Moje umenie

Kultúra potrebuje dobrý marketing

Aby kvalitná kultúra oslovila čo najviac ľudí, publikum sa o jej existencii musí najprv dozvedieť.

Aj kultúrne organizácie potrebujú uspokojiť cieľové trhy lepšie a rýchlejšie ako konkurencia. Ony sú spojovacím článkom medzi dodávateľom (umelcom, tvorcom, lektorom) a zákazníkom (účastníkom, divákom) a ich cieľom by malo byť nielen uspokojovať kultúrne potreby, ale ich aj vyvolať, formovať a meniť.

Marketingový proces v kultúre

Základom marketingovej stratégie kultúrnej organizácie je marketingový mix – produktu/služby, ceny, miesta a propagácie. Jeho cieľom je správne identifikovať potreby a želania, na základe ktorých organizácia vytvorí vhodné produkty s optimálnymi a obojstranne prijateľnými cenami, distribúciou produktov a ich propagáciou. Takto zostavený mix je predpokladom úspešného marketingu organizácie.

Produkt

Môže byť hmotný, napríklad výtvarné dielo, kniha, osoba (umelec), alebo nehmotný – služba, udalosť (vernisáž, divadelné predstavenie), skúsenosť (workshop), myšlienka, politika, činnosť (rôzne aktivity), zážitok.

Cena

Cena má v marketingovom mixe najdôležitejšiu funkciu, lebo výrazným spôsobom ovplyvňuje predajnosť produktov. Závisí od toho, akú cenovú politiku si zvolíme, a to zase závisí od cieľov a orientácie na zákaznícke spektrum.

Cenu môžeme stanoviť podľa cieľov organizácie, dopytu, nákladov, konkurencie, prostredia. Môže byť uvádzacia, keď sa snažíme nový produkt dať na trh, prieniková, keď chceme obsadiť nové trhy, znížená – ak sa produkt slabšie predáva, alebo primeraná – taká, na akú si zákazník už zvykol. Poznáme aj „smotanovú“ cenu, veľmi vysokú, určenú pre veľmi solventnú klientelu.

Distribúcia a odbytové cesty

Distribúcia slúži na to, aby boli produkty a služby dobre dostupné pre všetkých klientov.  Produkty kultúrnych organizácií by mali byť dostupné priestorovo (napríklad vstupenky v pokladni alebo cez internet) a aj časovo (napríklad deti a seniori môžu využívať kultúrne zariadenia doobeda, pracujúci podvečer a večer, rodiny cez víkend).

Kultúrne produkty môžu organizácie ponúkať priamou cestou (organizácia – klient/spotrebiteľ cez predajné miesta, internet, objednávky a podobne) alebo nepriamou (organizácia – agentúra – spotrebiteľ cez sprostredkovateľa). Táto cesta je však náročná, drahá a trvá dlho.

Marketingová komunikácia

Marketingovú komunikáciu môžu realizovať kultúrne organizácie prostredníctvom reklamy, PR aktivít, podpory predaja, priameho marketingu či event marketingu.

Marketingové tipy a triky

Jaroslav Dodok, odborník na marketing zo spoločnosti Mavio Media, odporúča kultúrnym organizáciám deväť tipov, na čo si dať pozor pri realizácii marketingovej kampane.

  • Vždy realizujte naraz iba jednu marketingovú kampaň.
  • Príprave venujte toľko času, ako jej realizácii, predovšetkým ak ju robíte po prvýkrát.
  • Čím viac ľudí bude do kampane zapojených, tým lepšie.
  • Čím konkrétnejšie rozplánujete aj tie najmenšie úlohy, tým lepší výsledok dosiahnete.
  • Čas sú peniaze, ak máme dostatok času, dokážeme náklady eliminovať a množstvo vecí vybaviť cez sponzoring, barter či množstevné zľavy.
  • Nebojte sa prizvať do kampane odborníka.
  • Najväčším kameňom úrazu každej kampane sú texty (ich kreativita, výstižnosť, pútavosť), videá (ich kvalita, strih, dĺžka a grafika) a marketing na sociálnych sieťach (štýl komunikácie).
  • Nemusíte vždy vymýšľať niečo nové, stačí sa inšpirovať už existujúcimi kampaňami a prispôsobiť si ich pre svoje vlastné potreby.
  • Realizácia kampane si vyžaduje často aj množstvo dobrovoľníkov, nebojte sa osloviť mladých ľudí, absolventov odborných škôl či jednotlivé fakulty, ktoré vám môžu pomôcť.

Viac o marketingu v kultúrnych inštitúciách sa dozviete z materiálu, ktoré spracoval odborník na marketing a lektor vzdelávania Jaroslav Dodok.

TEXT PRIPRAVILA: Svetlana Chomová

FOTOGRAFIE: Unsplash