Eva Kouřilová sa narodila 24. 12. 1880 v Jevíčku, okres Moravská Třebová, ale ako dieťa osirela. Známy ľudový bábkar Ján Stražan (1856 – 1939), aj keď sám mal vtedy sedem detí, vzal si Evu do opatery. Eva bola šikovná, pomáhala v domácnosti, šila kostýmy na bábky a pre živých hercov (Stražan hrával aj činohru), výborne sa naučila hrať bábkové divadlo.
V Radvani, kde Stražan často účinkoval, stretla svoju osudovú lásku Michala Václava Anderleho. Veľmi ho ľúbila, no pre konflikt Anderleho so Stražanom napokon od Stražana odišla. V roku 1909 sa Eva a Michal Václav Anderle zosobášili. Čoskoro sa im narodila dcéra Bohdana (1909 – 1981), potom synovia Bohuslav (1913 – 1976), Jaroslav (1916 – 1982) a Vladimír (1919 – ?).
Divadelné začiatky
Manžel bol povolaním zámočník s čiastočnou invaliditou (mal sčasti ochrnutú šiju a nemohol otáčať hlavou), no pre konflikty v práci ho v roku 1916 odvelili na front do Hercegoviny. Eva kúpila kolotoč, maringotku a po boku Jána Stražana začala podnikať. Manžel sa na jeseň roku 1918 vrátil z vojny chorý, a tak celá starostlivosť o rodinu zostala na nej.
S kolotočom zarobila málo, preto na jar v roku 1919 kúpila marionety od brábkara Richtera z Liskovej a sama začala hrať bábkové divadlo. Manžel jej pomáhal, krásne spieval, mal zvučný hlas a čoskoro sa naučil všetky mužské úlohy.
Bohuslav ako osemročný hrával detské úlohy u Stražanovcov, a to Bolestína v Genovéfe, Bilfínka v Bilfínkovi Šutenberskom, ale aj Gašparka. Naučil sa texty hier, ktoré potom tvorili aj základ ich rodinného repertoáru.
V čase hospodárskej krízy sa žilo biedne, divadlo ich nedokázalo uživiť. Bohuslav sa napríklad v roku 1926 staral o ďalší príjem vykladaním stromovej kôry z vagónov. Keď v zime prechádzali popod Tatry, omrzli mu nohy aj ruky. Matka mu ich liečila kyslou kapustou, a aj vyliečila.
Gašparkové divadlo
V roku 1929 hral Bohuslav prvýkrát sám v Turzovke. Brat Jaroslav mu pomáhal, potom pokračovali spoločne. Bohuslav bol šéfom divadla s názvom Škrholové a Gašparkové divadlo, vedel naspamäť všetky hry, spieval, hrával na heligónke a ústnej harmonike. Podľa jeho spomienok: „K veľkej popularite môjho divadla prispelo najviac to, že Škrhola alebo Gašparko si rád zažartoval na účet miestnych občanov, pranieroval nejaké miestne nedostatky alebo robil narážky na nejakú veselú udalosť, o ktorej všetci vedeli.“
Jána Stražana. (Zdroj: Juraj Hamar)
Repertoár tvorili tradičné hry ľudových bábkarov známe v mnohých jazykových podobách s rôznou tematikou – biblickou, mytologickou aj svetskou, napríklad Don Šajn, Herkules, Rinaldo Rinaldini, Život svätej Genovéfy, Ján Doktor Faust, Knieža Oldrich, Jánošík, Gróf Belengardo a i.
V Banskej Bystrici hrávali obyčajne Anderlovci na Striebornom námestí, raz tadiaľ šiel aj prezident Masaryk na bielom koni. Už vtedy mali otváraciu maringotku, v ktorej bolo zabudované javisko, bočná stena sa otvárala. Hrávali tiež na Horehroní, a tam sa Bohuslav (v Dolnej Lehote) zoznámil so svojou budúcou manželkou Annou Gruchalovou (1925 – 2013), s ktorou mali päť detí, z nich bol Anton Anderle (1944 – 2008) pokračovateľom bábkarskej tradície.
Na starú mamu Evu si Anton rád spomínal, pamätal si na ňu, ako sedávala v pokladnici ich rodinného divadla a po začatí predstavenia dávala pozor, aby nikto neprešiel popod plachtu bez platenia. Práve stará mama mu ako osemročnému zhotovila malé drevené divadlo. K tomu pribudlo divadlo a marionety od otca Bohuslava, s ktorými hrával divadlo svojim vrstovníkom. Ale to je už iný príbeh. Eva Anderlová umrela vo veku nedožitých 89 rokov dňa 25. 9. 1969 v Radvani (časť mesta Banská Bystrica).
Članok pôvodne vyšiel na portáli BB online.
TEXT: Mária Lásková
FOTOGRAFIE: Juraj Hamar (Ľudové bábkové divadlo a bábkar Anton Anderle, 2008.)
Text vyšiel v najnovšom čísle časopisu JAVISKO.
