Ako sa z otrhaného fanúšika Koleniča stal organizátor Hviezdoslavovho Kubína?
Podarilo sa mi vyhrať hudobnú súťaž Strunobranie, čo je prehliadka, ktorú organizuje Národné osvetové centrum. Zrejme na nej som zapôsobil na organizátorov nielen pesničkami, ale aj vystupovaním, a to až tak, že ma požiadali, aby som moderoval festival Tvor•BA. Tam som prvýkrát dostal návrh, či sa nechcem uchádzať o toto miesto. Poslal som si žiadosť a spomedzi viac ako dvadsiatky uchádzačov si vybrali práve mňa. Doteraz netuším prečo.
Nastúpil si a hneď prišla koronakríza. Ako si to zvládol?
Do práce som chodil asi týždeň a pol, bol som zo všetkého zmätený a potom prišla korona. Musím povedať, že som si predtým ani nevedel predstaviť, čo všetko sa musí kvôli súťaži zabezpečiť z organizačnej stránky a koľko veľa byrokracie, dohôd a zmlúv je s tým spojených.
S akými plánmi si prevzal organizovanie súťaže? Chcel by si pokračovať v tom, ako súťaž fungovala doteraz, alebo plánuješ urobiť nejaké väčšie zmeny?
Keďže som súťaž zažil na vlastnej koži, pamätám si, ako som ju vnímal z pohľadu účastníka. Bolo to krásne, ale akoby ustrnuté v čase. Možno som vyhral práve preto, lebo som priniesol niečo iné, netradičné. Už len preto, že som prednášal Koleniča, som sa odlíšil od ostatných.
Vždy som všade hľadal inovácie, a preto by som aj Hviezdoslavov Kubín chcel dostať bližšie k mladým ľuďom. Mám pocit, že okolo súťaže sa vytvorila veľká bublina, tvorená ľuďmi, ktorí sa navzájom poznajú už desaťročia a málokedy medzi nich prenikne niekto nový. O súťaži sa málo hovorí, málo sa o nej vie. Preto by som ju chcel viac spopularizovať prostredníctvom sociálnych sietí a médií.
Máš už konkrétne nápady, ako na to?
Začať som robiť videoblogy, ktoré majú metodický charakter. Určené sú pre žiakov a žiačky ZUŠ a ich pedagógov. Ďalej by som chcel tvoriť podcasty, ktoré budú rozprávať o histórii Hviezdoslavovho Kubína. Budem k tomu prizývať súčasných umelcov a ľudí, ktorí v minulosti súťaž vyhrali. Aj takýmito spôsobmi by som rád urobil súťaž atraktívnejšou pre mladých ľudí, ktorí dnes trávia väčšinu času tým, že hľadia na displej svojho telefónu. Súťaž v umeleckom prednese ich veľmi nezaujíma. Chcel by som, aby sa o nej mládež dozvedela a aby v tom našla niečo hodnotné.
Ako teda bude vyzerať Hviezdoslavov Kubín v roku 2021?
Želám si, aby budúci ročník prebehol bez komplikácií, ktoré nás postihli tento rok. Verím, že bude plnohodnotný, teda so všetkými kategóriami, vzdelávacími aktivitami a s atmosférou, ktorá je pre Kubín typická. Pravidlá sa zatiaľ meniť nebudú a nepribudnú ani žiadne nové kategórie. Pripravujeme však novú vizuálnu identitu súťaže, ktorá bude platiť celoplošne. To znamená, že súťaž dostane vlastný vzhľad a manuál, ako by mali vyzerať diplomy, plagáty a grafiky od najnižších kôl až po tie vrcholové.
V rámci celoštátneho kola pripravujeme pietnu inštaláciu pri príležitosti stého výročia smrti P. O. Hviezdoslava. V tomto duchu sa bude niesť aj celá prehliadka. Mojím zámerom je, aby sa súťaž dostala do celého mesta. Viem si predstaviť, že by sa niektoré kategórie presťahovali na nádvorie Oravskej galérie, prípadne do Oravského múzea P. O. H., alebo aj na samotný Oravský hrad. Chcel by som jednoducho dostať súťaž medzi ľudí a prasknúť tú bublinu, v ktorej sa Hviezdoslavov Kubín nachádza.
Dolný Kubín je krásny a má potenciál, aby sa stal mekkou umeleckého prednesu a divadiel poézie. Možno je to utopická predstava, rovnako ako vyhrať Kubín v roztrhaných nohaviciach s textom Absťák. Ktovie, občas sa predstavy menia na skutočnosť.
ROZHOVOR VIEDOL: Matej Vanoch
FOTOGRAFIE: Elena Gerthoferová
Text bol uverejnený v najnovšom čísle časopisu JAVISKO.
