Práve v tento spomínaný deň, ale o 190 rokov neskôr, sa v rámci Roku slovenského divadla udiala v mikulášskej synagóge Divadelná udalosť s podtitulom Kocúrkovo po 190 rokoch v réžii Jána Mikuša, režiséra Divadla Gasparego.
Premiéru záznamu Divadelnej udalosti si budete môcť pozrieť v rámci festivalu Scénická žatva. Bezplatne a online, na festivalovom webe.
Kocúrkovo dnes
Autorom a režisérom predstavenie je Ján Mikuš. Divadelná udalosť mala pôvodne spojiť niekoľko ochotníckych súborov Liptova a vytvoriť tak ojedinelé niekoľkohodinové predstavenie, ktorým by ožilo Mikulášske námestie. Plán sa však pre pandémiu radikálne zmenil, a tak hru inscenovalo nezávislé divadlo Gasparego.
„Chalupkova hra Kocúrkovo je už dnes z môjho pohľadu neinscenovateľný text, ktorý vyžaduje razantné dramaturgické uchopenie. Zdá sa, že všetka klasická či kanonická literatúra odoláva času, ale sú to najmä idey, kontexty, štruktúry a bohatosť vrstiev, ktoré ich kladú do truhlice istého poznania. To, čo tieto kvality prepája, aj keď to bude znieť z teatrologického pohľadu smiešne (a zjednodušene), sú emócie. Tie spájajú svet minulý s dnešným. Preto som sa rozhodol pripraviť nový príbeh. Základom bola istá esencia pojmu Kocúrkovo – „mesta naopak“ – a napokon životopisný príbeh G. F. Belopotockého,“ vysvetlil Ján Mikuš.
Predstavenie s názvom Kocúrkovo po 190 rokoch je príbehom ochotníckeho súboru, ktorý sa so svojím režisérom pokúša naštudovať Chalupkovu hru pri príležitosti 190. výročia od jej prvého uvedenia. Ako to už býva, príprava divadla sa rozpadá a vznikajú intrigy. Režisér sa napokon rozhodne Kocúrkovo naštudovať ako monodramatickú avantgardnú performance s prizvaným maďarským hercom.
Minulosť a súčasnosť
Predstavenie sa odohralo v synagóge. Pred divákmi viselo veľké plátno, na ktoré sa naživo premietal dej. Po synagóge jazdia veľké motorky a na záver prichádza päť oviec s bačom. Predstavenie vzbudilo značné kontroverzie, viacerí ho prijali s nadšením, no veľká skupina ho odmietla. Primátor mesta sa po predstavení vyjadril, že ide o hanobenie nielen slovenskej klasiky, ale aj samotnej synagógy.
Režisér Roman Gombarček patrí do prvej skupiny, inscenácia sa mu páčila. Divadlu sa podľa neho „podarilo pôsobivo extrahovať nálady a pocity, ktoré priekopník slovenského divadla Belopotocký takmer pred dvesto rokmi sám zažíval, a vydarene ich pretavili do konfrontácie s vlastnými, súčasnými problémami.“
A ďalej: „Postavy z Kocúrkova sa vrátili do truhličky národnej literárnej pokladnice a namiesto nich sme dostali komentár ideí z pôvodného Kocúrkova a obraz toho, s čím všetkým sa herci ako umelci, ale hlavne ako ľudia stretávajú dnes,“ hovorí Gombarček, pre ktorého bolo predstavenie jeho osobnou divadelnou udalosťou roka.
Ak ste ho v Liptovskom Mikuláši nestihli, budete si ho môcť pozrieť 18. decembra o 19.00 online.
Viac o Divadelnej udalosti si prečítate aj v novom čísle časopisu Javisko.
TEXT: Redakcia
FOTOGRAFIE: Pavol Sališ
