Milan Lasica, legenda slovenského humoru a satiry, zomrel 18. júla počas výročného koncertu Bratislava Hot Serenaders v bratislavskom Štúdiu L+S. Dospieval pieseň Ja som optimista, poslednýkrát sa poklonil a navždy odišiel.
Málokto vie, že jeho kariéru osudovo ovplyvnila recitačná súťaž Hviezdoslavov Kubín. Práve na nej sa totiž spoznal s Júliusom Satinským. Toho síce prvýkrát videl v Pionierskom paláci v Bratislave, kde hrali Dvanásť mesiačikov, avšak ako neskôr poznamenal v rozhovore pre Českú televíziu, bližšie sa nespoznali, keďže Satinský hral mesiac marec a Lasica bol jún, takže ich ešte delil apríl a máj.
Spriatelili sa až v Dolnom Kubíne. Každý večer počas týždňa, keď obaja súťažili, vytvárali improvizovaný humorný program pre účinkujúcich. Ten dokonca pokračoval vo vlaku cestou domov, kde zabávali cestujúcich. „Ten týždeň, ktorý sme spolu strávili v Dolnom Kubíne, nás v podstate dal dohromady,“ povedal Lasica v televíznom programe Českej televízie Príbehy slávnych.
„Obaja sme boli prví vo svojich kategóriách – ja som už mal osemnásť, on sedemnásť. Nikto si nevedel predstaviť, že by Julo niekedy študoval niečo iné než herectvo. No tam ho nakoniec nevzali. Preto sme ho presvedčili, aby šiel študovať dramaturgiu, že sa to nakoniec nejako vyvrbí. Ja som sa ako vysokoškolák zakrátko k Satinským nasťahoval do podnájmu. Bola to úžasná, čisto mužská domácnosť,“ spomínal Lasica, ktorý v roku 1957 vyhral v III. kategórii poézia prvé miesto s básňou Pavla Horova Kysuce.
TEXT: Redakcia
FOTO: Tibor Huszár
