Vaša spoločnosť sa venuje rozvoju ľudských zdrojov, koučingu a poradenstvu. Aký je váš vzťah ku kultúre a k neziskovému sektoru?
Ako majiteľka spoločnosti a trénerka mám k týmto oblastiam veľmi blízko. Viac ako 15 rokov som bola dobrovoľníčkou v Trenčianskej nadácii, päť rokov som členkou občianskeho združenia Handrbolka, som bývalá tanečnica a projektová manažérka tanečného súboru. Mám za sebou množstvo aktivít v týchto oblastiach, takže viem, ako na Slovensku funguje kultúra a neziskový sektor.
Práve preto je veľká časť nášho vzdelávania venovaná týmto skupinám a určitú časť z nich robíme pro bono.
V čom sa snažíte ľuďom a organizáciám pomôcť?
Naše hlavné aktivity sú smerované na soft skills, čiže mäkké zručnosti. Môžete si pod tým predstaviť súbor tréningov zameraných na rozvoj osobnosti, na prezentačné a komunikačné zručnosti, projektové riadenie, budovanie efektívnych tímov.
Veľmi nám pri tom pomáha diagnostika osobnosti – Lumina Learning, ktorá meria 24 kvalít osobnosti v prirodzenej, každodennej a prehnanej forme. Vďaka nej sa účastníci nášho vzdelávania dozvedia veľa o sebe aj o svojich kolegoch. To podporuje budovanie vzájomného rešpektu, lepšiu komunikáciu a spoluprácu.
Ako sa darí vašej spoločnosti v čase pandémie?
Vzniknutá situácia postihla vo veľkej miere aj oblasť vzdelávania. Prvé, čo sa vo firmách škrtá v prípade zlej ekonomickej situácie, je vzdelávanie.
V marci sme pocítili pokles objednávok, mnoho vzdelávacích aktivít bolo zrušených, nemohli sme realizovať otvorené tréningy.
Ako matka dvoch detí na prvom stupni som okrem starostí s firmou mala zrazu doma dvoch školákov, s ktorými sa bolo treba učiť. Nemala som ani pomyslenie na to, aby som rozbehla vzdelávanie v online priestore. Musím však podotknúť, že aj mnohé ďalšie firmy boli k online vzdelávaniu opatrné.
Obdobie medzi prvou a druhou vlnou bolo oťukávacie, lektori aj firmy skúšali možnosti, ktoré im ponúka online priestor, a až druhá vlna priniesla viac odvahy v tejto oblasti. Zistili sme, že už nemá zmysel čakať, že teraz je ten správny čas.
Paradoxne, práve toto obdobie nám ako firme prinieslo nových klientov. Nadviazali sme spoluprácu s ďalšími organizáciami a vzdelávame ďalej.
Ako sa zmenili formy vzdelávania a čo musíte urobiť pre to, aby ste získali účastníkov?
Takmer všetko vzdelávanie sa presunulo do online priestoru, účastníci zrazu neboli v jednej miestnosti s lektorom, ale sedeli doma pri počítači. Len málo lektorov malo skúsenosti s realizáciou webinárov, všetci ostatní sme sa to museli naučiť.
Lektor musí premýšľať, ako zaujať účastníkov, ako ich udržať aktívnych, musí vedieť prispôsobiť teórie a aktivity online prostrediu a v neposlednom rade je potrebné zvládnuť nastavenie techniky. Je to paradoxné, keďže niekomu sa môže zdať, že webináre sú jednoduchšie a mali by byť lacnejšie, keďže sa ušetrí na cestovnom, na prenájme či tlači materiálov. Lektora to však stojí toľko energie, že online forma je v skutočnosti na prípravu a realizáciu ešte náročnejšia ako klasické vzdelávanie.
Výraznou zmenou je skrátenie času vzdelávania. Jedno- až dvojdňové tréningy je veľmi náročné robiť online, pre účastníkov je veľmi ťažké sedieť pri počítači a celý deň sa sústrediť. Priemerný čas webinárov sa skrátil na jednu až tri hodiny.
Získať účastníkov je náročné, keďže momentálne je v ponuke veľa webinárov zdarma. Pri vzdelávacích aktivitách, ktoré ponúkame firmám, je zase problém v tom, že firmy sa momentálne snažia predovšetkým šetriť.
Ktoré témy v tomto roku najviac rezonujú v oblasti vzdelávania, ktoré je určené pre tretí sektor?
V prvej vlne sa veľa vzdelávania nerealizovalo, bolo to skôr obdobie vyčkávania. Keďže pandémia stále trvá, už aj tretí sektor začína pociťovať čoraz väčšiu potrebu vzdelávania, hoci aj v online forme.
Vzdelávania, ktoré sa len presunuli do online prostredia, sa venujú obvyklým témam ako projektový manažment, písanie projektov, fundraising, komunikačné zručnosti, prezentačné zručnosti či biznisová etiketa.
Prišli však aj nové témy: inšpirácie na aktivity v online priestore (ako preniesť fyzické aktivity do online prostredia), sociálna interakcia a komunikácia medzi kolegami.
Ktoré vzdelávacie aktivity by ste odporúčali pre kultúrne subjekty?
Z našich vzdelávacích aktivít by som aktuálne ponúkla webináre v troch oblastiach. Prvá oblasť pokrýva bežne žiadané témy, ktoré teraz ponúkame v online forme. Ide o fundraising, projektový manažment či písanie projektov.
Pre tých, ktorí majú záujem o hlbší sebarozvoj, ponúkame osobnú diagnostiku spojenú s koučingom a treťou oblasťou sú témy súvisiace s tohtoročnou situáciou. Ako zvládať prácu z domu, príprava na webináre či 20-minútovka s fyzioterapeutkou, ktorá je určená pre ľudí, ktorí dlhodobo pracujú z domu a nemajú dobre ergonomicky usporiadané pracovisko.
Ktoré témy sú najviac potrebné vo verejnom a v kultúrnom sektore?
Z mojich skúseností sú to témy, ktoré často riešim aj v biznisovej oblasti, teda vedenie ľudí, komunikácia, vedenie porád, prezentačné zručnosti.
Pracovníci vo verejnom a kultúrnom sektore sú silní odborníci v kultúrnych a vo verejných témach, ktoré súvisia s ich prácou, ale dôležité je byť aj dobrý vedúci pracovník.
Viesť tím ľudí a motivovať ich, to je náročné vo verejnom sektore aj v biznise. Vo firmách sa venuje veľká časť vzdelávania rozvoju zručností manažérov. Prečo teda podceňujeme prípravu lídrov vo verejnom sektore?
V kontexte súčasnej situácie vidím ešte potrebu podporiť online komunikáciu a prácu na diaľku. Ukázať pracovníkom platformy, cez ktoré sa môžu stretávať online, plánovať aktivity, viesť porady, sledovať úlohy.
Čo by ste odporučili kultúrnym subjektom pri motivácii účastníkov na vzdelávanie?
V prvom rade je potrebné urobiť si prieskum, čo ľuďom aktuálne chýba, čo ich trápi, aké vzdelávanie by potrebovali a o aké témy majú záujem. Až potom by som pripravila ponuku vzdelávacích aktivít. Ak vzdelávanie vychádza z potrieb účastníkov, sú viac motivovaní zúčastniť sa na ňom.
Na mnohých školeniach prichádzame s účastníkmi na to, že im chýba spoločná diskusia, lepšia komunikácia zo strany vedenia, ktoré nemá čas si s nimi sadnúť a diskutovať o potrebných témach a problémoch. Preto niekedy odporúčam namiesto vzdelávania facilitovanú diskusiu s vopred určeným cieľom. Pomáha, keď sa na nej zúčastní aj vedúci pracovník. Výstupom sú konkrétne kroky, ku ktorým sa zaviaže vedenie aj bežní zamestnanci.
Ak je hneď po stretnutí viditeľné zlepšenie, tak je to pre ľudí veľmi motivujúce. Po dvoch, troch týždňoch sa oplatí urobiť follow-up stretnutie, ktoré je kratšie a zhodnotí sa na ňom, čo sa podarilo a čo nie.
Kľúčové je, aby motivácia vzdelávať sa vychádzala zvnútra človeka, nie zvonku, pod tlakom. Preto je dôležité hľadať, prečo by sa chcel pracovník zúčastniť na vzdelávaní a čo mu to prinesie. A to je úloha vedúceho pracovníka, čo nás opäť privádza na začiatok k myšlienke, že je veľmi dôležité budovať zručnosti vedúcich pracovníkov.
ROZHOVOR VIEDLA: Svetlana Chomová
FOTOGRAFIE: Archív Nikoly Sedláčkovej
Nikola Sedláčková je spoluzakladateľka spoločnosti eventive, s. r. o. Je certifikovaná konzultantka pre Lumina Learning meranie, špecialistka na spoločenský protokol a biznisovú etiketu, konzultantka a trénerka mäkkých zručností vo firemnom prostredí aj v neziskovej sfére a dobrovoľníčka vo viacerých projektoch.
