Filmový festival etnografického filmu v Belehrade (7. – 10.10.2019) je podujatím, na ktorom sa zúčastňujú odborníci z dvoch profesií. Filmoví tvorcovia bdejú nad umeleckým spracovaním etnografických filmov, odborníci z oblasti etnológie a antropológie zasa dozerajú na dôveryhodnosť a vedecký prínos audiovizuálnych diel.
Etnografický film sa však netvorí „len“ na vedecké účely, ale je určený aj širokej verejnosti, ktorá od filmu očakáva nielen zábavu, ale aj zamyslenie a poučenie. Etnológovia v Belehrade si uvedomujú, ako nám nové technológie raketovou rýchlosťou zasahujú do života, a nebránia sa tomu, naopak, sú otvorení aj amatérskej produkcii. Zaujímavé je, že tak už niekoľko rokov na festivale funguje amatérska súťaž 3IDmin, čo je súťaž nahrávok z mobilných telefónov. Odborná komisia tento rok vyberala zo 179 filmov, z ktorých bolo: 19 študentských, 22 filmov z domácej a 138 filmov zo zahraničnej produkcie. Celkovo festival uviedol 65 vybraných filmov v hlavnom a 8 archívnych filmov v špeciálnom programe.
Želiezka v ohni zo Slovenska
Súčasná celosvetová migrácia a zničujúca devastácia životného prostredia v dôsledku konzumného spôsobu života nabádajú, aby sme sa ohliadli do minulosti a skúmali, ako to robili predchádzajúce generácie. Návrat ku koreňom – v antropologickom zmysle – je návratom k filmom z exotických krajín, ktoré skúmajú exotického človeka a jeho spôsob života.
K najzaujímavejším filmom patril BIELY SOB (The White Reindeer), koprodukčný maďarsko-švédsky film, ktorý zachytával nomádsky spôsob života Vladimíra a jeho vnučky Máše uprostred Sibíri. Režisér Zoltán Török sa po jedenástich rokoch vrátil do drsnej severskej krajiny, aby zistil, ako sa im darí.
Po dlhom čase, ak nie vôbec po prvý raz odborná výberová komisia zaradila do programu hneď tri slovenské filmy: GAJDOŠI (Bagpipers) režiséra Michala Veselského, MODRÁ ZÁPLAVA (Dying Blue) študentky Silvie Divékyovej a z hlavnej súťažnej sekcie si režisér a kameraman Pavol Barabáš odniesol ocenenie za najlepšiu kameru vo filme ŤIEŇ JAGUÁRA (Spirit of Jaguar). Porota ocenila výnimočný a nevtieravý spôsob, akým dokázal priblížiť život indiánskych kmeňov v Amazónii. Skryté pred očami civilizácie, žijú v súlade s prírodou. Film približuje, čo tvorí ich každodenný život v tomto takmer rajskom prostredí.
Migrácia ako hlavná téma
Migrácia je témou víťazného filmu domácej srbskej produkcie PRÍDU ŽLTÍ ĽUDIA Z VÝCHODU A BUDÚ PIŤ VODU Z MORAVY (The Chinese will come). Režisérka Tanja Brzakovič sa zamerala na čínskych prisťahovalcov. Mladý manželský pár s dieťaťom, pracovník obchodného centra, skupina poľnohospodárov a skupina žien stredného veku, ktoré sa venujú rekreačnému tancu. Všetci prichádzajú s ambíciou a túžbou po lepšom živote. Ich skutočný život je však veľmi izolovaný od domáceho srbského prostredia a ich asimilácia sa zdá takmer nemožná. Scény z každodenného života a rozprávania sa prekrývajú s vtedy aktuálnou udalosťou, trojdňovou návštevou čínskeho prezidenta v Srbsku, od ktorej si srbská vláda sľubuje nové investície.
Iba 17 minút stačilo chorvátskemu režisérovi Lukovi Klapanovi, aby vytvoril film, ktorý porota vyhodnotila ako najhodnotnejší prínos nemateriálneho kultúrneho dedičstva. Vo filme KOSTOLNÍK (Sacrist) zachytáva prípravu náboženských symbolov v čase veľkonočných sviatkov. Vďaka konaniu jedného starého človeka, ktorý zodpovedá za správne vykonanie tejto úlohy, sa uchovávajú zvyky a identita celej komunity.
https://www.youtube.com/watch?v=P4Xep3uKLKc
Irán, Rusko, Čína
Tohtoročný festival venoval viac priestoru ženám. Ženám režisérkam, ale aj hlavným hrdinkám a ich problematike. Iránsky film DIEVČA Z PERZIE (A Girl from Parsian) režisérky Parinaz Hashemi Mobarakeh sa venuje problematike zákazu ženskej cyklistiky. Rusko-poľský film SPIEVAJ (Sing) režisérky Oľgy Korotkoj získal ocenenie za najlepší zahraničný film. Poukazuje na jedinečný druh kultúrneho dedičstva ruskej republiky Tuva, ktoré predstavuje zvláštny druh hrdelného spevu. V minulosti bol výhradnou doménou mužov a v súčasnej modernej dobe sa ho naučili používať aj ženy. Hlavná protagonistka filmu, učiteľka spevu Čodura Tumat, má svoje žiačky a dve členky tohto zvláštneho speváckeho zboru sa zúčastňujú na výučbe dokonca tajne, aby sa vyhli nepríjemnostiam v ešte stále patriarchálnej spoločnosti.
Grand prix „Dragoslava Antonijevica“ získal čínsky film MIZNÚCA DEDINA (The Fading Village). Antropologický film režiséra Fengfej Lju s empatiou približuje život prestarnutého obyvateľstva v dedine na severozápade Číny, ktorá odchodom posledných mladých obyvateľov speje k istému zániku. Film sleduje každodenný život a slávnosti obyvateľov horskej dediny v severozápadnej časti provincie Shanxi. Vďaka izolácii a tvrdému životu pastierov hovädzieho dobytka a roľníkov mladí opúšťajú dedinu a strácajú sa v mestskom prostredí, zatiaľ čo staršia populácia zostáva v obci a naďalej žije podľa tradícií.
Medzinárodná porota belehradského festivalu etnografického filmu udelila spolu osem ocenení. Hlavným organizátorom festivalu v Belehrade je Etnografické múzeum v spolupráci s Fakultou etnológie a vizuálnej antropológie Filozofickej univerzity v Belehrade.Všetky podrobné informácie o podujatí nájdete na www.etnofilm.org.
CESTA BOLA REALIZOVANÁ S PODPOROU LITERÁRNEHO FONDU.
Edita Uhríková
