Moje umenie

Môj pohľad na písanie obecných kroník

Každý ich píše inak, ale nikto to nerobí zle.

Rád by som sa s vami podelil o svoje skúsenosti pri písaní kroniky mesta Žilina. Týchto samostatných kníh o našom meste som napísal dovedna tridsaťjeden od roku 1989 až do roku 2019. Aj tá posledná bola prihlásená do celoslovenskej súťaže. Na konečnej grafickej úprave sa podieľali viacerí moji kolegovia z Mestského úradu v Žiline.

Spomeniem rozpor medzi oficiálnymi inštrukciami o písaní kroník a tým, ako sme to robili v Žiline. V žiadnom prípade sa však nechcem dotýkať a spochybňovať práce renomovaných autorít v tejto problematike.

Názov kronika je odvodený od gréckeho „chrono logos“ – ako čas plynul. Ja to nazývam časosled. Na Wikipedia.sk sa píše, že kronika je literárny žáner, opisujúci udalosti z minulosti v časovom slede, v ktorom sa odohrali. Podľa Wikipedia cz. je grécky chronos – čas. Úlohou kroniky je chronologicky, teda podľa poradia opísať jednotlivé historické udalosti. A ešte zo Slovnik.aktuality.sk: „Kronika je podrobný opis historických udalostí podľa časového sledu, resp. súhrn príbehov zostavený podľa ich časového poriadku.“

My v Žiline sme sa nad tým zamysleli už v roku 1990. Začínali sme dátumom 1. január, končili 31. decembrom. Jednoducho, ako v meste plynul čas. Prvou udalosťou nového roku bol napríklad silvestrovský ohňostroj krátko po polnoci.

Aby sme však vyhoveli smerniciam, začali sme robiť zoznam – register udalostí podľa tematiky. Politické a spoločenské udalosti, hospodárstvo, kultúra, šport, to všetko v posledných rokoch uvádzame v úvode kroniky s odkazom na udalosť a stranu, kde sa zápis  nachádza. Dovtedy bol obsah vždy na záver práce. V roku 1999 túto zmenu ocenil dokonca aj docent Ladislav Jasenák (autor Príručky pre obecných kronikárov – rok 1995), ktorý sa osobne zúčastnil v Martine na udeľovaní ocenení kroník. Poznamenal vtedy, že to nie je vôbec podľa jeho inštrukcií a knihy – ale že aj tak je to dobré. Jednoducho kompromis. Tento náš systém ocenila v marci 2020 v Žiline aj lektorka pani Agáta Krupová so slovami, že je to výborné, že jej to nenapadlo urobiť týmto spôsobom.

Samozrejme, v prvom rade je osobná účasť kronikára na podujatí, jeho poznatky z prvej ruky. Množstvo udalostí sa dá čerpať z internetovej stránky mesta Žilina. Tá je kvalitná, veľmi navštevovaná. Je tam ozaj veľa informácií. Prispievajú tam aj mnohé žilinské inštitúcie. Plus kultúrne, športové či iné inštitúcie majú bohaté webové stránky. Je to veľký rozdiel oproti tomu, ako sme si kedysi písali poznámky na papieriky do svojej katalogizácie. Všetko sme museli obehnúť, telefonovať a rešeršovať informácie z médií.

Zásada vždy bola zapísať všetko, čo sa udeje v Žiline – prácu primátora, rokovania mestského zastupiteľstva, podujatia organizované mestom, vzácne návštevy – prezidenta, ministrov, veľvyslancov. Ďalej kultúrne, vzdelávacie, športové, charitatívne, dobrovoľnícke a iné podujatia. Veľké i malé. Často spomíname pôsobenie firmy Kia Motors Slovakia. Hoci sa nenachádza na území Žiliny, jej prínos je, a nielen pre Žilinu, obrovský. Zaznamenávame aj  úspechy iných firiem či inštitúcií.

A, samozrejme, aj to, čo všetko dosiahli Žilinčania vo svete. Roky sa v našej kronike uvádza meno Peter Sagan, Žilinský miešaný zbor, súbor Rozsutec s ich úspechmi a reprezentáciou našej vlasti vo svete. Futbalisti MŠK Žilina, viacnásobní majstri Slovenska, hrali s takými tímami ako FC Chelsea Londýn, Sparta Praha, s Ajaxom Amsterdam či s Olympiquom Marseille. Na výsledku zápasu až tak nezáleží. Píšeme, do akých kvalitných družstiev títo hráči prestúpili – kedysi Marek Mintál, dnes Martin Dúbravka, Milan Škriniar. Spomenuté sú aj úspechy basketbalovej trénerky Natálie Hejkovej. V dávnejšej minulosti úspechy vodných zjazdárov dua Vala – Slúčik či kulturistky Zuzany Kořínkovej, taktiež mnohé koncertné turné Štátneho komorného orchestra po celom svete.

O mnohých udalostiach či podujatiach sa človek dozvie od známych, kronikár musí osobne poznať významných ľudí v meste. Môžem povedať, že riaditelia inštitúcií, podnikov, alebo nimi poverení pracovníci ma nikdy neodmietli s mojimi žiadosťami o informácie. Často padne informácia na ulici aj pri pive. Moja reakcia bola vždy – pošli mi pár viet – alebo som si ju vyhľadal na internete. Často však ide o významné a zaujímavé udalosti, ktoré nikde neboli publikované. Len náhodou som sa dozvedel, že maľbu žilinského výtvarníka Stana Lajdu vlani verejne odovzdali vo Vatikáne pápežovi Františkovi alebo že súbor Rozsutec vystupoval v Indii.

Udalosti a ľudí zásadne nehodnotím, snažím sa byť nestranný. V kronike iba konštatujem kto, čo a kedy.

Zásadne sa vyhýbam slangovým výrazom a „novinárskej terminológii“. Župa ako taká nejestvuje, je to Žilinský samosprávny kraj. Takže neexistuje županka či župan. Je to podľa mňa dehonestácia funkcie a neúcta k tejto inštitúcii. Často sa používa aj výraz viceprimátor. Taká funkcia podľa zákona o obecnom zriadení z roku 1990 jednoducho nie je. Je to zástupca primátora mesta či zástupca starostu obce. Hoci sa tieto výrazy v médiách často používajú, oficiálne výstupy (a to aj kronika mesta či obce) by mali byť písané oficiálnou terminológiou.

Kameňom úrazu býva aj používanie veľkých písmen. Keď napíšem napríklad, že vzácni hostia navštívili mesto Žilina, samozrejme, mesto napíšem s malým „m“. Ale keď píšem, že podujatie organizovalo Mesto Žilina, tak píšem s veľkým M. Pretože Mesto Žilina je názov právnickej osoby a podujatie financovalo či podporilo zo svojho rozpočtu. To isté platí o mestskom či obecnom zastupiteľstve. Uvedomujem si, že pri tom balansujem na hrane pravidiel slovenského pravopisu.

Na záver chcem trochu odľahčiť. Keď niekedy pozerám staršie záznamy, krútim hlavou. V kronike sme, samozrejme, sledovali aj výstavbu diaľnic okolo Žiliny. Jedna z najväčších „pikošiek“ je záznam z novembra roku 2007. V zápise je, že minister Vážny bol u predsedu ZASK Blanára a informoval ho, že tunel Višňové nebude hotový v roku 2010, ale až v roku 2012. Dnes to znie ako zlý vtip. My Žilinčania, Martinčania i ďalší si o tom myslíme svoje.

Ešte raz chcem zdôrazniť, že nechcem spochybňovať autority v problematike vedenia kroník. Kedysi dávno, tuším v roku 1994, na stretnutí kronikárov v Žiline padla myšlienka: Všetci to robíte inak, ale nikto z vás to nerobí zle.

TEXT: Ján Štofko, kronikár mesta Žilina

FOTOGRAFIE: Archív Jána Štofka