Kandinského inšpirovala k uvedomelému tvoreniu prvých abstraktných obrazov v dejinách výtvarného umenia náhoda. Abstraktné obrazy nezachytávajú krajinu, postavy, predmetný svet, ale zaznamenávajú svet pocitov. Abstrakcia je skvelý vynález, pretože dáva umelcom možnosť uniknúť z každodennej, často trpkej reality, ktorú život citlivým umelcom prináša. Absencia predmetného – materiálneho sveta v obrazoch môže dodať dielam duchovný rozmer a neraz vytvára priestor pre meditáciu a duchovný rozvoj.
Kandinsky sa venoval teórii abstraktného umenia a napísal knihu „O duchovnosti v umení“, ktorú odporúčam všetkým, ktorých abstrakcia zaujíma.
Ako sa má správať farba
Vráťme sa ku spomínanému, ešte figuratívnemu obrazu Kandinského z roku 1911 – Impresia VI (Nedeľa) a opäť ho pozorne preskúmajme.
Kontúra je niečo, čo držalo farby a tvary maľovaných objektov pokope. Kontúra mávala obyčajne predmety „pod kontrolou“, určovala, ako sa má farba správať, odkiaľ a pokiaľ môže zájsť… Je to ako keď nalejete víno do pohára, kontúru určuje pohár, ktorý je naplnený vínom určitej farby. Ale čo sa stane ak sa pohár preleje, alebo ak víno pri prudkom pohybe vyšplechne z pohára?
Predstavte si, že kontúra je napríklad korytom Žltej rieky v Číne a zrazu prídu silné dažde… Dravá žltá voda rieky sa z koryta vyleje ako živel a hľadá si cesty slobodne a bez obmedzenia. Vyliatie vody z koryta rieky môže priniesť zlé, ale aj dobré. Vďaka pravidelným záplavám riek mohli ľudia starovekých civilizácií zavlažovať pôdu a pestovať obilie nevyhnutné pre život. Ľudia sa preto odpradávna usádzali v povodí riek – Eufrat a Tigris, Chuang-he a Jang-c‘-ťiang… Egypťania vďaka pravidelným záplavám v povodí rieky Níl mohli pestovať potravinárske plodiny, najmä obilie, ako je pšenica a jačmeň, a tiež ľan a papyrus. Voda oddávna prinášala život tak, ako farba vie vnášať život obrazom. Kandinsky narábal s farbou inak, ako bolo zaužívané. Keď sa odviazal, farby v jeho obrazoch nič nezastavilo. Ani kontúra, ktorá obyčajne v obrazoch dominuje nič nezmôže, farby obrazu si robia nezávisle svoje, sú autonómne, slobodne prechádzajú postavami aj krajinou…
Impresionisti experimentovaním dokázali, že kontúry definujúce tvary maľovaných objektov vo figurálnych obrazoch nie sú nevyhnutné. Maľovali nanášaním škvŕn, nepoužívali kontúry, vylúčili obrysové línie, ktoré obyčajne držia tvar pokope. Na pracovných listoch v prílohe sa na ukážke vytvorenej z Kandinského obrazu Impresia VI (Nedeľa) zameriame na fenomén kontúry. Aby sme si uvedomili rolu kontúry, pokúsme sa najskôr sústredene preskúmať spomínaný obraz a následne si ho predstaviť bez kontúr. Ako by na nás tento obraz pri absencii kontúr pôsobil? Čo by na ňom bolo dominantné?
Seuratove experimenty / Nedeľné popoludnie na ostrove La Grande Jatte, 1884–86
Ešte chvíľu spolu zotrvajme pri oddychovaní a nedeľnom korzovaní… Jednu z najznámejších nedieľ 19. st. namaľoval Georqes Seurat.
Teleportujme sa spolu do 19. storočia na parížsky ostrov Grand Jatte na rieke Seina. Tak, ako nedele, aj relaxačný účinok ostrova Grand Jatte známi umelci často zachytávali vo svojich dielach (Claude Monet, Alfred Sisley, Vincent van Gogh…). Zo všetkých diel zobrazujúcich ostrov je Seuratove Nedeľné popoludnie na ostrove La Grande Jatte asi najprelomovejšie.
Pri stresoch, ktoré dnes väčšina z nás zažíva, je pohľad na tento obraz liečivo antistresový. Vyžaruje pokoj, akoby sa na ňom zastavil čas, postavy sa nehýbu… Ja osobne mám pocit, že sústredeným vnímaním slnkom zaliatych častí obrazu by sme si mohli zvýšiť príjem vitamínu D v zimných mesiacoch, a tým posilniť imunitu…
No aj keď motív pôsobí upokojujúco a staticky (teda až na psíka a malé bežiace dievčatko v pravej časti obrazu), po formálnej stránke bol obraz veľmi inovačný, mohli by sme ho „pokojne“ označiť termínom experimentálny. Georqes Seurat bol pointilistom a pointilizmus sa zakladal na experimentovaní s farebnými bodmi, bol inšpirovaný výskumom v oblasti optiky a farebnej teórie.
TEXT: Eva Čarnoká
Prvá časť: https://mojeumenie.sk/vytvarna-tvorba/nahoda-a-experiment-v-umeni-uhol-pohladu/
