Medzinárodná konferencia s názvom Culture cares (Cultural participation and well-being) sa mala pôvodne uskutočniť vo Viedni. Bohužiaľ, kvôli pandémii koronavírusu sa podujatie nakoniec presunulo do online sveta prostredníctvom platformy Zoom. O tom, ako ovplyvňuje kultúra a kultúrnosť celkovú psychickú a fyzickú pohodu človeka, sa cez obrazovky počítačov a telefónov rozprávalo okolo 70 účastníkov z takmer celej Európy, a dokonca jeden účastník zo Singapuru.
Kultúra a zdravie
Konferencia, ktorú organizovala európska sieť pre aktívnu účasť na kultúrnych aktivitách Amateo, trvala od 14. do 16. mája a bola rozdelená na dve časti. Prvá časť bola viac teoretická, druhú tvoril praktický hudobný workshop.
V teoretickej časti rečníci hovorili o dobrých príkladoch, ako sa v ich krajine prepája umenie s psychickým a fyzickým zdravím, ako umenie pomáha integrácii menšín v spoločnosti a ako sa dá prostredníctvom umenia pracovať s deťmi s rôznymi hendikepmi alebo so staršími ľuďmi.
Laická, ale aj odborná verejnosť často prehliada význam kultúrneho angažovania pre zdravie a celkovú psychickú pohodu. Cieľom konferencie bolo prostredníctvom prednášok, diskusií a virtuálnych okrúhlych stolov ukázať príklady dobrej praxe, ako môže kultúra meniť život jednotlivcov a spoločnosti. V súčasnej situácii je to ešte dôležitejšie, pretože aj v tomto období, ktoré nie je priaznivé pre kultúru, vzniklo množstvo umeleckých iniciatív a projektov, ktoré dokážu zmierniť stres vyplývajúci zo sociálnej izolácie a inšpirovať ľudí k tvorivosti.
Prostredníctvom inšpiratívnych prednášateľov a najmä následných diskusií sa opäť potvrdilo, aké je prínosné, keď kultúra a zdravotníctvo spolupracujú, a aké je dôležité zabezpečiť, aby mal každý lokálne, ale aj v celom európskom regióne spravodlivý prístup k umeniu.
Prvý deň
Počas prvého dňa hovorila Victoria Hume, riaditeľka anglickej organizácie Culture, Health & Wellbeing Alliance, o zmenách vo vnímaní zdravia a kultúrnej a umeleckej tvorivosti. Podľa nej súčasná kríza ohrozuje živobytie ľudí v mnohých odvetviach, ale zároveň opätovne otvára otázky týkajúce sa nerovností, partnerstiev a udržateľného rozvoja. Ešte pred pandémiou sa Victoria zaoberala tým, ako môže umenie pomôcť osamelým ľuďom, ktorí žijú často v izolácii. Teraz, keď má takmer celý svet čerstvé skúsenosti so sociálnou izoláciou, je táto téma ešte aktuálnejšia. (culturehealthandwellbeing.org.uk)
Druhou rečníčkou bola Evelyne Van Hecke z Belgicka, choreografka, tanečnica a umelecká manažérka Moving Ground VZW. Rozprávala o svojej ceste k tancu, ale najmä o založení tanečného projektu Moving Ground, v ktorom spája ľudí z rôznych krajín prostredníctvom tanca, hudby a slov. Do projektu sú zapojené najmä deti imigrantov z rôznych častí sveta, pochádzajúce z rozličných kultúr a hovoriace rôznymi jazykmi.
A práve Moving Ground sa snaží tieto deti prostredníctvom tanca zapojiť do lokálnych komunít, pripravuje ich na život v novej krajine, pomáha im zdokonaliť sa v cudzom jazyku a učí ich, ako byť tolerantnejší voči ostatným. Tento projekt pomáha budovať platformu pre menšiny a zraniteľné cieľové skupiny, aby prostredníctvom tanca a tanečného divadla mohli rozvíjať svoj talent a podeliť sa o svoje príbehy. Projekt Moving Ground získal v roku 2018 kultúrnu cenu za rozmanitosť Borgerhout v Belgicku a v roku 2019 cenu European Amateo Award. (www.movinground.be)
Kateřina Klementová z NIPOS-u z Českej republiky vo svojom príspevku podala správu o činnosti medzinárodnej podskupiny OMC pre zdravie a pohodu, ktorú zriadila Európska komisia v roku 2017. Táto skupina uskutočnila výskum zameraný najmä na vplyv umenia a kultúry na zdravie a pohodu. OMC opísala užitočné príklady a postupy, ktoré aplikujú členské štáty, a upozornila na prepojenú povahu rôznych aspektov sociálneho vylúčenia. Chudoba, to, kde človek žije, alebo odkiaľ pochádza, môže mať negatívny vplyv na zdravie a pohodu jednotlivca alebo komunity. Myšlienka partnerstva vo viacerých odvetviach je podľa nich rozhodujúca pre úspech mnohých iniciatív, ktoré sa snažia o skutočnú zmenu prostredníctvom využívania umenia a kultúry.
(https://op.europa.eu/en/publication-detail/-/publication/e1b88304-f3b0-11e9-8c1f-01aa75ed71a1/)
Prvý deň uzavrela Anke Coumans z Hanze University of Applied Sciences z Holandska. V rámci výskumnej skupiny Image in Context, ktorá je súčasťou výskumného centra Art & Society, profesorka Coumans a jej tím rozvíja projekty, v ktorých umelci formulujú nové úlohy v sociálnom, politickom, vzdelávacom alebo medzikultúrnom kontexte. Počas koronakrízy sa skupina zamerala na štúdium vplyvu koronakrízy na životy umelcov a skúmanie ich umeleckej úlohy v budúcnosti. (www.hanze.nl/eng)
Druhý deň
Konferencia pokračovala ukážkami dobrej praxe, počas ktorých rečníci prezentovali svoje projekty. Jelle Roeper z Holandska, projektový manažér Slag & Vlag, predstavil projekt zameraný na hudbu a hudobné cvičenia, do ktorého sú prioritne zapojení ľudia s mentálnym postihnutím. Pôvodne išlo o jednorazový projekt trvajúci tri mesiace, jeho úspech však viedol k vzniku Asociácie hudobnej inklúzie, ktorá funguje už dva roky a má 8 nových členov. (www.knmo.nl/vlag-en-slag)
Franziska Cordes z Univerzity aplikovaného výskumu v nemeckom Osnabrücku predstavila interdisciplinárny výskumný projekt TiP.De – Divadlom proti demencii. Na univerzite sa zaoberá hlavne vplyvom divadelnej pedagogiky na kvalitu života ľudí s demenciou v dvoch nemeckých domoch s opatrovateľskou službou. Intervenčná štúdia zmiešaných metód meria kognitívne poškodenie, kvalitu života, ako aj emocionálne reakcie počas divadelno-pedagogických postupov. Univerzita pripravuje publikáciu, v ktorej predstaví výsledky a koncept divadelnej pedagogiky pre ľudí s demenciou, aby divadelní pedagógovia mohli tento koncept implementovať aj v ďalších domoch s opatrovateľskou službou. Vďaka tomu sa môže zvýšiť nielen kvalita života ľudí s demenciou, ale aj komunikácia a pracovné skúsenosti sestier a ošetrujúceho personálu.
Počas druhého dňa vystúpila aj Margot Hoiting, riaditeľka centra EMBRACE (Odborné centrum pre hudbu a zraniteľné obyvateľstvo) a riaditeľka festivalu CityProms v Holandsku, spoločne s Philipom Curtisom, spevákom, pedagógom, režisérom a umeleckým riaditeľom centra EMBRACE.
Vo svojom príspevku predstavili centrum EMBRACE a ich inovatívne hudobné programy, ktoré pomáhajú zraniteľným ľuďom zlepšovať kvalitu svojho života. Centrum pracuje najmä so staršími ľuďmi, ktorí žijú sami alebo v opatrovateľských domovoch, ale aj s ľuďmi s demenciou či iným zdravotným postihnutím. Na realizácii hudobných programov spolupracujú profesionálni aj amatérski hudobníci.
EMBRACE tiež organizuje školenia pre opatrovateľov a dobrovoľníkov, aby sa naučili využívať hudbu v každodennej starostlivosti o klientov. Iný, neverbálny spôsob komunikácie prispieva k lepšej kvalite života, väčšiemu vzájomnému prepojeniu a pohodlnejšiemu pracovnému prostrediu. Do procesu sa zapájajú nielen ošetrovatelia, klienti a umeleckí profesionáli, ktorí s nimi pracujú, ale aj rodiny klientov a ostatní zamestnanci.
Margot a Philip predstavili aj Foundation CityProms, charitatívnu organizáciu zameranú na komunitné umenie, ktorá organizuje aktivity pod značkou CityProms Embrace. Vyvrcholením všetkých aktivít je festival CityProms, ktorý je jedným z najväčších festivalov klasickej hudby, ktoré sa konajú pod holým nebom.
(www.embracenederland.nl/en/about-us/organisation-2)
Claudia Schnugg z Rakúska je výskumníčka, mentorka a kurátorka s interdisciplinárnym zameraním v oblasti spoločenských a kultúrnych vied a umenia. Je členkou Kurátorskej rady Kunsthalle v Košiciach a kurátorkou v oblasti spolupráce umenia a vedy, organizačnej estetiky, stelesňovaných vedomostí a umeleckých zásahov.
Svoj príspevok začala zaujímavou otázkou: „Vedeli ste, že umenie môže znížiť riziko ochorenia a predĺžiť dĺžku života?“ Spolu s ostatnými kolegami sa Claudia zaoberala podrobnejšie touto otázkou v článku Kultur als Rezept (Kultúra ako recept), ktorý vyšiel tento rok v januárovom čísle časopisu IG Kultur. Autori v ňom hľadali stopy rozhraní a interakcií medzi kultúrnou, sociálnou a zdravotníckou prácou. Aké podmienky existujú a ktoré chýbajú, aby mohli kultúrne, sociálne a zdravotnícke odvetvia spolupracovať? Aký vplyv má z pohľadu vedy umelecká činnosť na zdravie a pohodu?
Kultúra môže byť receptom na mnohé sociálno-politické otázky, ale kto má vlastne prístup ku kultúre? Právo na vzdelanie a kultúru je právom nás všetkých a umenie otvára dvere k spoločenskej účasti aj tým, ktorí nezodpovedajú ideálu zdravého, výkonného a štandardného človeka.
Mnohé výskumy už dávno dokázali, že umenie prispieva k inklúzii, k lepšiemu pracovnému aj osobnému životu. Škála iniciatív, ktoré využívajú túto spoluprácu, je rôznorodá – od programov pre ľudí s demenciou v kultúrnych inštitúciách po metódy umeleckej terapie na prevenciu vyhorenia.
V neposlednom rade môže umenie ako terapia „predpísať“ reflexiu vlastnej situácie a viesť k prehodnoteniu toho, čo považujeme za normálne či bežné. (www.igkultur.at/thema/theorie)
Príklady dobrej praxe uzavrela Veronika Kořínková zo Slovenska, ktorá zastupovala platformu EDUdrama a Združenie tvorivej dramatiky Slovenska. Hovorila o dramatickej výchove a úlohe divadla vo vzdelávacom procese. Spomenula niekoľko metód a procesov dramatickej výchovy, ako sú napríklad štruktúrované hry, ktoré učia deti, ako sa vyrovnať s určitými situáciami, rozvíjajú metakomunikáciu a kladú dôraz na tvorivosť, kontextové myslenie a upúšťanie od memorovania.
Tieto metódy a výber tém umožňujú vzájomné prepojenie rôznych vzdelávacích obsahov a predmetov. Na základe osobných skúseností môžu deti porozumieť motívom, dôvodom a rozhodnutiam postáv z novej perspektívy, čo umožňuje diskutovať o ešte zložitejších kultúrnych a spoločenských otázkach. Osobná skúsenosť sa stáva najlepšou metódou na prehodnotenie a stanovenie si priorít. Veronika tento proces vysvetlila na edukačnom programe založenom na knihe Astrid Lindgren Ronja, zbojníkova dcéra, ktorý sa zaoberá témami, ako sú vzťahy medzi rodičmi a deťmi, sila priateľstva, hľadanie autonómie či ochrana životného prostredia. (http://edudrama.sk) (https://dramatika.sk)
Celú konferenciu uzavrel zaujímavý hudobný online workshop, ktorý viedla hlasová pedagogička, dirigentka a zbormajsterka Merel Martens z Holandska. Účastníci jej workshopu si rozhýbali nielen hlasivky, ale aj telá.
TEXT: Alexandra Štefková
FOTOGRAFIE: Moving Ground
