Na úvod fyzikálne okienko. Každý svetlocitlivý fotopapier je na jednej strane natretý emulziou želatíny obsahujúcou soli striebra (bromid alebo chlorid strieborný). Tieto soli pri osvetlení menia svoju štruktúru a chemickým vyvolaním sa z nich stáva bežné – stabilné striebro. Častice, ktoré, naopak, osvetlené neboli, v následnom procese zo želatíny rozpustí ustaľovač. Fotopapier tak už ďalej nereaguje na svetlo.
Vyvolané zhluky strieborných atómov (hovorí sa im aj zrno) tvoria tmavé časti obrazu klasickej čiernobielej fotografie. Svetlé časti fotografie (či filmu) sú miestami, kde k reakcii nedošlo a cez želatínu presvitá biely (alebo transparentný) podklad. V realite to, samozrejme, nie je také čiernobiele a prechody medzi týmito plochami sú v plynulom gradiente stupňov sivej, ktoré vytvárajú charakteristickú bohatosť analógového obrazu. V najužšom chápaní je tak princípom analógového procesu snaha kontrolovať, kam sa svetlo dostane a kam nie. Čím je svetla viac, tým je na danom mieste hustejšia čierna.
Vo svojom najbežnejšom prejave – zväčšenine – sa analógový proces udeje dvakrát. Svet pred objektívom, v ktorom je biela bielou a čierna čiernou, sa zachytí v negatívnom obraze na priesvitný film. Inverzná realita filmu sa potom nasvieti na svetlocitlivý papier, ktorý opäť reaguje negatívne. Výsledkom dvoch negatívnych procesov je tak, podobne ako v matematike, pozitívny (normálny) obraz sveta – fotografia. (Vývojky na papier sa preto označujú ako pozitívne, vývojky na film ako negatívne.)
Fotogram
Pre zjednodušenie začnime iba jedným negatívnym procesom, bez filmu a bez fotoaparátu. Pred sto rokmi bol fotogram obľúbenou technikou dadaistov a konštruktivistov, experimentoval s ňou dokonca aj Picasso.
Fotogram je kompozičnou hrou, pri ktorej na svetlocitlivý papier pri červenom svetle ukladáte predmety, ktoré následne po expozícii bielym svetlom zanechajú negatívny obrys, tieň alebo zlom tohto svetla. Fotogram je zaujímavý vo svojej jednoduchosti. Práve redukcia na papier – predmet – svetlo otvára clonu kreativite a výskumu rôznych možností dopadu svetla a expozície papiera.
Na papier môžete položiť čokoľvek, obľúbené sú predmety s jemným detailom, šperky, rastliny, záclony, rôzne štruktúry, predmety zo skla, či dokonca vlastné telo. Experimentovať sa dá s výškou objektov, so spôsobom ich uloženia na papier, s uhlom dopadu svetla či s veľkosťou a silou svetelného zdroja. Fotogram môže byť kompozičnou hádankou, abstraktným obrazom alebo mapou.
Postup pri fotograme
1. Pri červenom svetle uložte na svetlocitlivú stranu svoje predmety alebo kompozíciu (fotografická emulzia je na lesklej strane, ktorá je na dotyk lepkavejšia).
2. Exponujte papier bielym (denným) svetlom, žiarovkou alebo bleskom. Mali by stačiť približne jedna až dve sekundy pri bežnej izbovej žiarovke (závisí to od intenzity), prípadne jedno blesknutie smartfónom.
3. Odstráňte predmety a vyvolajte fotopapier.
Pinhole camera/Dierkový fotoaparát
Ďalšou jednoduchou hrou s fotopapierom bez nutnosti použiť negatív je dierkový aparát. Ide o zredukovanú verziu každého foťáka – uzatvorenú krabičku so svetlocitlivým materiálom na jednej strane a malou dierkou (alebo objektívom) oproti. Funguje na optickom princípe prechodu svetla cez malý otvor v priamej línii (camera obscura). Obraz pred dierkou (objektívom) sa tak vnútri zachytí v zrkadlovej podobe, hore nohami a v negatíve.
Telo aparátu vyrobíte jednoducho z akejkoľvek svetlotesnej nádoby. Najlepšie sa na to hodia uzatvárateľné kuchynské plechové dózy, napríklad od kávy alebo čajového pečiva (môžu byť oválne aj hranaté). Okrem toho budete potrebovať nožnice, kúsok hliníkovej fólie, čiernu izolačnú pásku, prípadne priamo lepiacu hliníkovú pásku.
Postup pri výrobe dierkového fotoaparátu
1. Na jednej strane dózy urobte otvor s priemerom približne 1 cm. Otvor ešte nebude tvoriť objektív, nemusí byť preto pravidelný ani presný.
2. Otvor prekryte kúskom hliníkovej fólie, ktorý pevne prilepíte čiernou páskou o nádobu tak, aby dovnútra neprenikalo svetlo. Do fólie urobte dierku špendlíkom. Ak je pod mrakom alebo fotografujete vnútri, zasuňte do alobalu celý špendlík alebo ihlu. Ak chcete fotografovať na slnku, dierka by mala byť menšia ako priemer špendlíka, stačí zasunúť iba jeho hrot, približne 2 mm.
Prvé dva kroky sa dajú zjednodušiť urobením dierky priamo do tela dózy, prídete však o možnosť jednoducho ju prelepiť v prípade, že by bola príliš veľká alebo nepravidelná. Alobal je tiež tenší ako samotný plech dózy, čo zaručí širší uhol záberu.
3. Dierku dočasne zakryte kúskom alobalu alebo páskou, aby aparát neexponoval počas presunu z tmavej komory na miesto záberu.
4. Pri červenom svetle vložte dovnútra fotopapier vhodnej veľkosti (emulziou smerom k otvoru). V okrúhlych dózach papier drží väčšinou sám od seba, prípadne ho prelepte páskou, aby sa pri presune nepohol. Zatvorte dózu, a ak treba, prelepte spoj medzi uzáverom a dózou izolačnou páskou, aby dovnútra nevnikalo parazitné svetlo.
5. Položte aparát na miesto, ktoré chcete fotografovať. Odokryte dierku a exponujte. Fotoaparátom už nehýbte. Dĺžka expozície závisí od množstva svetla a veľkosti dierky – čím viac svetla, tým musí byť dierka menšia alebo čas expozície kratší. Na priamom slnku by pri malej dierke (necelý špendlík) malo stačiť 15 – 20 sekúnd, v dobre presvetlenom interiéri 2 – 4 minúty (celý špendlík), v tmavšej izbe alebo v noci pokojne aj hodiny.
6. Otvorte aparát vo fotokomore a vyvolajte papier.
Vyvolanie papiera
Vo fotokomore si pripravte misku s vývojkou, prerušovacím kúpeľom, ustaľovačom a nádobu s vodou, do ktorej odložíte spracovaný materiál. Fotopapier pri červenom svetle vložte do misky s vývojkou na 60 – 90 sekúnd a mierne ňou zatraste, prípadne jednu jej stranu zľahka dvíhajte, aby sa vývojka rozpohybovala a čo najskôr po vložení pokryla celú plochu papiera. Miešajte pravidelne alebo stále, aby ste dosiahli rovnomerné (a rýchlejšie) vyvolanie.
Po 10 – 20 sekundách by sa mal začať zjavovať obraz, ktorý bude postupne tmavnúť. Pri červenom svetle sa tóny javia väčšinou tmavšie, ako budú vyzerať v skutočnosti na dennom svetle. Svetlé tóny by pri správnej expozícii mali zostať svetlé. Ak papier ihneď sčernie a kresba sa stratí, exponovali ste príliš dlho. Skontrolujte teplotu vývojky, mala by mať približne 20 °C (teplá reaguje rýchlejšie).
V ideálnom prípade sa na papieri po zhruba 30 – 40 sekundách už iba postupne prehlbuje čierna a prekresľujú sa detaily vo svetlých plochách, kresba sa nestráca. Zhruba po minúte by ste mali dosiahnuť úplné vyvolanie. Ak je obraz príliš svetlý a ani po dvoch minútach sa nevyvinie dostatočný kontrast, exponovali ste príliš krátko, alebo má váš dierkový aparát príliš malú dierku. Po dvoch minútach sa už vo vývojke žiadny zázrak neudeje a papier postupne zosivie.
Ak sa neobjaví absolútne nič, pravdepodobne ste papier do aparátu vložili zlou stranou. Skúste to znova. V prípade, že obraz černie príliš prudko, máte stále možnosť rýchlo ho vložiť do prerušovača, dostatočne sa však nevyvolajú čierne tóny a môžu sa objaviť mapy od nerovnomerného vyvolania.
Fotogram je svojím charakterom výtvarná technika, na papier môžete kresliť vývojkou alebo urobiť odtlačky prstov či fŕkance ustaľovačom ešte pred vyvolaním (tieto miesta zostanú biele). Ďalšou technikou je solarizácia, keď papier počas vyvolávania znova nakrátko osvietite bielym svetlom (1 – 2 sekundy) – svetlé časti stmavnú, kontúra obrazu sa však zachová.
Po vyvolaní presuňte papier minimálne na desať sekúnd do prerušovacieho kúpeľa a premiešajte (mal by hneď stratiť mazľavosť a drhnúť pod prstami ako čerstvo umytý riad). Ak sa vám zdá slabo vyvolaný, v tomto momente ho môžete ešte vrátiť späť do vývojky (opláchnite ho však vodou, aby ste nekontaminovali vývojku).
Po prerušení vložte papier do ustaľovača na 1,5 – 3 minúty, podľa pokynov výrobcu, a premiešajte (RC papiere sa ustália rýchlejšie ako baryt). Zhruba v polovici tohto času môžete zasvietiť biele svetlo a skontrolovať výsledok (pozor na otvorené škatule s fotopapierom, je dobré ich zatvoriť vždy po vytiahnutí nového hárka). Ak máte prístup k vode, opláchnite papier od ustaľovača a vložte ho do nádoby s vodou určenej na záverečné pranie.
Pri záverečnom praní je ťažko určiť, kedy sa papier zbaví všetkých zvyškov ustaľovača. Dĺžka prania závisí od prúdu vody (a tvrdosti vody), teploty, množstva či typu papiera a v konečnom dôsledku aj od toho, ako vám na výsledku záleží. Chcete ho dobre vyprať, ale, samozrejme, neminúť príliš veľa vody.
Dobrou praxou je časté miešanie a obracanie papiera pri miernom prúde vody okolo 20 – 30 °C (tak, aby sa papiere nezlepili do jednej hrče). Prúd by mal byť dostatočne silný na to, aby sa voda v miske vymieňala, nie iba stekala po povrchu. 5 – 10 minút pri RC papieroch a 15 – 20 minút pri baryte bude stačiť. Oplachovanie prúdom vody hneď po vybratí z ustaľovača výrazne zníži koncentráciu chémie v „čakacom“ kúpeli a urýchli pranie.
Druhou možnosťou je päť až desaťkrát vymeniť vodu v pracej miske vždy po niekoľkých minútach s častým miešaním. Na urýchlenie prania tiež môžete použiť špeciálne pracie prípravky.
Po ukončení práce vo fotokomore prelejte chémiu do plastových fliaš, vytlačte z nich prebytočný vzduch, označte ich (ideálne aj dátumom riedenia) a bezpečne uskladnite na tmavom mieste. Trvanlivosť nariedenej chémie závisí od konkrétneho výrobku. Dobre uskladnená chémia by mala vydržať aj pár mesiacov. V prípade, že sa vyvolávací čas naťahuje alebo sú výsledky zašedivelé, vymeňte vývojku aj ustaľovač.
Sušenie RC papiera je jednoduché. Môžete ho zavesiť štipcami na bielizeň, alebo položiť na suchý uterák – po uschnutí zostane rovný. Barytový papier sa prirodzene zvlní, čo sa dá minimalizovať tak, že dva papiere prilepíte chrbtom k sebe, zavesíte a štipcami spojíte všetky rohy. Vybrané fotografie potom môžete znova nakrátko namočiť (1 – 2 minúty), nechať dobre odkvapkať a prilepiť po okrajoch namáčacou papierovou páskou na sklo.
Ak máte leštičku, prilepte papier po vypratí obrazom na chrómovanú platňu a valčekom vytlačte prebytočnú vodu. Plech vložte do rozohriatej leštičky a počkajte, kým bude napínacie plátno úplne suché. Veľa zdaru!
TEXT A FOTOGRAFIE: Jakub Jančo
