Krátky hudobný taliansko-slovenský slovník

Krátky hudobný taliansko-slovenský slovník

Výslovnosť talianskych slov

V taliančine sa jednotlivé spoluhlásky vyslovujú takto:

• „c“ – pred a, o, u ako „k“ (marcato: markáto, staccato: stakato)
• „c“ – pred e, i ako „č“ (vivace: vivače, recitativo: rečitatívo)
• „ci“ – pred a, o, u ako „č“ (-i- sa nevysloví, je len znakom mäkčenia, napr.: marciale: marčále)
• „g“ – pred a, o, u ako „g“ (largo, legáto)
• „g“ – pred e, i ako „dž“ (agitato: adžitáto, leggiero: ledžéro)
• „gi“ – pred a, o, u ako „dž“ (-i- sa nevysloví, napr.: giocoso: džokózo, adagio: adádžo)
• „gh“ – pred e, i ako „g“ (larghetto: largeto)
• „ch“ – pred e, i ako „k“ (scherzo: skerco)
• „sc“ – pred a, o, u ako „sk“ (scorrendo: skorendo)
• „sci“ – pred a, o, u ako „š“ (-i- sa nevysloví, floscio: flošo)
• „sc“ – pred e, i ako „š“ (crescendo: krešendo)
• „sch“ – pred e, i ako „sk“ (scherzo: skerco)
• „s“ – medzi samohláskami obyčajne ako „z“ (rigoroso: rigorózo)
• „gn“ – ako „ň“ (segno: seňo)
• „z“ (zz) – ako „c“ (pizzicato: picikáto)
• prízvučné samohlásky pred jednou spoluhláskou sú dlhé (serioso: seriózo), pred dvoma a viacerými sú vždy krátke