Moje umenie

Desať otázok a odpovedí o umeleckom prednese: Beina Reifová

Príprave recitátorov sa venuje už viac ako dvadsať rokov.

Beina Reifová, foto Divadlo FALANGIR
Beina Reifová, foto: Divadlo FALANGIR

Renata Jurčová položila známym slovenským pedagógom, ktorí sa venujú umeleckému prednesu (a sú v ňom dlhší čas úspešní na celoslovenskej úrovni), niekoľko otázok. Ako vnímajú umelecký prednes? Ako nad ním rozmýšľajú a čo ich v umeleckom vývoji ovplyvnilo? Snáď vám poskytnú odpovede na to, čo je vlastne umelecký prednes, ale ponechajú vám aj priestor uvažovať nad vlastnou cestou prednesom.

Beáta Reifová (52), divadlo Falangir, Malacky

Príprave recitátorov sa venuje už viac ako dvadsať rokov.

Čo je podľa teba prednes?

Prednes vnímam ako celkom intímnu tvorivú záležitosť medzi autorom literárnej predlohy, recitátorom a pedagógom.

Ako by si charakterizovala svoju tvorbu prednesov?

Naša tvorba prednesov je o vzájomnom poznaní pedagóga a recitátora a o vyhľadaní dobrej literárnej predlohy. Samotná tvorba je o dlhých rozhovoroch, o práci s textom, technickej príprave recitátora a o prednesových technikách, ale najmä je to pekný čas.

Kto ťa v premýšľaní o prednese najviac ovplyvnil?

Naďa Tučková, moja učiteľka na ĽŠU v Malackách.

Ktoré témy ťa najviac zaujímajú a kde zháňaš texty pre recitátorov?

Inšpiráciu hľadám v Artfore, v Litcentre, na stránkach časopisov Vlna, Dotyky, Fragment… na stránkach vydavateľstiev Absynt, KK Bagala, Drewo a srd, Modrý Peter, Aspekt a iných

Je nutné pri výbere poézie či prózy pre deti a mládež hľadať nový jazyk? Oceňujú napríklad nonsens, absurditu?

Isto áno.

Je v tvorbe pre deti dôležitý vzťah obrazu a slova?

Isto áno.

Zmenila práca s deťmi na umeleckom prednese tvoj pohľad na literatúru?

Aj na literatúru, aj na deti.

Ako by sme mali vychovávať k poetickému vnímaniu?

Myslím, že máme bohaté možnosti prostredníctvom zmyslového vnímania krásy ako takej.

Považuješ slovenský knižný trh za inšpiratívny? 

Áno.

Napíš najobľúbenejšie prednesy z vlastnej pedagogickej tvorby

  • Uršuľa Kovalyk: Krasojazdkyňa v podaní recitátorky Barbory Vajglovej
  • Boris Vian: Trhač srdca v podaní Denisa Farkaša
  • a aj Peter Balko: Ostrov v jeho podaní
  • Veronika Šikulová: – Diera do svetra  v podaní Barbory Bezákovej
  • Eva Urbanová: Jeleňatý a Kravatý v podaní recitátora Adama Alberta
  • Monika Kompaníková – Piata loď, ktorú recitovala Karolína Králová…
  • Julian Barnes: Roviny života, ktoré recitoval Jozef Klučár,
  • ale aj Ted Hughes: Havran od toho istého recitátora,
  • ale aj Michel Houellebecq: Zostať nažive v podaní Denisa Farkaša,
  • ale i Svetlana Žuchová: Jedným slovom, nejem svinstvá v prednese Stelly Stupňanovej…

Ktorý prednes ťa najviac zaujal?

Prednesy Marice Šiškovej.

Aké sú tvoje osobné recitátorské skúsenosti z vlastného prednesu?

Je to najmä o sebapoznaní recitátora pri príprave, ale i pri samotnom prednese a po recitovaní.

Ako tvoríš prednes a čo považuješ za najdôležitejšie pri jeho tvorbe?

Porozumenie.

Pokračujú tvoji žiaci v príprave recitátorov na prednes? (Ktorí?)

Denis Farkaš a Barbora Bezáková.

Ak by si mala vybrať zložky prednesu podľa dôležitosti, ktoré by to boli?

Vnímam ich ako rovnocenné… Recitátor, predloha a pedagóg…