Keď sa v roku 1955 v Prahe uskutočnila prvá spartakiáda v Československu, podľa vzoru starogréckych olympiád zaradila do svojho programu aj kultúrne súťaže, okrem iného aj v prednese poézie a prózy. „Spolu s Peťom Mikulíkom sme reprezentovali Hviezdoslavov Kubín a stali sme sa prvými a zrejme aj poslednými Majstrami Československej republiky v recitácii – ja mužov, a Peťo, keďže ešte nemutoval, v kategórii pionierov,“ spomína na toto podujatie jeden z úspešných účastníkov Karol Strážnický. Spojenie recitačnej súťaže so spartakiádou síce dlho nevydržalo, z Hviezdoslavovho Kubína sa však aj napriek tomu stal veľmi rýchlo fenomén.
Huba, Chudík, Kráľovičová a ďalší
Súťaž vznikla v roku 1954 a v začiatkoch sa do nej zapájali takmer všetky vekové a sociálne vrstvy či skupiny obyvateľstva. Najvyššia kategória bola napríklad určená pre robotníkov, roľníkov, pracujúcu inteligenciu a ženy z domácnosti.
Jedným z víťazov prvého ročníka bol herec SND Oldo Hlaváček, ktorý recitoval úryvok z Gogoľových Mŕtvych duší.
„Vtedy neboli ministri, ale povereníci, a ten, čo riadil školstvo, mi osobne podal ruku, odovzdal diplom za prvé miesto a koženú aktovku ako vecný dar,“ spomínal na prvý ročník recitátorskej súťaže dnes už 85-ročný herec.
Práve herci boli jedným z dôvodov, prečo sa Hviezdoslavov Kubín stal taký populárny a v Československu nastal doslova boom recitovania.
Spojenie recitačnej súťaže so spartakiádou síce dlho nevydržalo, z Hviezdoslavovho Kubína sa však aj napriek tomu stal veľmi rýchlo fenomén.
Hlasy hercov ako boli Viliam Záborský, Mária Kráľovičová, Mikuláš Huba, Ladislav Chudík, Vladimír Durdík st. zaznievali nielen z javísk, ale aj z rozhlasu. Poslucháči sa nimi nadchýnali a mnohí sa ich snažili nasledovať v recitačných krúžkoch či pri rôznych spoločenských príležitostiach.
Druhým silným impulzom bolo hnutie Ľudovej umeleckej tvorivosti, ktoré vyhlásila Matica slovenská. To vyzývalo, ba priam nútilo ľudí tvoriť v jednotlivých umeleckých oblastiach, zapájať sa, súťažiť.
V roku 1953 sa začalo vydávanie kníh slovenskej klasickej i novšej literatúry v celoplátennej väzbe v edícii Hviezdoslavova knižnica (dnes ju nahrádza Zlatý fond slovenskej literatúry), čo sa odrazilo aj v repertoári recitátorov prvých ročníkov. Pôda bola tak komplexne pripravená a čoskoro sa písalo o recitátorskom vzopätí, aké na Slovensku nebolo od štúrovských čias.
Kubín dnes
Po šesťdesiatich piatich rokoch sa stalo z Hviezdoslavovho Kubína podujatie, ktoré sa bezprostredne dotklo už niekoľkých generácií. Asi niet inej súťaže, s ktorou by mal osobnú skúsenosť prakticky každý Slovák a Slovenka. Väčšina z nás skončila pri kostrbatom recitovaní naučenej básničky pred svojimi spolužiakmi a len tí najlepší sa každoročne dostanú na celoštátne kolo.
Aj v týchto dňoch sa konajú okresné a krajské kolá už 65. ročníka súťaže. Mená víťazov sa dozvieme na konci júna. Kde inde, ako v Dolnom Kubíne.
Autorka: Jaroslava Čajková
