Tento rok budete viesť na festivale Scénická žatva tvorivú dielňu s názvom Režisérska dielňa. Čo na nej chcete účastníkov naučiť?
Veľmi rada by som frekventantom predstavila aspoň na veľmi malej ploche inšpiratívne diela alebo inšpiratívne osobnosti réžie. Je skvelé, že dnes môžeme sledovať online celé záznamy inscenácií, myslím, že to urýchľuje vývoj divadla. Rozmýšľanie o svete, o umení, o jeho formách sa stáva spoločnou výzvou. Je to fascinujúce.
Nedá sa naučiť režírovať a už vôbec nie na kratučkej dielni, ale dá sa inšpirovať, dá sa porozumieť logike skladania obrazov a významov. Dá sa spoznať pár hereckých cvičení, ktoré sa dajú aplikovať v ďalšej práci. To ostatné je už veľmi individuálne.
Čo musí vedieť človek, ktorý má ambíciu režírovať divadelné predstavenie?
Všetko, čo človek vie, dokáže využiť v prospech inscenácie. Myslím, že najdôležitejší je záujem. Záujem o všetko. O procesy spoločenské, politické, záujem o technológie, o vedu. Samozrejme, o umenie. Naša doba je rýchla, všetci vieme, nielen cítime, že je prelomová. Prebieha veľa procesov a zmien a to všetko je potrebné zachytiť, hľadať systém a odpovede na rôzne otázky. Divadlo alebo umenie všeobecne je toho schopné, režisér môže mať tím ľudí, s ktorými rieši problém. To je úžasné. Práca na inscenácii je ako práca v laboratóriu. Simulujete podmienky a meníte optiky. Takže podľa mňa je najdôležitejší záujem a schopnosť viesť ostatných (organizačne, psychologicky, remeselne, ľudsky atď.).
Akú úlohu zohráva vo vašej práci režisérky improvizácia? Dá sa bez nej zaobísť?
Áno, určite sa dá zaobísť, veľa režisérov zrejme pracuje bez improvizácie. Majú veľmi jednoznačný koncept a podľa toho konceptu pokračujú v práci s hercom. Mne tento spôsob práce nie je blízky, nevyhovuje mi. Je to zrejmé aj z mojej predchádzajúcej odpovede. Zaujímajú ma iní ľudia, zaujímajú ma kolegovia, chcem vedieť, čo si myslia o probléme alebo téme, ktorú prinesiem. Rada sa nechávam prekvapovať, neznesiem nudu ani rutinu. Neviem, čo by ma bavilo v procese práce pri skúšaní s hercami, keď by som poznala všetky odpovede a vedela by som presne, čo od nich chcem. Navyše si myslím, že autoritatívnemu spôsobu réžie nateraz odzváňa. Myslím, že to tiež kopíruje spoločenské procesy, žijeme v demokracii, zaoberáme sa ekosystémami, odmietame autokraciu, pohŕdame autoritami, posilňujeme komunity atď. Všetky svety sú prepojené.
V opise workshopu je uvedené, že puška na scéne nemusí vystreliť. Aká je potom úloha tej pušky?
Pozerám sa na svoj stôl, odpovedám na otázky a som obklopená rôznymi vecami. Mám tu diár, pretože pred chvíľou som si kontrolovala svoje poznámky z porady, telefón, lebo mi volala kolegyňa, mám tu aj slúchadlá, napriek tomu, že som nepočúvala hudbu a ani ju počúvať nebudem, ponáhľam sa. A tiež mám pri ruke mucholapku. Neviem, kto ju sem doniesol, možno zabijem o chvíľu muchu. A možno nie, iba sa na ňu budem chystať. Ona nepriletí. Alebo sa mi ju nebude chcieť zabiť. Má moja mucholapka význam? Má význam pre odpoveď na túto otázku? Ako môžem rozmýšľať o mucholapke a muche a o mne?
Samozrejme, to s tou puškou sa tradovalo v súvislosti so Stanislavským, s ruským režisérom, ktorý veľmi ovplyvnil divadlo nielen na našom území. Ešte stále väčšina inscenácií v slovenských divadlách vychádza z jeho poznania. Neviem, ako teraz vyzerá amatérske divadlo na Slovensku. Keď som s ním bola vo väčšom kontakte, tak mnohé súbory práve kopírovali to, čo videli na slovenských oficiálnych scénach. To sa mi zdalo dosť smutné. Nerozumiem pásovým výrobám. Pre mňa sú zaujímavé kazy, pretože môžu doniesť novú kvalitu.
V minulosti ste sa zúčastňovali na Scénickej žatve aj ako účastníčka s Divadlom Pôtoň. Aké máte spomienky na festival? Pomohla vám a vášmu divadlu účasť na festivale?
Scénická žatva bol vždy môj obľúbený festival, vlastne všetky festivaly som mala rada. Žatva bola výnimočná v tom, že potvrdzovala kvalitu práce. Taký festival za odmenu. Pre nás všetkých to bola možnosť stretnutia s výbornými a zväčša veľmi odovzdanými divadelníkmi, našimi kolegami, s ktorými sme si mohli porovnávať výsledky práce. S veľkým napätím sme očakávali hodnotenia porotcov. Stretávali sme sa v zadymených krčmách (v tom čase nebola Žatva letným festivalom) a vášnivo diskutovali a bavili sa. Bolo to krásne.
TEXT: Matej Vanoch
FOTO: archív Ivety Ditte Jurčovej
Festival Scénická žatva sa uskutoční 30. 8. – 4. 9. 2022 v Martine.
