Druhá polovica šesťdesiatych rokov so sebou priniesla viacerých nových organizačných a programových pracovníkov. Mnohí z nich boli s ľudovou kultúrou poprepájaní najrôznejšími spôsobmi, no zároveň mali odborné a vedecké zázemie v oblasti etnografie a folkloristiky, čo sa odzrkadlilo hlavne v programovej stránke slávností.
Programová štruktúra slávností v roku 1965 bola zameraná viac na prezentáciu neštylizovaných folklórnych prejavov vo forme „klenotnicových programov“. Jedným z takých bolo predstavenie najlepších interpretov zo súťaže, ktorú pripravili L. Leng a J. Majerčík. Predstavil sa tam napríklad V. Littva z Liptovských Sliačov, J. Palovič z Poník či primáši J. Berky-Dušan zo Zvolenskej Slatiny a F. Jusko zo Zámutova. V. Gruska spolu s J. Lehockým pripravili klenotnicový program, ktorý sa zameral na sólové prejavy ľudových umelcov, a K. Ondrejka uviedol program detských kolektívov z Limbachu, Veľkej Lesnej, Parchovian, Bobrovca, zo Šumiaca, z Čirča, zo Slatinských Lazov, z Vrbova a Poľného Kesova.
![](https://mojeumenie.sk/wp-content/uploads/2020/11/Jan-Majercik-v-sprievode-1965-Tibor-Szabo-scaled.jpg)
Popri nositeľoch tradícií boli prezentované ukážky štylizovaného folklóru v záverečnom programe autorov O. Dema, S. Dúžeka a S. Švehláka Domovina moja. To sa stalo aj jednou z hlavných tém v diskusiách o poslaní, perspektívach dramaturgie a otázkach, či majú byť slávnosti priestorom iba na pôvodné neupravené prejavy folklóru alebo pre všetky formy jeho spracovania. Treba spomenúť, že zaradenie viacerých klenotníc do programu podporoval aj výrazný záujem o cyklus pásiem pôvodného folklóru z celého Slovenska – Zem spieva, ktorý v roku 1965 začala vysielať Československá televízia.
Novátorské ročníky: odborný seminár, rozhlasové vysielanie, rozhodnutie o prestavbe scény a vydávaní festivalových gramofónových platní
V koncepte klenotníc sa pokračovalo aj v roku 1966 vo forme regionálneho cyklu. Ako prvý sa uviedol program reprezentujúci región Liptov, ktorý pripravili K. Ondrejka, V. Littva a A. Móži. Súčasťou programu neboli iba klenotnice, ale aj predstavenie (V. Gruska, S. Stračina) programových čísiel amatérskych folklórnych súborov úspešných na zahraničných a medzinárodných festivaloch.
![](https://mojeumenie.sk/wp-content/uploads/2020/11/Vychodnianska-izba-1966-Jan-Valko-scaled.jpg)
Rok 1966 sa dá považovať za novátorský vo viacerých smeroch. V rámci slávností sa konal prvý odborný seminár o problematike folklóru a formách jeho druhej existencie, ako aj o smerovaní slávností vo Východnej. Úvodnú prednášku prezentoval etnomuzikológ a hudobný vedec Prof. J. Kresánek, DrSc. V tomto roku sa rozhodlo o novom trvalom riešení pozadia scény a jej prestavby, ktorú neskôr prepracoval V. Grusko a doplnil ju o ďalší vystupovací priestor priamo v hľadisku, známy tiež ako podkova, a ďalšie architektonické prvky za scénou. Slávnosti viedli v tomto období predsedníčka výboru V. Smreková, podpredseda Ľ. Glonek, členovia programovej komisii C. Zálešák a tajomník I. Kovačovič.
Nástup Osvetového ústavu v Bratislave, dnešného Národného osvetového centra
V roku 1967 prevzal patronát nad slávnosťami odbor umenia Povereníctva SNR pre kultúru a informácie. Programovú komisiu zostavil Osvetový ústav v Bratislave, organizačnú Okresné osvetové stredisko v Liptovskom Mikuláši.
![](https://mojeumenie.sk/wp-content/uploads/2020/11/Juraj-Kubinec-a-jeho-synovia-z-Utekaca-1967-CTK-TASR-scaled.jpg)
Slávnosti boli venované 50. výročiu Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie. Na programoch pracovali osobnosti ako Š. Nosáľ, I. Kovačovič, J. Husárik, J. Majerčík, D. Laščiaková, O. Elschek. K. Ondrejka, M. Senko a C. Zálešák.
Novinkou bolo živé vysielanie piatkových komorných koncertov pripravených v spolupráci s vtedajším redaktorom hlavnej redakcie hudobného vysielania Československého rozhlasu v Bratislave O. Demom. Vďaka záujmu náročných poslucháčov, ale aj niekoľkoročnej periodicite a zaradeniu do úspešného rozhlasového cyklu Klenotnica ľudovej hudby sa v ďalších rokoch pristúpilo k vydávaniu týchto nahrávok na gramofónových platniach.
![](https://mojeumenie.sk/wp-content/uploads/2020/11/Stara-scena-v-roku-1968-Martin-Kokavec-scaled.jpg)
V roku 1968 oslávili slávnosti jubilejný 15. ročník a boli venované 50. výročiu vzniku ČSR, spoločného štátu Čechov a Slovákov. Súčasťou festivalu bola súťaž slovenských amatérskych súborov a prvý krajanský program v celej ČSSR. Autori L. Leng, S. Dúžek, S. Švehlák a K. Ondrejka zostavili program so slovenskými skupinami a sólistami žijúcimi v Maďarsku, štátoch bývalej Juhoslávie a Kanade.
TEXT: Michal Noga