Fotografia ako médium má množstvo žánrov a subžánrov, pričom je dôležité poznať ich špecifiká, aby ich autori vedeli uplatňovať, mohli využívať ich danosti a maximálne z nich vyťažiť pre svoje kreatívne predstavy. Jedným
z najvýznamnejších druhov výtvarnej fotografie, ktorý sa azda najvýraznejšie začal uplatňovať od 70. rokov 20. storočia, je inscenovaná fotografia.Niekedy sa používa aj názov aranžovaná fotografia, pričom jej definícia vychádza z premyslene koncipovaného a komponovaného
fotografického obrazu. Z fotografa stáva architekt a režisér celej situácie a scény, a teda predpokladá sa, že si vopred navrhne akýsi vizuálny scenár.
Nejde tu však o pretváranie reality, ale prevažne o jej samotné vytváranie, o motív hry a vytvárania napätia medzi minulým, súčasným
a budúcim.
Medzi témy často obľúbené v inscenovanej fotografii patria témy archetypálne a čerpajúce zo symbolizmu a dekandencie, teda témy večné a veľké ako telesnosť, sexualita (rodové/genderové roly, homoerotika) a smrť, ktoré sú v umení všeobecne obľúbené, ale aj témy protikladné ako gýč a vysoké umenie, prudérnosť a provokácia. Vybočenie z noriem a protiklady sú predsa pre človeka vždy lákavé.
Avšak jednou z najčastejších tém je téma inscenovaného autoportrétu (Cindy Sherman, Hannah Wilke, Valie Export, Jeff Koons, Orlan, Dita Pepe), keď sa autor sám stáva okrem režiséra aj hlavným motívom a námetom obrazu fotografie. Fotograf už nie je iba v pozícii zobrazujúceho, a teda by sme mohli povedať, že dielo rovná sa autor.
Ak si chcete sami vyskúšať tvorbu inscenovaných fotografií, prečítajte si celý metodický materiál, ktorý pre Národné osvetové centrum pripravila fotografka a pedagogička Petra Cepková.
