V covidových časoch sa začalo opäť intenzívne diskutovať o tom, do akej miery potrebujeme kultúru a akú úlohu zohráva v našich životoch. Čo je teda hlavnou úlohou kultúry?
V poslednom období sa kultúra dostala do centra pozornosti ako oblasť, ktorá dokáže generovať hospodárske zisky, akcentujú sa väzby kultúry na ďalšie oblasti hospodárstva. V tomto inovovanom kontexte sa kultúra stáva zaujímavou aj pre ekonómov a investorov.
Rovnako môžeme sledovať zvýšený záujem o tradície, zvyky a prejavy spojené so špecifickými spôsobmi života, s aktívnym, ale často aj kreatívnym trávením voľného času, so získavaním podnetov a zážitkov. V súčasnej spoločnosti, predovšetkým v západnej, liberálne orientovanej demokracii, je využívanie bohatej a pestrej ponuky kultúrnych tovarov a služieb právom každého občana.
Kultúru vnímame ako oblasť, ktorá zastrešuje všetko, čo nám umožňuje v komplexnosti využívať výhody a hmotné aj nehmotné kvality a hodnoty, ktoré ako ľudské spoločenstvá vytvárame. Okrem samotného zážitku, recepcie alebo prežívania novej skúsenosti patrí k dôležitým parametrom kultúry to, že napĺňa špecifickú ľudskú potrebu súvisiacu so socializáciou: participovať na kultúre priamo, aktívne, často nesprostredkovane a v spoločenstve ostatných. V často citovanej definícii konštatoval britský teoretik Raymond Williams, že kultúra je všedná, bežná a samozrejmá. Neznižuje význam kultúry, ale poukazuje, že kultúra je všade okolo nás a sme ňou obklopení a až v momente neprítomnosti niektorého z jej prejavov si ju intenzívnejšie všimneme. Mnohým začala kultúra chýbať aj preto, že prestala byť dostupná. Myslím, že kľúčový parameter kultúry – spoločné prežívanie kultúry spoluúčasťou a zdieľaním s inými – sme si práve počas utlmenia spoločnosti uvedomili viacerí.
Dokázali sme sa na novú situáciu adaptovať?
Pracovné, voľnočasové aj niektoré kultúrne aktivity sa presunuli do online priestoru. Napriek technologickým možnostiam začala absencia sociálnych kontaktov zasahovať čoraz širšie spektrum spoločnosti. Jedným z krízových prejavov pandémie bola nielen prázdnota verejných priestranstiev, ale aj obmedzené možnosti stretávať sa a s tým súvisiaca absencia spoločných aktivít.
Sociálne kontakty neznamenajú len vzájomné stretávanie, ale zahŕňajú v sebe aj spoločné prežívanie toho, čo sa deje „tu a teraz“.
Umŕtvenie a utlmenie verejného diania niektorí na počiatku pandémie nazvali hibernáciou. Tento pojem vzbudzoval očakávania, že sa ako v rozprávke spoločnosť a kultúra akoby zázrakom prebudia. Bohužiaľ, dôsledky pandémie výrazne pociťujeme v našom každodennom živote, v hospodárstve aj ekonomike. Kultúru nestotožňujeme len s budovami a podujatiami, sú to aj aktívne pôsobiace subjekty, ale je to v širšom význame aj kontext, v ktorom naše prejavy a aktivity nadobúdajú komplexný význam.
Aj počas utlmenia verejného a spoločenského života kultúrni aktéri napriek obmedzenému fungovaniu kamenných inštitúcií pripravovali podujatia a aktivity, na ktorých sme sa však nemohli spoločne stretnúť. V online priestore absentuje pocit človečenstva, priama interakcia, živé kontakty a bezprostredné odovzdávanie emócií.
Prežila teda slovenská kultúra pandémiu?
Kultúra bola zaradená medzi neesenciálne odvetvia a umŕtvenie verejného života kultúrny ekosystém radikálne narušilo. Hoci časť aktivít sa s rôznou dynamikou a úspechmi presunula do online priestoru, najvýraznejšie pociťujeme narušenie priamej recepčnej väzby medzi „aktérmi“ kultúry a verejnosťou.
Kultúrne subjekty pôsobiace v tzv. jadre kultúrneho a kreatívneho priemyslu využívajú schopnosti, zručnosti a kreativitu vysokokvalifikovaných profesionálov, pričom mnohí fungujú a pôsobia v slobodných povolaniach a nie sú v plnej miere financovaní z verejných či zo štátnych zdrojov. Utlmenie a stav hibernácie sa ich dotkli najvýraznejšie. Aj organizácie a subjekty, ktorú sú financované z verejných zdrojov, pociťujú a v ďalšom období ešte môžu pociťovať ich nedostatok. Bohužiaľ, stále sa stretávame s riešením, keď sa kultúra odsúva ako menej relevantná oblasť.
Aké sú hlavné dôsledky pandémie pre kultúru?
Umŕtvenie verejného diania spôsobilo kultúre straty, ktoré by sme nemali vyčísľovať len kvantitatívnymi ukazovateľmi, cez prepady tržieb. Finančné straty môžeme vnímať ako hospodárske dôsledky hibernácie, sú výrazné a v rovine kvantitatívnych ukazovateľov patrí kultúra medzi najzasiahnutejšie odvetvia.
Potrebujeme však zamerať pozornosť aj na sociálno-kultúrne dôsledky hibernácie. Subjekty a aktéri pôsobiaci v kultúre stratili priame kontakty so svojimi návštevníkmi, narušili sa dlhodobo budované spojenia a väzby. Kontakt inštitúcie s divákom a návštevníkom nesmieme vnímať ako samozrejmosť, mnohí do ich vybudovania a upevnenia investovali okrem finančného kapitálu kreativitu a energiu. Práve záujem návštevníkov a divákov o aktívne využívanie tovarov a služieb môžeme vnímať ako jeden z motívov samotného konceptu kreatívnych odvetví. Produkty a služby v kultúre, ktoré sú atraktívne a zaujímavé pre divákov a návštevníkov, prinášajú okrem priamych ziskov rôzne multiplikačné efekty.
Najvýraznejšie sa pozitívne efekty kultúry pre širšie oblasti hospodárstva multiplikujú pri aktivitách s väčším počtom priamych návštevníkov, ktoré sa produkčne pripravovali ešte pred vypuknutím pandémie. Väčšina veľkých podujatí bola naplánovaná na letné mesiace roku 2020, zrušenie kultúrnych produkcií, ako sú festivaly, komplexnejšie mestské podujatia, remeselné trhy alebo folklórne slávnosti znamenalo stratu aj pre podnikateľov a subjekty, ktoré sú súčasťou širšieho produkčného reťazca. Multiplikačné efekty sa môžu prejaviť nielen pozitívne, ale aj negatívne, ako straty pre tých, ktorí primárne neparticipujú na kultúre, ale celkovo sa podieľajú na širokej ponuke tovarov a služieb či už ako tvorivé povolania, nezávislí umelci, alebo drobní remeselníci.
Zároveň je potrebné konštatovať, že ak vyčísľujeme straty v kultúre, zvyčajne hovoríme o priemerných číslach, nie všetkých odvetví v kultúre sa však covidové obmedzenia dotkli rovnako. Niektoré odvetvia, napríklad reklama, IT či marketing, mohli aj v kontexte obmedzení fungovať, ale výrazná časť jadra kultúry, ktorá súvisí s priamou zážitkovou participáciou „z očí do očí“, utrpela výrazné straty.
V súčasnosti sa veľa hovorí o kreatívnom priemysle. Aký je jeho vplyv na kultúru?
Kreatívny priemysel a komplexnejšie začlenenie kultúry do systému hospodárskych odvetví má svojich zástancov, ale aj odporcov. Samotné jadro kultúrneho a kreatívneho priemyslu (KKP), úzko chápanú „vysokú“ kultúru, naďalej mnohí vnímajú ako rozpočtovú záťaž. Nazeranie na kultúru primárne cez optiku kreatívnych odvetví a implementácia princípov „hospodárneho manažmentu“ bez hlbšieho porozumenia kontextu, v ktorom sa samotná koncepcia KKP v rámci európskych kultúrnych politík formovala, a bez vhľadu do fungovania všetkých foriem kultúrnych subjektov môže krehký kultúrny ekosystém narušiť.
Segment kultúrnych a kreatívnych odvetví zahŕňa nielen aktivity, ktoré si s kultúrou spájame automaticky – operu, balet, kultúrne podujatia –, ale aj komerčnejšie oblasti, ktoré generujú vysoké zisky zdanlivo bez dodatočných investícií z verejných rozpočtov.
Ak máme „oceňovať“ kreativitu vo všetkých jej rozmanitých formách a prejavoch, musíme rešpektovať, že generovanie a kumulovanie kreatívneho potenciálu vyžaduje investície do všetkých oblastí kreatívnych odvetví vrátane tých, ktoré primárne produkujú špecifické hodnoty, či už umelecké, alebo expresívne.
Nie je problémom, že niektoré hodnoty sa nedajú jednoduchým spôsobom odmerať a vyčísliť?
Vnútorná štruktúra kreatívneho priemyslu, na ktorú sa odvolávajú aktuálne koncepčné a strategické dokumenty európske alebo naše domáce, stojí na kreatívnych a umeleckých aktivitách prinášajúcich jedinečnú kvalitu, pre ktorú máme zaužívaný pojem „umelecká hodnota“. Nevieme však transformovať umeleckú hodnotu do vzorca: môžeme hovoriť o trhovej hodnote diela, s ktorým sa obchoduje, môžeme vyčísliť náklady na kultúrny festival. Môžeme zisťovať počet platiacich návštevníkov a divákov, ale nevieme jednoznačne odmerať ani vyčísliť expresívnu hodnotu.
Implementácia princípov fungovania kreatívnych odvetví musí rešpektovať nielen kultúru ako odvetvie hospodárstva, ale aj kultúru ako oblasť generujúcu hodnoty, ktorých podstata nie je celkom prenosná do kvantifikačných parametrov. Kultúrne inštitúcie financované z verejných zdrojov produkujú špecifické kvality, pričom ich služby a tovary musia byť dostupné širokej verejnosti a musia zohľadňovať aj požiadavky, ktoré vyplývajú z odporúčaní kultúrnych a sociálnych politík. Ak sú kultúrne tovary a služby ponúkané za poplatky, tie nezodpovedajú skutočným nákladom na produkciu tovaru či služby.
Ak budeme kultúru vnímať len cez kvantifikačné parametre, nebudeme rešpektovať kvalitatívne a hodnotové parametre v rámci niektorých odvetví KKP, dôsledky možno neuvidíme v štatistických kvartálnych výkazoch, ale o to výraznejšie sa prejavia neskôr.
Je na Slovensku dostatok záujemcov o kvalitnú kultúru?
Niektoré segmenty v rámci jadra KKP generujú také špecifické hodnoty a kvality, že vyžadujú aj recipienta, ktorý transformuje prvoplánový zážitkový konzum cez porozumenie kvalitám diela v hlbšej zážitkovej recepcii, ktorá však stojí na skúsenosti, opakovaní a umocňovaní. Pravidelných návštevníkov negeneruje len kvalitná produkcia, sú výsledkom a následkom dlhoročného cieľavedomého snaženia. O mnohých prvkoch súčasného umenia hovoríme, že sú pre náročného diváka, prípadne konštatujeme, že sú náročné na recepciu. Kreativita, originalita a expresívna hodnota sa generujú na strane tvorcov, ale aj recipientov, na vzájomnú súvislosť tvorby a recepcie poukazujú aj kultúrne politiky pre oblasť KKP.
Súčasné priemerné percento participácie európskeho obyvateľstva na KKP je dôsledkom a následkom niekoľkých desaťročí, neudial sa náhle a bez súvisiacich investícií a vkladov do umenia a kultúry, pričom nejde len o finančnú podporu. Rovnako dôležitá je legislatívna podpora a podpora na všetkých úrovniach verejnej správy. Ak chceme iniciovať hlbší záujem verejnosti o kultúru a kreativitu a dotiahnuť sa na priemerné európske hodnoty, musíme výraznejšie investovať do práce s návštevníkom a túto oblasť komplexne rozvíjať.
Aký má podľa teba u nás kreatívny priemysel potenciál?
Človek je bytosť, ktorá pre svoje naplnenie potrebuje sebarozvoj, cíti potrebu vlastného zdokonaľovania, ale aj sociálnej participácie. To sú aj kľúčové faktory, z ktorých sa kultúra obnovuje: z kreatívneho potenciálu a potreby sociálnej participácie. Pre mnohých súčasníkov je okrem práce a profesionálneho uplatnenia dôležité to, aby trávili zmysluplne voľný čas, ktorý majú k dispozícii.
Kým na prelome milénia ešte boli silne prítomné modely, keď bol človek ochotný vymeniť svoj voľný čas za osobité príplatky v práci, dnes sa situácia najmä medzi časťou mladšej generácie radikálne mení, a to nielen ako dôsledok nedávnej pandémie.
Voľný čas a pocit, že máme k dispozícii dostatok času pre seba, patrí medzi prejavy spokojnosti, šťastia. Svetová zdravotnícka organizácia medzi parametre šťastia a kvality života zaraďuje nielen zabezpečenie materiálnych podmienok, ale aj spokojnosť so sociálnou a s kultúrnou dimenziou života. V ponuke kultúrnych tovarov a služieb by sme zmeny a nové tendencie mali nielen sledovať, ale naplno využiť ich potenciál, ponúkať nielen pasívnu účasť, ale umožniť návštevníkom a divákom aktívnejšie zapojenie do zážitku. Mnohé komerčnejšie ladené subjekty takéto produkty a služby ponúkajú a dnes už majú vyprofilovanú základňu návštevníkov.
V prípade odvetví v rámci KKP si treba uvedomiť, že nastavenie čisto kvantitatívnych parametrov ako kritéria úspešnosti môže ohroziť široké spektrum subjektov financovaných z verejných zdrojov, ktoré sú pre generovanie kreatívneho potenciálu kľúčové.
Paradoxom je, že kultúru aj kreativitu nevnímame ako dynamické oblasti, naše nazeranie na oba prejavy stojí na ich „objektovosti“, nie procesuálnosti. Kreativita nie je raz a navždy dosiahnutý stav, je to procesuálny fenomén, ktorý sa neustále generuje, pričom jeho objem sa môže zvyšovať, ale aj znižovať a upadať.
Pre generovanie kreatívneho potenciálu sú dôležité nielen kreatívne centrá a huby, ale aj vlajkové inštitúcie a rovnako tie organizácie, ktoré patria do „prvej kontaktnej línie“, často sa však ocitajú na hranici pozornosti.
Jednotlivci prichádzajú do kontaktu s kultúrou primárne v mieste svojho bydliska, potom neskôr aj v ďalších rovinách, dôležité je, aby kontaktné miesta pružne reagovali na meniace sa potreby občianskej spoločnosti.
Slovensko je krajinou s veľkými regionálnymi rozdielmi. Platí to aj v oblasti kultúry?
Patríme medzi krajiny, v ktorých dlhodobo sledujeme trend polarizácie, existujú výrazné rozdiely v distribúcii príjmov medzi krajmi a okresmi. Oblasti s nízkymi príjmami nemajú dostatočné prostriedky na zabezpečenie základných funkcií, preto je financovanie kultúry často obmedzené len na pridelenie nevyhnutných zdrojov. V týchto oblastiach sledujeme aj nižšiu mieru zastúpenia subjektov pôsobiacich v rámci KKP.
Aktuálne publikované výstupy ukazujú, že najviac podnikateľských subjektov v rámci KKP funguje v príjmovo silných krajoch, s dominanciou Bratislavského kraja. V rámci KKP patria medzi silné odvetvia reklama a IT, kde podniká polovica subjektov v rámci KKP a tretie, výrazne nižšie zastúpenie, má odvetvie filmu, TV, videa, rádia a fotografie.
Na základe doteraz analyzovaných údajov fungujú v rámci KKP tzv. mikropodniky, ktoré tvoria takmer polovicu subjektov.
Predpokladám, že značný rozdiel bude aj medzi Slovenskom a ostatnými krajinami EÚ.
Na Slovensku zamestnáva KKP menej ako 1 % zo všetkých zamestnaných, čo je pod spodnou hranicou zamestnanosti v kreatívnom priemysle v EÚ. Môžeme, samozrejme, opakovať tvrdenie o nepresných evidenciách a štatistikách, ale zároveň si kriticky priznať, že hoci niektoré odvetvia v rámci KKP ukazujú svoj rastúci potenciál, nie všetkým, ktoré vykazujú rozvojový potenciál, venujeme dostatočnú pozornosť.
Dnes už v súvislosti s kultúrou a umením existujú aj pružnejšie modely, ako je hierarchické členenie na vysoké a populárne formy. Model vzájomne súvisiacich okruhov, ktoré sa od tzv. jadra odvíjajú, rešpektuje kreatívny dialóg aj medzi oblasťami, ktoré na prvý pohľad nemajú vzájomnú súvislosť. Umenie a kultúra nás pripravujú a učia vidieť a pracovať mimo zabehaných vzorcov a hraníc, možno aj preto je príklon ku kreatívnym aktivitám pre súčasníkov dôležitý.
Ako sa v súčasnosti mení úloha kultúrnych subjektov?
V čase obmedzení sa výraznejšie prejavovali tie organizácie a inštitúcie, ktoré mali vytvorené a upevnené stratégie práce s návštevníkmi prostredníctvom nových foriem marketingu a ktoré s nimi pravidelne komunikujú v online priestore. Covidová éra nám zanechala aj viaceré zručnosti, ktoré súvisia s presunom aktivít do online priestoru. Mnohé inštitúcie využívajú sociálne médiá a svoju ponuku mali dostatočne etablovanú aj vo forme digitálneho obsahu. Mnohé menšie organizácie a subjekty však túto rovinu svojho pôsobenia pokrytú nemali. Kvalita digitálneho obsahu a komunikácia s návštevníkom v online priestore boli podceňované. Aj v online ponuke kultúrnych aktérov v online priestore sa rýchlo ukázali ťahúni, ktorí ponúkali nielen atraktívne online podujatia, ale majú aj komplexné a veľmi funkčné metodiky práce s mnohými segmentmi návštevníkov.
Ak hovoríme o umelcoch a kreatívcoch, tak pre mnohých sú nesmierne dôležité podnety a zážitky, nové formy skúseností, ktoré sa generujú vo vzájomných kontaktoch či už vo forme rôznych sympózií, workshopov, mobilít, či rezidenčných pobytov. Všetky uvedené formy sa počas uzatvorenia verejného života realizovali minimálne, mnohé projekty boli zastavené akoby uprostred produkčného cyklu. Aj medializované výpovede umelcov a kultúrnych či umeleckých aktérov prinášajú svedectvá o nekvantifikovateľných dôsledkoch a dôsledkoch pandémie.
Ako by si zhodnotila stav kultúrnej infraštruktúry na Slovensku v súvislosti s pandémiou?
Kultúrne subjekty sú schopné pružne reagovať na nové okolnosti, kultúra samotná je vlastne adaptačným mechanizmom, ale miera a rýchlosť adaptácie sú podmienené aj technickým, legislatívnym a finančným zázemím. Stav veľkej časti kultúrnej infraštruktúry nezodpovedá súčasným podmienkam, pre mnohé bola práca v online priestore novou potrebou a počiatočné problémy s prenesením poľa pôsobností do online priestoru sa netýka len našich domácich inštitúcií.
Ako sme na tom v oblasti digitalizácie?
Nedostatkom mnohých domácich inštitúcií, na ktorý upozorňovala aj záverečná správa Revízia výdavkov na kultúru 2020, je procesuálne nevhodne nastavená digitalizácia a najmä nedostatočné a neefektívne využívanie získaných produktov digitalizácie.
Mnohé inštitúcie získané digitalizované obsahy nevnímajú ako hodnotu, ktorá by mala byť ďalej verejne dostupná a ďalej využívaná v kolobehu cirkulácie kultúrnych obsahov. Kolobeh kultúrnych obsahov uvažuje o pozitívnej dimenzii tzv. recyklácie obsahov a symbolov a vníma ako funkčne rovnocenné procesy, ktoré sa dejú na strane tvorby aj recepcie, ktorá nemusí byť jednoznačne len estetickým zážitkom. V aktuálnych koncepciách je pozitívne vnímané aj pretváranie a ďalšie využívanie obsahov v rámci tzv. participačnej kultúry generujúcej sa počas zdieľania. Nové formy práce v online priestore a samotné kreatívne a funkčné využívanie výsledkov digitalizácie patrí medzi oblasti, ktoré sú v súčasnom svete dôležité pre všetky skupiny obyvateľov.
Okrem malej miery digitalizovaného kultúrneho dedičstva máme jeden z najnižších ukazovateľov v sprístupnenom objeme obsahov na počet obyvateľov. Domáce inštitúcie, ktoré sa venujú digitalizácii, nemajú jednotný výklad právnych aspektov sprístupňovania digitalizovaných obsahov. Teda aj v prípade ďalšieho utlmenia verejného života existujú v kultúre témy a oblasti, do ktorých môžeme zamerať naše pôsobenie.
TEXT: Svetlana Chomová
FOTO: Pexels, Archív Zuzany Slušnej
Doc. PhDr. Zuzana Slušná, PhD., pôsobí na Katedre estetiky Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Venuje sa teoretickej reflexii kultúry, najmä problematike lokálnej a regionálnej kultúry s dôrazom na aktuálne kultúrne procesy (globalizácia, regionalizácia, revitalizácia kultúrnej tradície). Zameriava sa na aktuálne témy kultúrnej politiky (kultúrny a kreatívny priemysel, kreativita, kultúrny potenciál miest a sídiel, kultúrna identita). Spolupracuje s Ministerstvom kultúry SR, je členkou Poradného zboru NOC pre vzdelávanie a členkou Platformy pre kultúrny a kreatívny priemysel pri Ministerstve kultúry SR. Je autorkou učebníc Súčasná kultúrna situácia z pohľadu teórie a praxe (Bratislava, 2015) a Trendy a aspekty miestnej a regionálnej kultúry (Bratislava, 2013).
