Ako si sa dostal k hudbe a k folklóru?
Robím to odmalička. Rodičia sú bývali tanečníci, viedli spolu folklórny súbor, takže mám to v rodine. Byť vedúcim súboru znamená veľký zásah do súkromného života, čo pre mňa konkrétne znamenalo, že som v tom prostredí v podstate vyrastal. Údajne som si sám vymyslel, že budem hrať na husliach.
V každom prípade mi to už zostalo, mám teraz kapelu, ktorá sa volá Michal Noga band a snažíme sa interpretovať ľudovú hudbu štýlovo, vychádzajúc z hry starých dedinských muzikantov.
Ľudová hudba vznikala na Slovensku v časoch, kedy sa ešte nedala zaznamenať na žiadne zariadenie. Do akej miery je to, čo hráte vy a ďalšie kapely totožné s tým, čo sa naozaj na Slovensku dalo počuť napríklad v 19. storočí?
No to je ťažké. Môžeme sa iba domnievať, ako to mohlo približne znieť, keďže nemáme žiadne nahrávky. Máme ale kopec iných literárnych, či obrazových prameňov ako aj mnoho hudobných prvkov, ktoré môžeme objaviť v ľudovej hudbe i v súčasnosti a vďaka ktorým vieme niečo aj o vtedajšej hudbe. Úplne presne ale nevieme, ako to vtedy znelo.
Folklór, to nie sú afektované, premachlené dievčatá, folklór vie byť zaujímavý aj úplne iným spôsobom.
A to čo počujeme napríklad na Východnej je snaha o čo najlepšie napodobnenie toho pôvodného zvuku alebo sa to už hráva úplne inak?
Podľa mňa sa málo ľudí snaží dnes hrať tak, ako sa hralo kedysi. Mnohí hudobníci napríklad hovoria, že oni sú dobrí muzikanti, tak prečo by mali hrať naschvál falošné ako tí starí primáši. To je síce pravda, ale podľa mňa nejde o to, hrať teraz naschvál falošne. Ide skôr o zachovanie rôznych špecifických štýlových znakov, ktoré sa dajú používať aj v súčasnosti a modernejším spôsobom, ale hudobník tomu musí aj rozumieť.
Ďalšia vec je, že aj folklór a folklorizmus na Slovensku bol ovplyvnený minulým režimom a stále v ňom častokrát pretrvávajú v podaní mnohých súborov prvky takého toho „mojsejevovského baletu“, spartakiády a prehnaný afekt, ktorému ja jednoducho neverím, mám radšej pravdivé veci. Keďže tento trend v minulosti prenikol aj do profesionálnych súborov, ktoré ďalej ovplyvňovali ostatných, tak to podľa toho aj teraz vyzerá. Je to niečo podobné, ako keby sa na drevenici z Čičmian medzi tými slimáčikmi zjavil kosák s kladivom. To by vadilo každému. V ľudovom tanci a hudbe je to ťažšie rozpoznateľné a tam to až tak ľuďom neprekáža. Lenže folklór, to nie sú afektované, premachlené dievčatá, vie byť zaujímavý úplne iným spôsobom.
Z môjho laického pohľadu sa zdá, že vďaka rôznym televíznym programom v posledných rokoch výrazne stúpla popularita folklóru. Vnímaš to tiež tak?
Áno, trvá to už tak dva, tri roky, predovšetkým odkedy začala v televízii show Zem spieva. Viem, že niektoré kolektívy majú viac vystúpení a poznám ľudí, z ktorých sú teraz hviezdy. Naozaj to viacerým veľmi pomohlo. Je super, že sa odštartoval obrovský záujem o naše kultúrne dedičstvo, ale na druhej strane sa mnohí začínajú niesť na tejto vlne a chcú to využiť na komerčné účely bez toho, aby mali potrebné vedomosti. Dnes už všetky popové hviezdy spolupracujú s nejakými folkloristami, predávajú sa rôzne akože folklórom inšpirované šaty, alebo si firma zavolá hostestky, ktoré naobliekajú akože do krojov, ale pritom je to len nejaká lacná napodobenina zo saténu. Má to teda aj takéto nie úplne pozitívne prejavy.
Samozrejme, pamätám si, že keď som ešte chodil do školy, moji spolužiaci vnímali folklór ako niečo divné. Teraz mám pocit, že sa toto vnímanie výrazným spôsobom zmenilo k lepšiemu.
Ľudia si veľmi radi na rôzne svadby a oslavy volajú rómske kapely, ktoré hrajú takzvanú „cigánsku muziku“. Kde sa vlastne vzali tieto kapely a akú úlohu zohrali v dejinách slovenskej ľudovej hudby?
Ak hovoríme o tradičných sláčikových a cimbalových muzikách, tak sa dá povedať, že Rómovia s tým v podstate začali. Tento typ kapiel začal vznikať v 18. storočí, kedy postupne došlo k ukončeniu éry rôznych potulných muzikantov, igricov a gajdošov. Všetci boli vytlačení na perifériu.
Prečo k tomu došlo?
Popri vojsku vznikali takzvané verbunkové kapely, ktoré chodievali spolu s vyčlenenými skupinami vojakov verbovať mládencov na vojnu. Neskôr sa tieto kapely začali uplatňovať v mestskom prostredí a veľmi rýchlo aj na dedinách. Išlo prevažne o rómskych hudobníkov, ktorých si majorita volala na rôzne príležitosti ako svadby a oslavy. Rómovia sa toho veľmi rýchlo chytili a začali si týmto spôsobom zarábať na živobytie.
Čiže všetky tie prvé kapely boli rómske?
Vznikali aj nerómske kapely, ale bolo ich menej. Vyskytovali sa v horských oblastiach ako je napríklad Orava, kde Rómovia veľmi nežili.
Pýtam sa na to preto, lebo z toho, čo hovoríš mi vyplýva, že rómske kapely museli mať výrazný vplyv na vývoj slovenskej ľudovej hudby. Je to tak?
Určite to rómske cítenie hudby ovplyvňovalo tradičnú hudobnú kultúru majority, ale zároveň platí aj to, že rómski muzikanti boli ovplyvňovaní repertoárom a hudobnou tradíciou majoritného obyvateľstva. Lebo ono to väčšinou bolo tak, že rómske kapely hrali pre nerómske obyvateľstvo.
Dá sa to nejako identifikovať, ktoré prvky v tradičnej ľudovej hudbe vychádzajú z rómskej hudby?
Áno, dá sa to identifikovať, ale bežný poslucháč to bude vnímať skôr ako niečo pocitové. Ale dalo by sa to popísať aj exaktnejšie, ako napríklad frázovanie u huslistov, alebo od spôsobu harmonizovania a podobne.
Dokážu Nerómovia hrať tak, ako Rómovia?
Hovorí sa, že Rómovia majú hudbu v krvi, ale určite si už videl aj takých, ktorí evidentne nemajú hudobný talent. Aj keď poznám veľa skvelých rómskych hudobníkov, vnímam to teda skôr ako stereotyp. Oveľa dôležitejšie je v tomto zmysle prostredie, v ktorom človek vyrastá. Tiež si nemyslím, že len preto, že niekto odniekiaľ pochádza, tak to z neho automaticky robí odborníka na nejakú konkrétnu zručnosť. Áno, na človeka vyrastajúceho v určitom prostredí, sa určite niečo nalepí, ale neznamená to, že sa to isté nedokáže naučiť aj niekto iný.
Čiže štyria muzikanti z Oravy by sa bez problémov naučili hrať rómsku hudbu?
Ak by sa jej naozaj dostatočne venovali a bola by pre nich každodennou súčasťou, tak si myslím, že áno. Toto nie je o tom, aký máme etnický, národnostný, alebo akýkoľvek iný pôvod.
ROZHOVOR VIEDOL: Matej Vanoch
