Uplynulý rok sa niesol v znamení troch celoštátnych súťaží vyhlásených Národným osvetovým centrom. Medzi najdôležitejšie ciele folklórnych súťaží patria nadobúdanie vedomostí, rozvíjanie zručností, umelecko-odborný rast kolektívov a jednotlivcov prostredníctvom poznávania, realizácie a prezentácie umeleckej tvorby v oblasti tradičného ľudového umenia a jeho folklorizovaných prejavov. Laureáti a ocenení z týchto súťaží sa každoročne prezentujú i v samostatnom večernom programe v rámci Folklórneho festivalu Východná, ktorý je vrcholnou prehliadkou folklórneho hnutia.
ŠAFFOVA OSTROHA
Celoštátna postupová súťaž a prehliadka sólistov tanečníkov v ľudovom tanci Šaffova ostroha sa konala 24. – 26. mája vo Vranove nad Topľou. Rodiskom uznávaného tanečníka Juraja Šaffu je obec Dlhé Klčovo, ktorá je organizátorom podujatia. Z dôvodu rekonštrukcie kultúrneho domu však bolo dejisko celoštátneho kola prestížnej súťaže presunuté do Vranova nad Topľou, kde sídli aj spoluorganizátor Hornozemplínske osvetové stredisko.
V roku 2019 sa v troch súťažných kategóriách predstavilo 60 sólistov tanečníkov. Hodnotila ich odborná porota, ktorej predsedala tanečná pedagogička, etnochoreologička Mgr. art. Agáta Krausová, ArtD., z Katedry etnológie a folkloristiky FF UKF v Nitre.
Jej členmi boli:
– umelecký vedúci SĽUK-u a tanečný pedagóg Katedry tanečnej tvorby HTF VŠMU doc. Mgr. art. Stanislav Marišler, ArtD.,
– etnológ, tanečný pedagóg Mgr. Alfréd Lincke,
– tanečný pedagóg Mgr. art. Ján Michálik.
Program otvárala piatková podvečerná pietna spomienka pri hrobe Juraja Šaffu a Gizely Frenovej. Predstavili sa aj domáce kolektívy – DFS Rovinka, FS Rovina a FSk Rovina z Dlhého Klčova. Sobotňajšie popoludnie patrilo súťažným vystúpeniam a vynikajúcim predstavením ho zavŕšil FS Čerhovčan z Bardejova. Večerná tanečná zábava sa konala v sprievode ľudovej hudby pod vedením Ľuba Hudáka a Michala Nogu.
V nedeľnom slávnostnom galaprograme v réžii Kataríny Babčákovej sa predstavili i nositelia tanečných tradícií Miroslav Opold a Eva Michalková z Križovian nad Dudváhom, Ján a Elena Gabrišovci z Trenčianskych Stankoviec, Hedviga Šarafínová a Elena Chovanová zo Závažnej Poruby, Štefan Višňovský zo Zámutova a všetky generácie rodiny Topoľovských z Parchovian.
V súťažnej časti sa predstavili tanečníci v troch kategóriách A, B a C.
Tanečné páry ako povinný tanec v kategórii A interpretovali typy goralských tancov zo Suchej Hory, súťažiaci sólisti muži interpretovali rozkazovačky z Podpoľania a sólistky ženy odzemok z Podpoľania. Táto kategória má okrem náročnej povinnej časti i voliteľnú časť, v ktorej súťažiaci interpretujú ľubovoľný typ tanca. Titul laureáta v tejto kategórii v roku 2019 udelený nebol.
Laureátom kategórie B, v ktorej súťažia tanečníci interpretujúci regionálnu tanečnú tradíciu z regiónu, z ktorého pochádzajú, alebo v ňom dlhodobo pôsobia, sa stal tanečný pár Lukáš Krafčík a Jaroslava Zelinková z FSk Škvarkare z Košickej Novej Vsi. Zatancovali čardáš z Košickej Novej Vsi.
V detskej kategórii C, v ktorej sa prezentujú tanečníci vo veku 10 – 16 rokov, získali titul laureátov dva tanečné páry. Boli nimi Tomáš Lendvay a Tatiana Capová z DFS Kornička z Trenčína s tancami lašung, čardáš a sellácka z Mníchovej Lehoty a tanečný pár Matúš Urban a Stela Veselovská z DFS Matičiarik III z Banskej Bystrice, ktorí zatancovali čardáš z Telgártu.
Cenu za presvedčivú interpretáciu získali v detskej kategórii aj Juraj Blažek a Nikol Sládková z DFS Kopaničiarik z Myjavy.
Cenu za štýlovú interpretáciu získal tanečný pár Szilárd Badin a Hana Kováčová, ako aj tanečný pár Áron Kristóf a Veronika Kelemen z MFS Borostyán z Drnavy.
Cenu za spracovanie menej známeho tanečného materiálu získali Samuel Staník a Alica Kotková z DFS Kelčovan z Čadce. Držiteľom Ceny Petra Homolku sa stal Róbert Sabol.
Tento ročník súťaže reflektoval najmä znalosť práce s archívnym tanečným materiálom a jeho spracovaním, výraznú snahu o rešpektovanie tradičného odevu, obuvi, úpravy a kontextu ľudového tanca. Za cenný prínos možno považovať z roka na rok kvalitnejšie osvojovanie si štýlovej interpretácie jednotlivých variantov tanečných typov.
Výnimočnú kvalitu dosiahli súťažné vystúpenia v detskej kategórii, čo je optimistickým prísľubom do budúcnosti. Úroveň súťaže a systém hodnotenia sa podľa vyjadrení hostí i účastníkov výrazne zlepšili a súťaž mala vynikajúcu úroveň i po stránke organizačného zabezpečenia.
ENIKI BENIKI
Folklórne leto symbolicky otvorilo ďalšie celoštátne podujatie, na ktorom sa každé dva roky stretnú najúspešnejšie kolektívy z vyše štyristo detských folklórnych súborov na Slovensku. Celoštátna postupová súťaž a prehliadka detských folklórnych súborov Eniki beniki sa uskutočnila 8. – 9. júna v Divadle Grand v Košiciach. Organizátorom bolo Kultúrne centrum Údolia Bodvy a Rudohoria.
Súťaž sa začínala v sobotňajšie dopoludnie tvorivým ruchom počas priestorových a zvukových skúšok. Popoludní nasledovala súťažná časť a v nej dvanásť predstavení najlepších detských folklórnych kolektívov. Odborná porota reflektuje kritériá stanovené propozíciami, ktoré sú výsledkom spolupráce odborných pracovníkov Národného osvetového centra a poradného zboru pre folklór a folklorizmus.
Odbornej porote Eniki beniki 2019 predsedala tanečná pedagogička, etnochoreologička Mgr. art. Agáta Krausová, ArtD. z Katedry etnológie a folkloristiky FF UKF v Nitre.
Jej členmi boli:
– PhDr. Andrea Jágerová, etnologička, hudobná pedagogička, metodička Podpolianskeho osvetového strediska,
– Mgr. art. Miroslava Palanová, choreografka, riaditeľka Liptovského kultúrneho strediska,
– Dr. Péter Lévai, tanečný pedagóg z Univerzity tanečného umenia v Budapešti,
– Mgr. Michal Noga, etnomuzikológ, hudobný pedagóg, odborný pracovník NOC.
Výsledky súťaže boli vyhlásené v rámci nedeľného slávnostného galaprogramu. Tituly laureáta získali DFS Kornička z Trenčína a DFS Oriešok zo Smižian.
Cenu za štýlovú interpretáciu získal DFS Kopaničiarik z Myjavy a Cenu za presvedčivý interpretačný výkon DFS Tancovadlo z Piešťan.
Pre deti boli pripravené aj zaujímavé sprievodné podujatia – remeselné tvorivé dielne, návšteva Dómu svätej Alžbety a krojovaný sprievod mestom. Tento ročník súťaže pokračoval v pozitívnej tendencii zvyšujúcej sa znalosti práce s tradičným materiálom a jeho scénickým spracovaním, ako aj výraznou snahou o rešpektovanie tradičného odevu a úpravy i osvojenia si štýlovej tanečnej i hudobnej interpretácie.
VIDIEČANOVA HABOVKA
Tretím celoštátnym súťažným podujatím v roku 2019 bola Celoštátna postupová súťaž a prehliadka ľudových hudieb, speváckych skupín, sólistov spevákov a inštrumentalistov Vidiečanova Habovka, ktorá sa uskutočnila 16. – 17. novembra v Habovke. Tradičnými organizátormi podujatia sú Oravské kultúrne stredisko v Dolnom Kubíne a obec Habovka. Najvyššie kolo súťaže s trojročnou periodicitou nadväzuje na systém regionálnych a krajských kôl.
Odborná porota hodnotí výkony, ale aj početnými lektorskými konzultáciami a konštruktívnymi radami napomáha k ďalšiemu rastu všetkých súťažiacich.
Odbornej porote Vidiečanovej Habovky 2019 predsedala etnomuzikologička a dramaturgička Štátnej opery v Banskej Bystrici Mgr. Alžbeta Lukáčová, PhD.
Členmi poroty boli:
– prof. PaedDr. Bernard Garaj, CSc., etnomuzikológ, prodekan Filozofickej fakulty UKF v Nitre,
– doc. Ing. Karol Kočík, PhD., folklorista, odborník v oblasti pastierskych hudobných nástrojov, dekan Fakulty ekológie a enviromentalistiky Technickej univerzity vo Zvolene,
– PaedDr. Anna Derevjaníková, PhD., hudobná pedagogička Pedagogickej fakulty Prešovskej univerzity,
– Mgr. Milan Rendoš, folklorista, inštrumentalista, hudobný redaktor Slovenského rozhlasu v Košiciach.
Súťažiaci sa predstavili v 4 kategóriách: sólisti speváci a spevácke duá, spevácke skupiny, ľudové hudby a sólisti inštrumentalisti.
V kategórii sólistov získalo titul laureáta spevácke duo Darina Hikaníková a Ema Šmulíková z Papradna.
Cena za štýlovú interpretáciu bola udelená Zlatici Kubicovej z Hladovky.
Titul laureáta kategórie speváckych skupín získala ženská spevácka skupina z Hladovky.
Cenu za repertoárovú objavnosť získala spevácka skupina Vranky z Nitry.
Cenu za štýlovú interpretáciu získala spevácka skupina Podžiaran z Papradna.
Cenu za medzigeneračný prenos tradície získala spevácka skupina Bažalička z Plachtiniec-Príbeliec.
Laureátom v kategórii sólistov inštrumentalistov sa stal gajdoš Mário Pavel z Veľkého Zálužia.
Cenu za tvorivý prístup k oživovaniu gajdošskej tradície udelila odborná porota Matejovi Beňovi.
Laureátom kategórie ľudových hudieb sa stala ĽH Magura z Kežmarku.
Cenu za štýlovú interpretáciu získala Goralská muzika z Hladovky a Suchej Hory.
Mimoriadne vysoká úroveň súťažných vystúpení potvrdila jeden z primárnych cieľov súťaže, ktorým je aktivizovať interpretov a priaznivcov hudobného folklóru k tomu, aby vyhľadávali, spracúvali a interpretovali hudobný materiál s dôrazom na dodržiavanie a rozvíjanie štýlových interpretačných znakov tradičnej ľudovej hudby z územia Slovenska.
Všetky súťažné podujatia, ktoré sú výsledkom spolupráce metodikov pre folklór z takmer všetkých osvetových zariadení a Národného osvetového centra spolu s mnohými mestami a obcami na Slovensku, sú aj miestom priateľských stretnutí, príjemnej tvorivej atmosféry a spoznávania umeleckej interpretácie všetkých zúčastnených navzájom. Sú však i platformou na prezentáciu výsledkov systematickej odbornej, umeleckej a pedagogickej práce folklórnych kolektívov a jednotlivcov. V kontexte aplikovanej etnochoreológie, etnomuzikológie, tanečnej a hudobnej pedagogiky tak súťaže v oblasti folklórneho hnutia prispievajú k poznávaniu, šíreniu, prezentácii a uchovávaniu folklórnych prejavov.
Veľká vďaka, obdiv i uznanie patrí všetkým súťažiacim, ich rodičom, pedagógom a v neposlednom rade našim predkom, ktorí tieto vzácne formy hudobno-tanečného dedičstva vytvorili.
TEXT: Michal Noga, Katarína Babčáková
Fotografie a video: archív NOC