Moje umenie

Slovenská kultúra žije aj za našimi hranicami a my o tom často ani nevieme

Milina Sklabinská z Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. (Zdroj: archív Miliny Sklabinskej)

„Krása našej kultúry v zahraničí nemizne, naopak, vďaka domovskej krajine získava jedinečnú, neopakovateľnú pečať“, hovorí Milina Sklabinská z Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí.

Pochádzaš zo Srbska, ale pracuješ na Slovensku na Úrade pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Ako si sa ocitla na Slovensku?

Patrím k ľuďom, ktorým sa do vienka dostala zvláštna výhoda – narodili sme sa mimo krajiny svojich predkov a od malička sme nasávali jednak dominantnú majoritnú kultúru a zároveň sme v rodine pestovali našu menšinovú slovenskú kultúru. Na Slovensko sme ako deti chodili s rodičmi do Piešťan, avšak vnímala som ho ako zahraničie, lebo mojím  domovom bola multikultúrna Vojvodina.

Pre vojnu v bývalej Juhoslávii som sa však rozhodla pokračovať v štúdiu po strednej škole v Bratislave. Až vtedy som reálne začala spoznávať Slovensko, ale aj celý slovenský krajanský kontext. Po štúdiu som sa vrátila do Srbska, kde som našla uplatnenie v  Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov. Háčik je v tom, že keď raz človek zažije čaro nejakej inej krajiny, už navždy ho to tam bude lákať a bude mať minimálne dva domovy.

Tak to bolo aj u mňa. V roku 2015 sa mi naskytla príležitosť začať pracovať na Úrade pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Bola to pre mňa výzva, ktorú som si nemohla dať ujsť. Rozhodnutie presťahovať sa za prácou do Bratislavy bolo správne, pracujem s témou, ktorú mám rada a o ktorej aj mnoho viem. Venujem sa okrem iného hĺbkovej analýze stavu a potrieb krajanov v oblasti kultúry a organizujem podujatia s krajanskou tematikou.

Váš úrad sa venuje aj saturovaniu kultúrnych potrieb Slovákov v zahraničí. Ktoré oblasti kultúry podporujete?

Našou úlohou je plniť literu ústavy a tá hovorí, že Slovensko podporuje národné povedomie a kultúrnu identitu Slovákov žijúcich v zahraničí, podporuje ich inštitúcie zriadené na dosiahnutie tohto účelu a vzťahy s materskou krajinou. Každoročne preto  podporujeme projekty našich krajanov, a to z oblasti kultúry, vzdelávania, vedy, informovania a médií. Tým, ktorí o to prejavia záujem a spĺňajú podmienky, vydávame osvedčenia Slováka žijúceho v zahraničí, s ktorým majú zahraniční Slováci možnosť na Slovensku študovať, pracovať a plnohodnotne sa integrovať. Rozvíjame aj množstvo  aktivít, ktorými sa snažíme vytvoriť podmienky na prezentáciu krajanskej kultúry na území Slovenska, rovnako tak sa snažíme podať pomocnú ruku všade tam, kde sa Slováci v zahraničí združujú s cieľom zachovávať, rozvíjať a zveľaďovať  slovenský jazyk a svoju identitu.

Aké kultúrne či vzdelávacie činnosti by si mohla spomenúť?

Kultúrne podujatia zahraničných Slovákov na Slovensku sú pre krajanské súbory a individuálnych tvorcov mimoriadne vzácne. Sprevádzajú ich zvláštne, obojsmerne veľmi silné emócie, ktoré posilňujú a motivujú krajanov, aby vo svojej činnosti pokračovali. Domácim dávajú pocit hrdosti na vlastnú kultúru, ktorej krása a všeobecné charakteristiky sa nestrácajú a nemiznú za hranicami Slovenska. Naopak, vďaka novej domovskej krajine získava slovenská kultúra jedinečnú, neopakovateľnú pečať.

Úrad každoročne realizuje programy v rámci Folklórnych slávností pod Poľanou v Detve,  Pamätný deň zahraničných Slovákov, kedysi Deň Slovákov v zahraničí, s rôznymi formami kultúrneho programu, Južnoslovenské detské a mládežnícke folklórne slávnosti v Dulovciach a okrem toho rôzne vernisáže výstav, divadelné prehliadky či literárne prezentácie. Pokiaľ ide o vzdelávacie aktivity, tie organizujeme napríklad pre našich novinárov, a to v rámci Letnej školy žurnalistiky, ktorá má už dlhú a pozoruhodnú tradíciu.

Ako vnímaš spoluprácu na poli kultúry medzi organizáciami zo Slovenska a organizáciami Slovákov žijúcich v zahraničí?

Existujú príklady mimoriadne kvalitnej spolupráce, ktorá je pre krajanské organizácie motivujúca a má až vitálny význam. Aj napriek tomu si však myslím, že je nedostatočná.

Aké sú najväčšie problémy v oblasti podpory kultúry a vzdelávania Slovákov žijúcich v zahraničí?

Problémy v tejto oblasti sú rôzne, tak ako sú rôzne aj obdobia a dôvody, pre ktoré Slováci do zahraničia odchádzali. Odlišujeme menšinové komunity, ktoré majú vybudované svoje autochtónne kultúry a kde vzdelávanie v menšinovom jazyku je súčasťou oficiálneho školstva, od novodobých komunít, ktoré si ešte len začínajú budovať svoj systém ochrany jazyka a kultúry. Pri nich je dôležité podporovať vzdelávacie centrá, ktoré vznikali a vznikajú v najnovších migračných vlnách v západnej Európe a v zámorí. Naopak v krajinách, kde žijú tradičné komunity, je potrebné zachovávať kultúrne dedičstvo, ale aj investovať do ľudí, budúcich lídrov, ktorí sa o túto oblasť budú starať v budúcnosti.

Aké aktivity zo zahraničia by mohli slúžiť ako príklady dobrej praxe aj pre rozvoj kultúry na Slovensku?

Slovensko vykonáva mnohé aktivity, ktoré by mohli byť pozitívnym príkladom pre rozvoj kultúry v zahraničí. To, čo však Slovensko nerobí dostatočne, je ich cielená prezentácia v zahraničí. Chýba tu zdravá hrdosť a vôbec vedomie o tom, koľko skvelých vecí sa na Slovensku robí. A tým sa dostávam k odpovedi na otázku –  v zahraničí sa vedia omnoho lepšie odprezentovať smerom navonok.

V čom by mohli kultúrne organizácie pomôcť pri rozvoji kultúry a vzdelávania Slovákov v zahraničí?

Chýba nám jedno dokumentačno-vzdelávacie a vedeckovýskumné centrum, ktoré by sa zameralo iba na zahraničných Slovákov. Také, ktoré by vedelo dovnútra aj navonok robiť významné veci, ktoré by pozdvihli krajanské témy na inú kvalitatívnu úroveň. Musí ísť o odborníkov a profesionálov, ktorí budú krajanstvo vo všetkých jeho podobách, formách a metamorfózach vedieť uchopiť, kreatívne s ním pracovať a vytvárať tak novú kvalitu, ktorá zanechá pozitívne stopy na nových generáciách.

TEXT: Svetlana Chomová

FOTOGRAFIE: archív Miliny Sklabinskej

Mgr. art. Milina Sklabinská, PhD., pracuje na Úrade pre Slovákov žijúcich v zahraničí, kde má okrem iného na starosti témy z oblasti kultúry Slovákov žijúcich zahraničí. Je vojvodinskou Slovenkou, ktorá má dnes dva domovy – jeden v Srbsku a druhý na Slovensku. Okrem veľkého počtu najazdených kilometrov medzi týmito dvomi krajinami má za sebou niekoľko usporiadaných konferencií a odborných príspevkov z oblasti hudby vojvodinských Slovákov. Vytvorila si vlastnú pozoruhodnú zbierku slovenskej kultúry, ktorá sa nachádza vo Vojvodine. Kým je v Bratislave, učí sa hre na organe, tiež prekladá a tlmočí zo srbského do slovenského jazyka.