Moje umenie

Ochotnícke príbehy: Janko Hraško v esperante

Tomáš Plaszky počas vystúpenia s inscenáciou Janko Hraško v roku 1986 v Levoči. (Zdroj: Filip Lašut)

Bábkoherec Tomáš Plaszky má so svojimi vystúpeniami úspech nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. Aj vďaka znalosti esperanta dokáže na javisku pohotovo improvizovať v miestnom jazyku.

Tomáš Plaszky je bábkar, klaun, kúzelník a flašinetár v jednej osobe. Je principálom a jediným hercom Divadla v kufri – prvého súkromného bábkového divadla na Slovensku, ktoré založil ešte v roku 1987.

Predstavenie na colnici

Plaszky je veľmi originálnym tvorcom aj preto, že svoje slovenské predlohy preložil do esperanta a zúčastnil sa s nimi na viacerých kongresoch i festivaloch esperantistov. Prvou takou hrou bol Janko Hraško.

S nápadom prišli za Plaszkým jeho známi, esperantisti, ktorí ho nahovorili, aby preložil nejakú svoju hru a vystúpil s ňou na festivale v Záhrebe. A tak prehovoril Janko Hraško v esperante prvýkrát v roku 1985 na Medzinárodnom bábkarskom festivale PIF ’85 v bývalej Juhoslávii. Hra sa volala JA​NĈJO PIZETO a spája sa s ňou aj Plaszkého veselý zážitok z colnice.

„Celá cesta sa začala nečakanou improvizáciou na štátnej hranici v Šiatorskej Bukovinke, kde sme dorazili o polnoci. Hranica zívala prázdnotou, po hodnej chvíli vyšiel rozospatý colník, a keď zbadal po vrch napchatú starú škodovku kuframi, opýtal sa, kde ideme. Povedali sme, že na  bábkarsky festival do Juhoslávie. Tak potom mi v rámci colnej prehliadky predveďte niečo s bábkami, ozval sa colník.

Samozrejme, bábky sme mali na samom spodku, a tak sme museli pekne všetko vyložiť z auta. Začal sa výstup, colník ma zastavil, aby som chvíľu počkal. Odbehol dnu a po chvíli ma zavolal s bábkou dnu na colnicu, kde sa objavili rozospatí slovenskí a maďarskí colníci a ja som pokračoval v šaškovaní. Medzitým sa za nami vytvorila kolóna áut s pasažiermi nešťastnými z toho, čo za veľká kontrola je na hraniciach, keď sme takí rozložení. Nadšení colníci nám popriali úspech na festivale.“

Úspechy Janka Hraška

V Záhrebe získal Plaszky nakoniec hlavnú cenu za najlepšie ovládanie esperanta, a to napriek tomu, že týmto jazykom vôbec nehovoril. „V tom čase som mal len nabifľovaný text, z ktorého som používal pasáže pri komunikácii s esperantistami. A tu sa začala cesta Janka Hraška esperantským svetom na rôznych festivaloch a svetových kongresoch,“ uviedol Plaszky.

Jeho adaptácia slovenskej rozprávky má podľa neho v zahraničí úspech aj preto, lebo v každej kultúre majú podobného hrdinu. Japonci chlapčeka z broskyňového jadierka, Maďari Janka Fazuľku a české deti zase poznajú Palečka.

Práve v Česku získala hra cenu na festivale nezávislých divadiel Miniteatro 2021 v Havířove. Porota ju ocenila ako najveselšiu inscenáciu.

TOMÁŠ PLASZKY sa narodil v roku 1946 v Banskej Bystrici. V päťdesiatych rokoch musela jeho rodina mesto opustiť, boli vysídlení do pohraničnej obce Rimavská Seč. Bábkovému divadlu sa začal venovať už ako päťročný chlapec, časom si začal vyrábať vlastné bábky a priučil sa rôznym artistickým, klaunovským a kúzelníckym číslam. V dospelosti sa začal venovať predovšetkým bábkovému divadlu, v roku 1987 založil prvé súkromné bábkové divadlo na Slovensku Divadlo v kufri. Patrí medzi najvýznamnejších bábkohercov nielen na Slovensku.  

TEXT: Redakcia, Alena Štefková, Lucia Ditmarová

FOTOGRAFIE: Filip Lašut 

ZDROJ: Rukopis Tomáša Plaszkého

Ochotnícke príbehy si môžete vypočuť ako podcast: https://www.nocka.sk/podcast-ochotnicke-pribehy/