Moje umenie

Desať otázok a odpovedí o umeleckom prednese: Eva Jacevičová

Pôsobila v LDO ZUŠ na Mierovej ulici v Humennom a teraz je na dôchodku. V oblasti prednesu pôsobila hlavne ako lektorka, predovšetkým pre deti, sporadicky aj pre stredoškolákov, ktorí boli žiakmi ZUŠ.

Eva Jacevičová, Hviezdoslavov Kubín, foto Michal Lašut
Eva Jacevičová, Hviezdoslavov Kubín, foto: Michal Lašut

Renata Jurčová položila známym slovenským pedagógom, ktorí sa venujú umeleckému prednesu (a sú v ňom dlhší čas úspešní na celoslovenskej úrovni), niekoľko otázok. Ako vnímajú umelecký prednes? Ako nad ním rozmýšľajú a čo ich v umeleckom vývoji ovplyvnilo? Snáď vám poskytnú odpovede na to, čo je vlastne umelecký prednes, ale ponechajú vám aj priestor uvažovať nad vlastnou cestou prednesom.

Eva Jacevičová (68 rokov)

Pôsobila v LDO ZUŠ na Mierovej ulici v Humennom a teraz je na dôchodku. Počas vysokoškolských štúdií na FF UPJŠ v Prešove ju ohromili a nesmierne zaujali prednesy na Akademickom Prešove. „Spomínam si na Martu Slavkovskú, Martu Vilhanovú, Ivana Sogela a Borisa Farkaša. Ja sama som však nikdy nerecitovala,“ hovorí Eva Jacevičová. V oblasti prednesu pôsobila hlavne ako lektorka, predovšetkým pre deti, sporadicky aj pre stredoškolákov, ktorí boli žiakmi ZUŠ. V istom krátkom období, keď pôsobila na základnej škole, sa venovala  aj recitátorom v krúžku. Jej žiaci sa zúčastňovali hlavne na súťaži Hviezdoslavov Kubín, ale aj na súťaži žiakov ZUŠ Prednášam, teda som, na súťaži v prednese pôvodnej slovenskej prózy Timravina studnička a súťaži v prednese európskej poézie Beniakove Chynorany. Sama pôsobila ako členka porôt Hviezdoslavovho Kubína v okresných a krajských kolách.

Čo je podľa teba prednes?

Vnímam ho ako umenie kontaktu človeka s človekom, a to prostredníctvom svojho výkladu literárneho diela pútavým a autentickým spôsobom. Zároveň aj ako odovzdanie zážitku a asociácií, ktoré vznikli pri čítaní literárneho diela alebo takej jeho časti, ktorá nesie silné posolstvo.

Ako by si charakterizovala svoju tvorbu prednesov?

Ja som vlastne prednesy tvorila vždy len ako lektorka. Pokúšala som sa recitátora naladiť na vybraný text, objavovať spoločne s ním spojitosti medzi predlohou a jeho osobnými životnými skúsenosťami. Snažila som sa odovzdať aj svoj vlastný čitateľský zážitok. Toto bol jeden z kľúčových bodov mojej práce. Neviem si predstaviť, že by som viedla recitátora pri príprave textu, ktorý by ma neoslovil, ktorý by som nemala rada, ktorý by som nepovažovala za hodnotný. S radosťou som sa púšťala aj do využívania mimojazykových výrazových prostriedkov (práca s rekvizitou, kostýmom, rytmizácia). Ak sme našli text, ktorý by to obohatilo, bola to pre mňa výzva.

Kto ťa v premýšľaní o prednese najviac ovplyvnil?

Učila som sa postupne hlavne z hodnotení odborných porôt na súťažiach, kde sa zúčastnili moji žiaci. Tu si s láskou spomínam na hodnotenia Ľubky Bekéniovej, Evky Grohovej, neskôr Elišky Sadílekovej, Sonky Parilákovej.

K uvažovaniu o tom, ako vystavať prednes, ma veľakrát priviedli aj skvelé prednesy, ktoré so žiakmi pripravovali moje skúsenejšie kolegyne zo ZUŠ-iek. Z bratislavských kolegýň to bola hlavne Saška Skořepová, páčili sa mi prednesy priateľky z prešovskej  ZUŠ Marušky Kuderjavej, v posledných rokoch ma vždy zaujali a inšpirovali prednesy žiakov Marice Šiškovej a Renaty Jurčovej.

Ktoré témy ťa najviac zaujímajú a kde zháňaš texty pre recitátorov?

Mám po celé roky bližšie k poézii. V nej ma osloví viac ako téma nový, nečakaný pohľad na svet, na ľudí, na vzťahy či problém, osloví ma sila myšlienok, zvukovosť, rytmické kvality a aj vo veršoch pre deti hľadám obraznosť, výstižnú pointu.

Texty hľadám priebežne, keď čítam. Priebežne sledujem, teraz už hlavne na internete, čo nové vychádza, potom si podľa anotácií vytypované veci obhliadam v kníhkupectvách alebo knižniciach. Ak ma na súťaži zaujme text mne neznámeho autora, hľadám, čo ešte napísal. Občas si listujem v časopisoch pre deti, napríklad v Slniečku, a potom podľa inšpirácie zase hľadám knihy, z ktorých ma zaujala z nich prezentovaná časť. Pomáhajú mi aj odborné časopisy, najviac ten o detskej literatúre Bibiana (kedysi Zlatý máj), ale aj Romboid alebo Revue svetovej literatúry. A potom ešte aj také obyčajné listovanie a snorenie v  kníhkupectve. Mám svoj vlastný archív textov, ktoré som už lektorovala, ale aj takých, ktoré čakajú na svojho recitátora.

Je nutné pri výbere poézie či prózy pre deti a mládež hľadať nový jazyk? Oceňujú napríklad nonsens, absurditu?

Možno to nie je nutné, ale mňa to veľmi baví. A vnímam to tak, že to baví aj deti, je im to prirodzene veľmi blízke. Pri príprave prednesu však k tomu podľa mňa potrebujú partnera, ktorý to tiež vníma ako radostnú hru. A potom to aj s radosťou zarecitujú. Niektorých možno treba tou radosťou trochu nakaziť.

Je v tvorbe pre deti dôležitý vzťah obrazu a slova?

Pre mňa táto súvzťažnosť bola a je vždy veľmi, veľmi dôležitá. Stretla som sa veľakrát s tým, že deti, ktoré málo čítajú a nemajú sa o prečítanom možnosť porozprávať, odložia text ako nezrozumiteľný. Nevnímam to však ako problém literatúry, ale skôr problém výchovy k literatúre a čítaniu. Ak deti pochopia princíp výstavby obrazov a dokážu ich už aj samy odkódovať, býva to pre ne veľký objav, radosť, vedia ho oceniť i prijať. Prijať aj to, že takto sa dá aj málo slovami hovoriť farebnejšie, výstižnejšie, zábavnejšie. Potom si začnú uvedomovať váhu slova. Verím, že aj v reálnom svete, nielen v literatúre.

Zmenila práca s deťmi na umeleckom prednese tvoj pohľad na literatúru?

Určite zmenila. Začala som si uvedomovať rozdiel medzi textami, ktoré sú hodnotné, ale nie sú napriek tomu vhodné na zvukové stvárnenie, na komunikáciu s publikom formou umeleckého prednesu. Hlavne ak im chýba nejaký vývinový oblúk, napätie a záverečné rozuzlenie či katarzia. Zároveň si s vďakou uvedomujem, že mnohé skvelé zážitky z prednesov mi otvorili cestu k novým hodnotným autorom.

Ako by sme mali vychovávať k poetickému vnímaniu?

Ťažká otázka. Hlavne neviem, či správne chápem termín poetické vnímanie. Ja si tento termín spájam s vnímaním krásy sveta, ale aj krásy jeho umeleckého stvárnenia. A to nielen v jazyku, ale aj vo výtvarnom, hudobnom či tanečnom umení. A to ešte k tomu prostredníctvom metafory, nepriamo. Cesta k tomu vedie podľa mňa postupne, najkrajšie vari prostredníctvom hry a tvorby a ešte fundovaného človeka. Pre mňa v tomto bola pred viac ako 40 rokmi objavom tvorivá dramatika, množstvo tvorivých činností s množstvom obohacujúcich zážitkov a s možnosťou o tom rozprávať. Ale jednoznačne vidím cestu k poetickému obraznému vnímaniu prostredníctvom aktívneho kontaktu s nejakým druhom umenia a osvieteným človekom.

Považuješ slovenský knižný trh za inšpiratívny? 

Ach, občas sa v súčasnosti celkom strácam v záplave priemerných textov. Bez pomoci vyhľadávačov, odborných recenzií, prípadne rozhľadených kníhkupcov by mi trvalo veľmi dlho zorientovať sa. Ale aj tak bývam častejšie sklamaná.

Napíš najobľúbenejšie prednesy z vlastnej pedagogickej tvorby (autor, názov, recitátor)

chronologicky:

  • Viliam Klimáček: Jazzové jazero, r. Anna Čitbajová  
  • Jaques Prévert: Raňajky, experimentálny prednes, r. Tereza Mandzáková
  • B. Andersen, I. Malinovski, V. Steen: Najvyšší čas, skladačka, r. Jana Mikitková 
  • Jan Skácel: Uspávanka so starými domami, r. Soňa Pariláková
  • Ľubomír Feldek: Šansón na nedeľu, (s kostýmom) r. Monika Kaššayová
  • Jan Skácel: Uspávanky, skladačka, r. Anna Pipáková 
  • Daniel Hevier: Sen lúčneho koníka, skladačka, r. Alžbeta Piňková
  • Miroslav Válek: Veľká cestovná horúčka, skladačka, (s ústnou harmonikou) r. Alžbeta Piňková
  • Katarína Kucbelová: Tieňový domov, skladačka, (s kostýmom/rekvizitou) r. Alžbeta Piňková
  • Dušan Dušek: Pierko, r. Mária Havrišková
  • Jaroslava Blažková: Zázrak života, r. Simon Baláž
  • Roald Dahl: Matilda, r. Simon Baláž

Ktorý prednes ťa najviac zaujal?

  • W. Saroyan: Had, r. Boris Farkaš (úžasný kontakt a zvukomalebnosť)
  • Miroslav Válek: Skaza Titaniku, r. Marta Slavkovská (obrovské nasadenie a dynamika)
  • Gabriel García Márquez: Kronika, r. Peter Vilhan (práca s okuliarmi, kostýmom a pohybom)
  • Stanisław Ryszard Dobrowolski: Jánošík z Tarchowej, r. Marta Vilhanová (práca s knihou, rytmizáciou a pohybom)
  • Dušan Dušek: Závoj, r. Jana Skořepová (sústredenosť, citlivosť bez sentimentu, prirodzenosť a hĺbka aj pri minime expresívnych výrazových prostriedkov)         
  • D. Dušek: Zimomriavky, r. Michal Pirník (vyspelosť výpovede v detskom prednese, schopnosť skvelého kontaktu)
  • E. Jandl: Nemecká báseň, r. Alica Mihóková (neuveriteľná výstavba a schopnosť napojiť sa na náročnú tému v detskej kategórii)
  • W. Szymborska: Terorista, ten pozerá, r. Margaréta Hvozdíková (uveriteľnosť a schopnosť preniesť prirodzene a premyslene na divákov svoj osobný postoj v ťažkej téme, a to v 1. kategórii)
  • Agota Kristof: Veľký zošit, r. Alica Cvečková (skvelá výstavba a novátorská práca s rekvizitou – bábkou/dvojčaťom, a tým aj s rozprávačom)
  • Friedrich Nietzsche: Ohnivé znamenia, r. Veronika Mészárosová (obrovská sústredenosť, skvelá práca s rekvizitami a zvukmi, hrkálka a fúkací nástroj)

Aké sú tvoje osobné recitátorské skúsenosti z vlastného prednesu?

Nikdy som nerecitovala.

Ako tvoríš prednes a čo považuješ za najdôležitejšie pri jeho tvorbe?

Veľa času venujem výberu textu. Považujem to za jednu z najdôležitejších vecí, aby sa nám pri tvorbe mohlo dariť. Text musí nadchnúť mňa, ale hlavne musí silno lákať recitátora, aj keby ešte všeličomu nerozumel, aj keby ešte vôbec nevedel, ako na to. Snažím sa nájsť zopár textov, aspoň dva-tri, ktoré ponúknem recitátorovi na základe toho, ako vnímam jeho osobnosť, jeho temperament a názory. Potom si vypočujem jeho názor na texty, vysvetľujeme si všetko, čomu v texte nerozumie. Text, ktorý ho najviac láka, si vypočujem v jeho prvom čítaní, skúmam, či spolu ladia. Vyzývam ho k tomu, aby našiel časť textu, ktorá sa mu najviac páči. Zaujíma ma prečo. Poviem aj ja, ktoré miesto je pre mňa to najdôležitejšie alebo najmilšie. Od momentu, keď sa recitátor rozhodne pre text, pracujeme s dvomi kópiami už prepísaného textu. Nikdy nepracujeme s preškrtanými naskenovanými textami. Aj ja, aj recitátor si robíme do textu poznámky. Najskôr sa venujeme správnej výslovnosti, pri čítaní celého textu si vyznačíme problémy. A zároveň sa rozprávame o posolstve celého textu, o jeho významovo najdôležitejšej časti. Rozprávame sa o podtextoch a súvislostiach častí textu s jeho osobným životom. Rozprávame sa, s čím v predlohe súhlasí a s čím nie, aký je jeho osobný názor. Ako prvú pasáž pri práci s výrazom si veľakrát vyberáme miesto, ktoré recitátora niečím láka, páči sa mu. Skúšame rôzne výrazové možnosti a varianty. Pokúšame sa vnímať toto ako hru a naladenie na tóninu, v ktorej by sme sa chceli ocitnúť. Hlavne u mladších recitátorov si aj zahráme v priestore nejaký motív alebo analogickú náladu. Potom už obyčajne začíname pracovať od úvodu textu postupne po malých častiach. Vždy znovu a znovu hľadáme súvislosti s celkom a možnosti, ako rozkryť všetky významy. Neraz skúsený recitátor objaví niečo, čo z môjho pohľadu zostalo neobjavené. Hlavne pri poézii hľadáme možnosti práce s rytmom. Snažím sa upozorňovať na prirodzenosť výrazu, na hlasový neutrál, na to, aby recitátor sledoval myšlienku, jej vývoj, a nie interpunkciu či verše. Pri próze najviac upozorňujem okrem toho na vyjadrovanie vlastného postoja k motívom, ktoré recitátor hovorí za rozprávača, ale aj na to, aby vyjadroval vzťah k postavám, za ktoré rozpráva v dialógoch. Práve toto považujem za mimoriadne dôležité – aby recitátor počas prípravy prednesu vždy nanovo objavoval nové a nové podtexty, aby si predstavoval, čím konkrétnejšie všetko, o čom hovorí, a aby k tomu vždy vedel zaujať vlastný postoj. Spočiatku sa zaoberáme detailne krátkymi pasážami textu, ktoré dokáže recitátor na mieste zvládnuť spamäti. Hľadáme variácie a možnosti, kým sa nám jedna z nich nezdá najlepšia. Pri tejto postupnej práci s textom sa recitátor text väčšinou naučí skoro naspamäť. Dokonalé zvládnutie pamäti potom býva záverečnou časťou práce s textom. V závere pri pamäťovom zvládnutí textu už viac ako predtým pracujeme s dynamikou a s kompozíciou celku tak, aby sme nezabudli na najdôležitejšiu pasáž ani pointu.

Pokračujú tvoji žiaci v príprave recitátorov na prednes? (Ktorí?)

V ZUŠ-kách pripravujú svojich žiakov Jana Mikitková (ZUŠ, Bratislava), Miroslava Lauffová (ZUŠ, Košice), Anna Ledžinská (ZUŠ, Michalovce) a Antónia Bendíková (ZUŠ, Smižany).

Soňa Pariláková viedla recitátorov na vysokej škole v Prešove, vedie semináre o umeleckom prednese a pôsobí v odborných porotách pre umelecký prednes.

Ak by si mala vybrať zložky prednesu podľa dôležitosti, ktoré by to boli?

Literárna hodnota predlohy, kvalitná interpretácia predlohy a osobný prístup, výstavba prednesu, originalita výrazových prostriedkov, dokonalá spisovná reč.

Iné (čokoľvek, čo ti ešte k tejto téme napadne)

Mám silný pocit, že pri výstavbe prednesov mi pomáhalo moje hudobné vzdelanie, 10 rokov štúdia hry na klavíri a predpokladám, že aj moje výtvarné vzdelanie. Myslím, že tu som dokázala navnímať, ako možno vytvárať nálady, ako pracovať s dynamikou, rytmom i celkovou kompozíciou. Možno aj podvedome som z toho čerpala.