Renata Jurčová položila známym slovenským pedagógom, ktorí sa venujú umeleckému prednesu (a sú v ňom dlhší čas úspešní na celoslovenskej úrovni), niekoľko otázok. Ako vnímajú umelecký prednes? Ako nad ním rozmýšľajú a čo ich v umeleckom vývoji ovplyvnilo? Snáď vám poskytnú odpovede na to, čo je vlastne umelecký prednes, ale ponechajú vám aj priestor uvažovať nad vlastnou cestou prednesom.
Zuzana Demková (59), ZŠ s MŠ J. Vojtaššáka v Zákamennom
Prednesu sa venuje už vyše 20 rokov. Začínala s recitátormi na základnej škole. „Dlho sme hľadali svoju cestu,“ spomína Zuzana Demková. Posledných desať rokov sa jej ale skutočne darí a recitátori pod jej vedením sa stávajú účastníkmi rôznych celoslovenských recitačných súťaží a prehliadok, ako je Šaliansky Maťko, Dilongova Trstená, Rozprávkové vretienko, Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas, Hviezdoslavov Kubín.
Čo je podľa teba prednes?
Prednes je emócia, je to chvíľa, v ktorej recitátor odovzdá zosobnený umelecký text cez obrazy svojmu poslucháčovi.
Ako by si charakterizovala svoju tvorbu prednesov?
Tvorba prednesu je náročná. Mne trvá aj niekoľko mesiacov. Neviem pripraviť kvalitný prednes za krátky čas. Najskôr musím poznať osobnosť recitátora. Ak iba začína s prednesom, pracujeme najskôr na technike, výslovnosti, prozodických vlastnostiach, emócii. Potom vyberáme text. Áno, s výberom pomáham, podsúvam umelecké texty, učím recitátora, podľa akých kritérií si má vybrať text. Ten je podľa mňa alfou a omegou celého prednesu. Potom pracujeme s textom. Povieme si o autorovi, kedy napísal text a čo ho k tomu viedlo. Rozoberáme text z rôznych hľadísk, a až keď vidím a cítim, že recitátor text pochopil a vnútorne ho prijal, začínam pracovať na prednese. Stáva sa mi, že niekedy meníme text. Recitátor ho síce pochopil a prijal, ale ešte nemá dostatok recitačných skúseností a zručností na to, aby ho zvládol. Odložím ho do šuplíka a použijem o rok, dva neskôr. Text potom pripravujeme po častiach. Vždy si najprv vypočujem prvý prednes recitátora a snažím sa vychádzať z neho. Podporiť dobré a zdokonaliť to menej recitačné. Veľký problém veľmi často býva emócia. Recitátora treba emočne otvoriť a to trvá dlhší čas. Náročné je aj skracovanie textov – prozaických alebo poetických. V poézii často pristupujem k montáži. Dlhších básní na prednes je málo. Problém mám hlavne v 3. kategórii.
Kto ťa v premýšľaní o prednese najviac ovplyvnil?
Najprv to bola p. Jarka Čajková. Ukázala mi možnosti, ako pracovať s textom, recitátorom. Dodnes si jej workshopy pamätám a čerpám z nich. Potom to bola Renatka Jurčová. Jej prednesy som videla na Hviezdoslavovom Kubíne a bola som fascinovaná. Mala som možnosť sledovať jej prácu s recitátormi, byť na jej workshope a úplne som sa s ňou stotožnila. Ukázala aj prácu s rekvizitou a pohybom pri prednese. To je ďalší môj cieľ v prednese.
Ktoré témy ťa najviac zaujímajú a kde zháňaš texty pre recitátorov?
Riešim rôzne témy: citový život, minulosť, vzťahy v rodine, mier, vojna, ekológia, príroda a iné. Nemám vyhranené témy. Skôr je to o tom, aké jazykové prostriedky v diele autor využíva, či sú blízke recitátorovi, čo mi text pri práci s emóciou a výrazom ponúka a čo sa s tým textom dá recitačne urobiť. Niekedy je text výborný, ale na recitáciu nevhodný. Inšpirácie hľadám všade. V kníhkupectvách, na internete, na recitačných súťažiach… počúvam, a keď sa mi niečo páči, kúpim si knižku.
Je nutné pri výbere poézie či prózy pre deti a mládež hľadať nový jazyk? Oceňujú napríklad nonsens, absurditu?
Vždy je dobré skúšať nové veci. A buď ich prijmete, alebo nie. Záleží aj na osobnosti recitátora, ako je prístupný novým veciam. To je vaša cesta. Neviem posúdiť celkom presne, či sa to oceňuje. Na celoslovenských prehliadkach to porota určite oceňuje, ale na nižších stupňoch to ešte nie je taká samozrejmosť.
Je v tvorbe pre deti dôležitý vzťah obrazu a slova?
Podľa mňa veľmi dôležitý. Ak detský recitátor recituje cez obrazy, jeho prednes je emočný, zvnútornený, recituje sa mu ľahko, lebo má všetko v predstavách. Jeho prednes je potom uvoľnený a prirodzený.
Zmenila práca s deťmi na umeleckom prednese tvoj pohľad na literatúru?
Myslím, že ani nie. Mama bola učiteľka a odmalička som bola vedená k čítaniu umeleckej literatúry. Snažím sa v nej orientovať a čítať aj súčasnú literatúru.
A možno v tom, že sa musím, chcem dívať na svet detskými očami.
Ako by sme mali vychovávať k poetickému vnímaniu?
Vlastným príkladom… hlavne. Ak dieťa vidí, že hľadáte poetiku v každodennom živote, celkom prirodzene to od vás preberie. V texte hľadať druhý aj tretí plán, nechať ho napríklad kresliť text, ktorý recituje, dokončiť ho podľa vlastnej fantázie… V bežnom živote upozorniť na to pekné, nie gýčové. Dať mu priestor na hodnotenie, vyslovenie vlastného názoru…
Považuješ slovenský knižný trh za inšpiratívny?
Áno, je inšpiratívny.
Napíš najobľúbenejšie prednesy z vlastnej pedagogickej tvorby (autor, názov, recitátor)
- P. O. Hviezdoslav: Anča, recitátorka S. Kurňavková
- T. Repčiak: Julianin kľúč, recitátorka A. Iglárová
Ktorý prednes ťa najviac zaujal?
Boli to prednesy Veroniky Mészárosovej na celoslovenských kolách Hviezdoslavovho Kubína.
Aké sú tvoje osobné recitátorské skúsenosti z vlastného prednesu?
Začala som ako 4-ročné dieťa vítať deti do života🤣Nepamätám si to moc, ale mám foto. Potom som recitovala na všetkých školských akciách a závodných konferenciách, na oslavách MDŽ a iných príležitostiach. Na súťaži som nikdy nebola, lebo som račkovala a račkujem doteraz. Tak si teraz cez svojich recitátorov plním svoje sny.
Čo považuješ za najdôležitejšie pri tvorbe prednesu?
Myslím, že tvorbu prednesu som už opísala. Za kľúčový považujem kvalitný a recitátorovi primeraný text. Hovorím tomu – text ušitý na mieru. Potom je práca na prednese radosťou pre recitátora aj pre pedagóga.
Pokračujú tvoji žiaci v príprave recitátorov na prednes? (Ktorí?)
Zatiaľ nepokračujú.
Ak by si mala vybrať zložky prednesu podľa dôležitosti, ktoré by to boli?
Text, výraz, emócia, vnútorná energia, technika.
