Peter Hudák, Detské divadelné štúdio Ochotníček pri Púchovskej kultúre, s. r. o.:
V pondelok sme mali celodenné sústredenie, lebo v stredu malo byť regionálne kolo postupovej súťaže na Zlatú priadku. Deti sa snažili ako ešte nikdy, tešili sa na svoju prvú konfrontáciu. Nervozita, očakávanie, radosť, snaha uspieť, a to všetko znásobené neskúsenosťou nováčikov.
V utorok sme sa dozvedeli, že súťaž sa nekoná. Hru sme viac nehrali. Nebolo kedy ani komu. Na jeseň sme s nádejou začali novú sezónu a po mesiaci nás opäť zavreli. Pokúšame sa pokračovať online, ale deti po roku ešte nie sú veľmi jednoliaty kolektív. Snažím sa vymyslieť náhradné zameranie, no to, že sa nedá vystupovať, berie deťom motiváciu a napodiv ich pobyt pri počítači už nebaví. Snažíme sa spolu pracovať na novom scenári, hoci na diaľku to nie je úplne ono.
Andrej Opálený, divadelný súbor VAMO:
Na jar sme naštudovali nové autorské predstavenie pre dospelých JA-AJ-JA. Pre pandémiu sme nestihli odohrať premiéru, hoci predstavenie bolo pripravené. Keďže sa všetky termíny posunuli, začali sme v auguste opätovne skúšať. Bolo nesmierne náročné opäť prebudiť múzu, ale nakoniec sme skonštatovali, že to predstaveniu pomohlo. Získali sme väčší nadhľad a do inscenácie sme zapracovali nové nápady. Premiéra vyšla, hoci s diváckymi rúškami, ale nad očakávanie.
Je náročné dlhé mesiace len tak cvičiť v uzavretom priestore, bez akéhokoľvek ohlasu a obecenstva. Odmenou však bol pozitívny ohlas od divákov. Boli sme povzbudení hrať znova a znova. Aj súťažne. A… opäť korona. Šľak ťa môže trafiť.
Keďže sme autorský súbor a nemohli sme len tak vyčkávať, pustili sme sa do písania ďalších dvoch inscenácií. Zároveň sme vypracovali a podali dva nové projekty do Fondu na podporu umenia.
Naštudovali sme autorské predstavenie v kategórii dospelí deťom s názvom MOTOVIDLO. Jarnú premiéru sme museli odložiť a presunúť na september. Podarilo sa, stihli sme aj jednu reprízu. O predstavenie bol záujem, ale… opäť korona.
Aspoň o naše stránky divadelnehry.sk a divadelnetexty.sk sa staráme viac ako predtým. Umiestňujeme na ne stále nové príbehy a hry pre dospelých a deti. Veríme, že ochotníci budú mať po skončení pandémie chuť niečo naštudovať a tvoriť.
Takže korona – fuj. V niečom nám pri tvorbe aj pomohla, ale lepšie by bolo, keby nebola a čo najskôr odišla. Chýba nám javisko a stretnutia s divákmi a divadelníkmi.
Veronika Pachová, Bardejovské divadlo:
Minulý rok sme mali v pláne preobsadiť jedno zo starších predstavení a naštudovať nové predstavenie. Ani jedno z toho sa nám nepodarilo. Takmer všetky predstavenia, ktoré sme mali naplánované, boli pre pandémiu zrušené. Zrušili sa aj grantové výzvy a toto všetko bolo pre mňa mimoriadne demotivujúce. Ako vedúca osobnosť súboru som nebola schopná dlhý čas s ochotníkmi akokoľvek pracovať.
Keď naberiem silu a začnem sa usilovať o pretavenie inšpirácií do reálnej podoby, opäť príde nejaká správa, ktorá to všetko znemožní. Ak by som toto obdobie mala nazvať dvoma slovami, povedala by som: stagnácia a prázdnota. Vidím, ako moji herci nedočkavo túžia po práci, ale ja im zatiaľ na ňu nedokážem vytvoriť podmienky. Začiatok minulého roku bol pre nás veľmi úspešný, verím, že na to budeme vedieť nadviazať.
Beina Reifová, Falangir:
Divadlo Falangir vzniklo koncom roka 2019 a už v prvom polroku 2020 sme mali kontrahované vystúpenia v obciach tak, aby sme boli schopní vytvoriť podmienky na rozvoj troch detských a jedného dospelého súboru. Museli sme zrušiť 14 predstavení a neprešli nám ani žiadosti na MK SR a BSK. Navyše, nie sme ešte oprávnení registrovať sa na 2 %.
Naďalej platíme prenájom dvoch priestorov, naďalej sa pripravujeme online. Máme rozpracovaných šesť predstavení. Naši lektori pracujú rok bez nároku na finančnú odmenu, pričom lektorujeme štyrikrát týždenne.
Karin Tužinská, DDS pri ZŠ s MŠ Malá Lehota:
Som vychovávateľkou na základnej škole v malebnej dedinke Malá Lehota. Pôsobím na nej siedmy školský rok.
S pokusmi zahrať si divadlo sme s deťmi začali len pred niečo viac ako rokom. Pri rôznych improvizačných hrách som spozorovala veľký talent a potenciál našich detí, akoby sa stále na niečo a niekoho hrali. Pustila som im audiorozprávku a hneď vznikla milá pantomíma s akýmsi pokusom o dabing. Najprv som to využívala pri malých školských besiedkach, neskôr sme naskúšali divadelné predstavenie Malý princ. Malo celkom slušný úspech.
Počas nácviku nášho druhého predstavenia (TIK TAK od Jána Uličianskeho) prišla pandémia a bolo po všetkom. Práve v čase, keď sme sa začali rozbiehať. Prerušili sme nielen skúšanie, ale pretrhli sa aj super vzťahy. Veľa vecí sa odvtedy zmenilo, deti vypadli zo zabehnutého procesu a niektoré sa dostali po niekoľkých mesiacoch do zvláštneho stavu apatie. Mali sme síce ohlas len od nadšených rodičov, ale cítila som, že to, čo robíme, deti veľmi baví a napĺňa. Čas ukáže, či moje deti dostanú ďalšiu šancu.
Viac o tom, aký rok mali slovenskí ochotníci, sa dočítate v prvej a v druhej časti výpovedí ochotníkov alebo aj v najnovšom čísle časopisu JAVISKO.
