisom si vždy môžem s odstupom pár mesiacov zrekapitulovať rok. A keď tak nad tým premýšľam, dáva mi to aj akýsi vnútorný pokoj. Som veľmi aktívny človek a pri písaní kroniky musím spomaliť, upokojiť sa a sústrediť sa na prácu.
Akú radu či rady by ste dali ostatným kronikárom?
Ak sa už rozhodli túto prácu robiť, tak by si mali uvedomiť, že by to malo byť na dlhšie obdobie. Je žiaduce, aby túto prácu robil jeden kronikár dlhší čas. Zabezpečí sa tak nielen profesionalita kroník, kontinuita informácií, ale napríklad aj prípadné korekcie v predchádzajúcich zápisoch, čo sa stalo už aj mne. Kronikár sa zlepšuje každou vydanou kronikou.
Ako ste sa dozvedeli o súťaži Slovenská kronika? Čo vás motivuje zúčastňovať sa na nej?
O súťaži som sa dozvedela od mojej predchodkyne, ktorá prvá získala ocenenie Kroniky mesta Martin. Takže som sa potom do nej už len aktívne zapájala. Čo ma motivuje? Určite aj to, že som súťaživý typ, ale najmä to, že sa moja práca môže porovnať s inými a tým sa viem zlepšovať. Samozrejme, po získaní ceny mám vždy pocit akejsi satisfakcie za dobre odvedenú prácu. A priznávam, že finančná odmena, ktorá bola poskytnutá v poslednej súťaži, ma tiež potešila.
TEXT: Lucia Adorno Trusina
FOTO: Národné osvetové centrum
Katarína Tomášová je kronikárkou mesta Martin. V roku 2020 sa kronika, ktorú vytvorila, stala víťaznou v kategórii kronika krajského a okresného mesta na súťaži Slovenská kronika.
Slovenská kronika je celoslovenská súťaž kroník a monografií obcí a miest, ktorú Národné osvetové centrum organizuje s dvojročnou periodicitou. Tento rok je to už 12. ročník súťaže, do ktorého sa môžete zapojiť do 15. júla 2022. Kto sa stane víťazom, sa dozvieme 13. októbra 2022 v Slovenskej národnej knižnici v Martine.
