Tri roky, tri ocenenia na Hviezdoslavovom Kubíne. Ako si sa dostala od Sone Urikovej cez Anku Ondrejkovú k Vande Rozenbergovej?
K Soničkinmu textu som sa dostala náhodou na jednom workshope a zapáčil sa mi tak, že som s ním začala pracovať. Ďalší rok som chcela vyskúšať poéziu. Bol to ťažší kúsok, ale Ankina poézia je mi blízka. V prvom rade siaham po textoch, s ktorými sa stotožním. Ten posledný od Vandy má podobný podtext ako ten Sonin. Mne sa podobné poviedky recitujú dobre.
Vybrala si si poviedku z knihy Sloboda bažantom, prečo práve túto?
Najviac vo mne zarezonovala. Vždy však zároveň ešte veľmi dlho trvá, kým sa text dostane do finálnej recitátorskej podoby, vyžaduje si ešte veľa práce a škrtania.
Tvoj text bol založený na dialógu, dialógu medzi mužom a ženou. Bola to výzva?
Dnes sa mi ten dialóg veľmi nepodaril. Mam pocit, že ten ženský element mi tam trochu unikol.
Tréma vraj neexistuje, aký máš na to názor?
Taký, že tréma existuje. Ja sa s ňou vyrovnávam tak, že prídem na javisko. A začnem. Potom to už prejde. Najhoršia je týždeň predtým.
Tvoje recitačné úspechy sú väčšie v próze. Čo bude nasledovať ďalej?
O týždeň sa chystám na Hviezdoslavov Kubín s prózou od Jany Beňovej Kam v Bratislave.
Dôjde niekedy recitačne aj na tvoju vlastnú úspešnú poetickú tvorbu?
Zatiaľ nad tým nerozmýšľam. Asi nie, lebo je omnoho komplikovanejšie, keď ide o vlastnú tvorbu.
Autor-recitátor už nemá taký odstup od textu, aký by mal mať.
Ako byť úspešným recitátorom na celoslovenských súťažiach?
Mať to rád a byť prirodzený.
TEXT: Mathej Thomka
FOTO: Jakub Jančo
