Filmový krúžok na základnej škole je skôr raritou ako pravidlom. Aký je príbeh vášho krúžku?
Fungujeme už približne štrnásť rokov. Krúžok vznikol predovšetkým vďaka pani Trajterovej, ktorá pôsobila v Slovenskej televízii, kde ako režisérka spolupracovala pri výrobe večerníčkov. Do všetkého nás zasvätila a vďaka nej sme začali tvoriť vlastné animované filmy.
Okrem krúžku máme na škole mediálnu výchovu, na ktorej sa pracuje s filmami a inými médiami. Taktiež robíme už 14 rokov počas letných prázdnin filmové dielne, ktoré sú celoslovenskou akciou, na ktorú prichádzajú aj deti a učitelia z iných škôl.
Ako ste sa stali vedúcou filmového krúžku?
Keď k nám prišla spomínaná pani Trajterová, bolo treba zabezpečiť dozor pre deti. To bola moja prvá úloha. Popri tom som jej pozerala cez plece a veľmi sa mi jej aktivity páčili. Navyše som videla, že to deti naozaj zaujíma. Vtedy sa na letné dielne, ktoré trvali týždeň, prihlásilo približne tridsať detí a spravilo sa dvadsaťpäť filmov. Pani Trajterová ich všetky poslala do Rakúska na Festival národov a dostali sme za ne Bronzového medveďa.
Začínali ste s animovaným filmom. Ako ste sa neskôr dostali k hranému filmu?
Animovaný film baví najmä deti, ktoré sú výtvarne nadané. A to je problém. Pri malých deťoch je to ešte jedno, ako postavička vyzerá, stačí, že sa to odrazu celé rozhýbe. Je to milé, detské a prípadné chyby akceptuje aj porota v súťaži.
Pri starších deťoch sa však už bez výtvarného talentu nedá pokračovať a v súťaži len ťažko uspejete. Preto sme prešli na hraný film.
Veľmi nám pomohlo, že sme sa na súťaži v Česku zoznámili so skupinou šikovných tvorcov, popri ktorých sme sa naučili, ako sa hrané filmy točia, strihajú, ozvučujú a na čo všetko si pri tom musíme dať pozor.
Je to pre deti zábavnejšie ako animovaný film?
Nepovedala by som to takto, baví ich aj tvorba animovaného filmu. Pri hranom filme je veľkou výhodou, že keď sa niečo natočí, deti si to hneď môžu pozrieť a strašne sa na tom smejú.
Čo sa stane, keď odídu zo školy? Neskončia s točením filmov?
Vyštudovaných filmárov zatiaľ nemáme, ale deti sa tomu určite venujú, aj keď sú staršie. Jedno dievča napríklad študuje muzikálové herectvo na vysokej škole a má za sebou okrem iného účinkovanie s radošincami.
Odkiaľ ste mali potrebnú techniku, keď ste začínali?
Darovala nám ju pani Trajterová a neskôr sa nám podarilo získať financie cez rôzne granty. Škola by inak na niečo také nemala peniaze.
Po štrnástich rokoch už máte zrejme slušnejšie vybavenie ako na začiatku.
Postupne sme si z grantov a zo sponzorských darov zakúpili celkom slušné vybavenie. Prvú veľkú kameru pre hraný film sme dostali od firmy Panasonic, ktorá v rámci svojho projektu oceňovala filmy o ekológii a medziľudských vzťahoch. Vyhrali sme a okrem kamery sme získali veľký profesionálny statív, strihový program, mikrofóny a kabeláž.
Problémom je, že na Slovensku takmer nie sú granty, prostredníctvom ktorých sa dá kúpiť technika. Väčšinou je v podmienkach napísané, že si môžeme zabezpečiť papier alebo kancelárske potreby, nie však technické vybavenie. Lenže my potrebujeme v prvom rade filmovú a zvukovú záznamovú techniku, aby sa naše filmy dostali na vyššiu úroveň. Nepotrebujeme kopu papiera za veľa eur.
Čo je hlavnou motiváciou, kvôli ktorej posielate filmy do súťaží a na festivaly?
Okrem toho, že môžeme získať nové vybavenie, je to predovšetkým veľký zážitok pre deti. Stretnú sa s podobnými mladými ľuďmi, vymenia si skúsenosti, nadviažu kontakty. Súčasťou festivalov je väčšinou aj sprievodný program vrátane rôznych workshopov, vďaka čomu sa môžu niečo nové naučiť a posunúť sa ďalej.
Venujete sa v krúžku len samotnej tvorbe filmov alebo sa deti snažíte niečo naučiť aj o teórii alebo dejinách filmu?
Určite to nie je tak, že si niekto vezme kameru a hneď môže točiť filmy. Veľa času venujeme napríklad zákonitostiam strihovej skladby alebo tvorbe záberov, tak aby sa z nich dal poskladať zaujímavý filmový príbeh. Veľmi dôležitá je aj fáza prípravy, v tom sme veľmi dôslední. Predovšetkým pri dokumentoch a reportážach je veľmi dôležité podrobne si naštudovať tému filmu.
Čo sa deti vďaka krúžku naučia?
Vyskúšajú si, ako sa vytvára mediálny obsah, a vďaka tomu sa dokážu kriticky pozerať na to, čo vidia v médiách a na sociálnych sieťach. Vedia nielen to, že sa niečo dá zmanipulovať, ale aj to, ako sa to dá urobiť. Viacero detí sa mi ozvalo, že sa vďaka skúsenostiam z krúžku a mediálnej výchovy dostali na Erasmus.
Aké sú deti vyrastajúce v digitálnom svete?
Deti sú vždy deti, to platí stále. Doba je, samozrejme, iná a dnešná mladá generácia má iný pohľad na svet ako ich rodičia. Pri našej práci je to často výhodou, lebo deti dnes dokážu pracovať s technikou omnoho lepšie ako predchádzajúce generácie a veľmi rýchlo sa učia nové veci.
Nejde len o to, že hneď zistia, kde sa zapína a vypína kamera, ale veľmi rýchlo sú schopné využívať dostupnú techniku na kreatívnu tvorbu.
TEXT: Matej Vanoch
FOTOGRAFIE: Jakub Jančo
