Zrúcanina gotického hradu Hrušov dominuje okoliu na výbežku kremencovej Skalky ako súčasť východných svahov Tríbečského pohoria, neďaleko mesta Zlaté Moravce.
Výstavba hradu sa spája s iniciatívou rodu Čákovcov v poslednom dvadsaťročí 13. storočia. Prvá hodnoverná písomná zmienka o Hrušove však pochádza až z roku 1316, kde sa uvádza vzopretie kastelána voči oligarchovi Matúšovi Čákovi, ktorý ho zajal a mučil ako zradcu.
Hrad Hrušov bol vybudovaný so zámerom ochrannej funkcie a spolu s Oponickým hradom a Gýmešom dozeral na dôležitú obchodnú cestu spájajúcu horné Ponitrie s Požitavím.
Je známy aj tým, že mal množstvo vlastníkov. Patrili medzi nich napríklad Matúš Čák Trenčiansky, ktorému sa pripisuje výstavba hradu, Vladislav Opolský, ktorý získal panstvo Hrušov v roku 1369 od kráľa Ľudovíta Veľkého, Leustach z Jelšavy, Bubekovci z Plešivca, páni z Topoľčianok i rod Rákociovcov.
Hrušovský hrad začal chátrať v roku 1708, keď bol zničený počas protihabsburských stavovských bojov. Cisárska armáda hrad následne dobyla a zničila. Dodnes sa zachoval už len ako zrúcanina so zvyškami niektorých veží, bášt a rôznych architektonických detailov na pôvodnom pôdoryse.
Záchrana hradu Hrušov
V rokoch 1928 – 1930 sa na hrade uskutočnila jedna z prvých konzervácií pod vedením Ing. Dr. Karola Kühna zo Štátneho pamiatkového úradu v Prahe.
Dnes sa obnove hradnej zrúcaniny venuje OZ Leustach, ktoré v súčasnosti tvoria desiatky podporovateľov a priateľov pod vedením manželov Blahovcov.
Ich hlavným cieľom sú záchranné a rekonštrukčné práce so zreteľom na základnú údržbu hradu Hrušov, ale i popularizácia kultúrnych a historických pamätihodností vo vzťahu k mládeži prostredníctvom aktívneho zapájania mladých ľudí do samotnej obnovy hradu.
OZ Leustach je od roku 2008 dlhodobým nájomcom hradu Hrušov. Za 15 rokov svojej činnosti (od jesene 2004) vykonalo značné množstvo záchranných prác. Od prvotného vyčistenia hradu a okolia od drevín a zelene zasahujúcej do múrov, osadenia ochranných bariér a drevených schodov, obnovy jednotlivých častí hradnej zrúcaniny po vytvorenie informačného systému v celom areáli hradu a oddychovej turistickej zóny v podhradí. Dobrovoľníci sa snažia o zachovanie autenticity hradu, a preto sú ich pracovné metódy a použité materiály čo najvernejšie tým, ktoré sa používali pri výstavbe a úprave hradu v minulosti.
V súčasnosti sa na hrade uskutočňujú reštaurátorské, murárske i kamenárske práce a nepretržite prebiehajú výskumy archeológov, historikov, statikov či dendrológov.
Prístup k hradu
Dostať sa sem sa dá viacerými spôsobmi. Približne 2 km pred obcou Skýcov je odbočka vpravo, kde je menšie parkovisko a značka autobusovej zastávky. Z parkoviska je to zhruba 20-30 minút pešo po asfaltovej ceste.
Ďalšia trasa vedie z centra Topoľčianok po zelenej značke, kde sa tesne pred hradom napojíte na červenú. Táto trasa je najdlhšia, mali by ste ju zvládnuť za 2 hodiny.
Autorka textu: Linda Suchá
Viac o slovenských hradoch a kultúrnom dedičstve nájdete na YouTube kanáli Slovakiany.
