Sviatok svätej Lucie bol v minulosti považovaný za vrchol predvianočného obdobia. Po ňom nasledovali dni, ktoré neboli z hľadiska ľudového obradoslovia také významné, zato boli vyplnené praktickými prípravami na sviatky. Ľúbostnú mágiu vystriedali magické úkony, ktoré mali ľuďom pripomenúť dôležitosť rodiny.
Nástup tohto sviatočného obdobia sa prelína nielen s čarami a mágiou stridžích dní, ktoré poznáme už z predkresťanského obdobia, ale predovšetkým s adventom, ktorý predstavoval začiatok cirkevného roka.
Advent
V kresťanskom chápaní je toto obdobie považované za čas duchovnej prípravy na vianočné sviatky, začína sa štyri nedele pred Štedrým dňom. Počas tohto obdobia ľudia venovali čas upratovaniu. Nielen domácnosti, ale aj svojho osobného života. Verilo sa, že za štedrovečerný stôl by sa nemalo sadať s neukončenými spormi, preto práve v tomto období vynakladali ľudia najviac úsilia na urovnanie hádok a sporov.
Advent je obdobím pokánia a pôstu. Od dňa Kataríny boli zakázané rôzne zábavy a spoločenské veselice, svadby či oslavy. Ľudia venovali všetku svoju energiu prípravám na sviatky, upratovali, bielili, umývali. Všetko muselo byť dokonalé – veci vypraté, vybielené, upravené a precízne uložené napríklad v truhliciach. Verilo sa totiž, že ten, kto bude mať počas sviatkov oblečenie zavesené na klinci, do roka zomrie. Všetko zapožičané sa muselo pred Vianocami vrátiť. Potulní remeselníci a cestovatelia sa vracali v tomto období domov, za štedrovečerný stôl totiž museli zasadnúť spoločne všetci členovia rodiny.
Zvyk pripravovať počas adventu veniec z vetvičiek ihličnanov so štyrmi sviecami prichádza až začiatkom 20. storočia. Veniec musel byť pred začiatkom adventu posvätený v kostole a následne sa každú nedeľu zapaľovala jedna sviečka.
Štedrá večera
Okrem príprav – čistenia domácnosti, bolo potrebné pripraviť pochutiny na štedrú večeru. Tá sa od tej, ktorú poznáme dnes, líšila, no mnohé z vianočných pochutín nájdeme iste na stole aj v súčasnosti.
Na prestretom štedrovečernom stole nesmeli chýbať jablká, orechy, cibuľa, cesnak, oblátky, pálenka, chlieb, sviečka a Biblia. Pripravené jedlo sa konzumovalo z jednej misy lyžicou, nesmel sa použiť nôž, pevné jedlo sa preto lámalo a trhalo. Počas večere pozostávajúcej z niekoľkých chodov nik od stola nevstával. Hoc sa táto večera niesla v znamení hojnosti – každý sa mal do sýtosti najesť –, nesmieme zabúdať, že musel byť zachovaný princíp pôstu v podobe zákazu konzumácie mäsa.
V predkresťanskom období sa oslavy slnovratu spájali s bohatou hostinou, ktorej hlavnou zložkou bolo mäso. V úsilí potlačiť akékoľvek spojitosti s pohanskými oslavami slnovratu cirkev na 24. december prikázala prísny pôst. Napriek tomu sa mäso na štedrovečernom stole objavuje – konzumovalo sa však zvyčajne až po polnoci. Počas večera si tradične pochutnávali na opekancoch, lámancoch, lokšiach, kapustnici, hubovej polievke, ovocí, orechoch a rybách.
Vianočné obdobie je plné zvykov a obradov, ktoré ľudia dodržiavali dávno predtým, než sme ho začali nazývať Vianocami. Mnohé z obradov v sebe nesú prvky solárneho kultu z dôb dávno pred príchodom kresťanstva. Napriek tomu sa uchovali ako aktívna súčasť života ľudí na dedine aj v neskoršom období – keď bol pohanský kult nahradený kultom božstva kresťanského a deň slnovratu začali európske národy sláviť ako deň narodenia Spasiteľa Ježiša Krista.
Vianočný strom alebo betlehem?
Za symbol Vianoc sa dnes považuje vianočný stromček. Ten sa však na Slovensku začal objavovať až koncom 19. storočia a vo vidieckych oblastiach na severovýchode Slovenska ešte neskôr. Stromček prinesený do domácnosti predstavoval novodobú formu symbolu života a prosperity – zelene. Ľudia ho vešali na strop a zdobili ho ovocím, slamenými ozdobami, malými pečivami a sviečkami.
Táto pomerné nová tradícia len doplnila pravý symbol Vianoc – betlehem. Diorámy, reliéfy či maľby zobrazujúce biblický príbeh narodenia Krista sú súčasťou svätých chrámov, kaplniek, domácností a príbeh sa tiež stal obľúbenou témou divadelných predstavení či liturgických hier. Napriek tomu, že stavanie betlehemov sa rozšírilo v Európe až v priebehu 16. storočia, prvé vyobrazenie výjavu dieťaťa ležiaceho v jasliach, Panny Márie, svätého Jozefa, klaňajúcich sa pastierov a troch kráľov, datujeme do roku 1223 ako súčasť vianočnej omše, ktorú slúžil svätý František z Assisi.
V procese zľudovenia sa betlehemské výjavy sekularizovali, dopĺňali postavami z domáceho prostredia (pastieri, muzikanti, figúrky v kroji) a architektonickými prvkami. Veľkosti betlehemov sa môžu líšiť – od veľkoplošných mobilných betlehemov na elektrický pohon po malé diorámy či maľované dosky, ktoré nosili na vinšovné obchôdzky koledníci.
Vplyvom politiky bývalého režimu vznikol tlak vnímať Vianoce ako sviatky pokoja a mieru, ich náboženská podstata bola cielene potlačená a do popredia sa dostával čoraz viac komerčný podtón. S otvorením trhu a rozmachom globálnej kultúry sa začali konzumovať moderné jedlá, nové špeciality a mnoho z pôvodných tradičných ustúpilo do úzadia. K symbolom pribudol Santa Claus či populárne piesne.
Oblátky s medom a cesnakom, jabĺčko či voňavá kapustnica však ostávajú nenahraditeľnou súčasťou štedrovečerného stola v mnohých domácnostiach aj dnes.
Nájdu sa aj u vás?
Čo keby ste vyskúšali recept na medovníčky alebo oblátky z roku 1914?
Recept na oblátky z roku 1914 z kuchárskej knihy Terézie Vansovej:
Na liter zohriatého mlieka 60 deka múky, 12 deka cukru (môže sa nahradiť medom), môže sa pridať vanilka, škorica alebo voňavé klinčeky. Do preosiatej múky s cukrom alebo medom prilievať mlieko. Vymiešať do hladka a nechať postáť. Rozpálenú železnú formu potrieť masťou alebo kožkou z dobrej slaniny a lyžicou naliať trošku cesta. Zavrieť a dobre zapiecť, aby boli oblátky krehké.
Recept na medovník z kuchárskej knihy Terézie Vansovej:
Pol kg medu rozpustiť v hrnci – ak je aj teplejší, nevadí. Do medu primiešať toľko múky, aby sa hmota dobre miešala. 6 štipiek salajky (potaše) – dá sa nahradiť sódou bikarbónou, namletú škoricu, voňavé klinčeky a pár stružlín citrónovej kôrky. Vymiešať cesto a nechať odpočívať do ďalšieho dňa. Cesto na ďalší deň vyliať na vymastený a múkou vysypaný plech a povrch zarovnať. Po upečení pokrájať na jarmočné tvary.
TEXT: Lucia Bistárová
FOTO: Slovakiana
ZDROJE:
HORVÁTHOVÁ, E.: Rok vo zvykoch nášho ľudu. Bratislava 1986.
STOLIČNÁ, R.: Vianoce neboli len náboženským sviatkom. Boli predovšetkým oslavou rodiny, 2020
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom. Encyklopédia. Dostupné z: www.ludovakultura.sk
Text bol uverejnený na webovej stránke www.slovakiana.sk
